Ochraňoval svoju rodinu, staral sa o ňu a verne v tom vytrvával

JOZEF prehadzuje cez chrbát svojho ťažného zvieraťa ďalší náklad. Predstavte si, ako sa obzerá po Betleheme ponorenom do tmy a potľapkáva po boku svojho statného somárika. Určite premýšľa o dlhej ceste, ktorú má jeho rodina pred sebou. Egypt! Cudzí ľudia, cudzia reč, cudzie zvyky — ako sa len prispôsobia toľkým zmenám?

Pre Jozefa nebolo ľahké oznámiť tú zlú správu svojej milovanej manželke Márii. Pozbieral však odvahu a povedal jej o sne, v ktorom mu anjel odovzdal od Boha toto posolstvo: Kráľ Herodes chce zabiť ich synčeka! Musia okamžite odísť z Betlehema! (Matúš 2:13, 14) Máriu to veľmi znepokojilo. Ako by niekto mohol chcieť zabiť jej bezbranné, nevinné dieťatko? Mária ani Jozef to nijako nedokázali pochopiť. Ale dôverovali Jehovovi a pripravili sa na cestu.

Kým celý Betlehem spal, netušiac, aká dráma sa v ňom začína odvíjať, Jozef s Máriou vzali Ježiša a vykĺzli do temnoty noci. Ako kráčali smerom na juh a na východe sa už začínalo brieždiť, Jozefa pravdepodobne zamestnávali myšlienky na to, čo ich tam v diaľke čaká. Ako on, prostý tesár, ochráni svoju rodinu pred takými mocnými silami? Bude schopný postarať sa o ňu? Dokáže si vytrvalo plniť náročnú úlohu, ktorú mu dal Boh Jehova — starať sa o toto výnimočné dieťa a vychovávať ho? Jozef mal obavy. Keď sa zamyslíme, ako sa ku každej z týchto úloh postavil, uvidíme, prečo by dnes mali otcovia rodín — a vôbec každý z nás — napodobňovať jeho vieru.

Ochraňoval svoju rodinu

Takmer dva roky predtým sa Jozef vo svojom domovskom meste Nazarete zasnúbil s dcérou Héliho a jeho život sa tým navždy zmenil. Jozef poznal Máriu ako nevinnú, bohabojnú mladú ženu. No potom sa dozvedel, že je tehotná! Zamýšľal sa s ňou tajne rozviesť, aby ju ušetril hanby.a Ale vo sne sa mu prihovoril anjel a vysvetlil mu, že Mária otehotnela pôsobením Jehovovho svätého ducha. Povedal mu tiež, že syn, ktorého nosí pod srdcom, „zachráni svoj ľud od jeho hriechov“. A uistil ho: „Neboj sa vziať si domov Máriu, svoju manželku.“ ​(Matúš 1:18–21)

Jozef, spravodlivý muž, ktorý vždy poslúchal Boha, poslúchol aj tentoraz. Podujal sa na tú najzávažnejšiu úlohu, akou bol kedy nejaký muž poverený — vychovávať syna, ktorý nebol jeho vlastným dieťaťom, ale pre Boha bol niekým nesmierne drahým. Keď neskôr vyšiel cisársky výnos o sčítaní ľudu, Jozef poslušne vzal svoju tehotnú manželku a išli do Betlehema, aby sa dali zapísať. A tam sa dieťa narodilo.b

Jozef sa so svojou rodinou nevrátil do Nazareta, ale usadili sa v Betleheme, len niekoľko kilometrov od Jeruzalema. Boli chudobní, no Jozef sa zo všetkých síl snažil uchrániť Máriu a Ježiša pred nedostatkom a trápením. Po krátkom čase začali bývať v skromnom dome. Ježiš už nebol bábätkom, ale mal už asi niečo vyše roka, keď sa ich život náhle znovu zmenil.

Zavítalo k nim niekoľko mužov — astrológov z Východu, pravdepodobne zo vzdialeného Babylona. Hľadali dieťa, ktoré sa malo stať kráľom Židov, a hviezda, ktorú nasledovali, ich priviedla k domu Jozefa a Márie. Boli veľmi úctiví.

Či už si to títo astrológovia uvedomovali, alebo nie, vystavili malého Ježiša veľkému nebezpečenstvu. Hviezda, ktorú videli, ich totiž nepriviedla najprv do Betlehema, ale do Jeruzalema. Tam povedali zlému kráľovi Herodesovi, že hľadajú dieťa, ktoré sa má stať kráľom Židov. Tým v ňom vzbudili žiarlivú zúrivosť. (Pozri článok „Naši čitatelia sa pýtajú... Kto poslal ‚hviezdu‘?“ na 29. strane.)

Bol tu však našťastie niekto mocnejší než Herodes, ako uvidíme neskôr. Títo návštevníci predložili dary a nič za to nečakali. Ako zvláštne sa museli cítiť Jozef s Máriou, keď bol ich syn obdarený „zlatom, kadidlom a myrhou“ a oni boli zrazu vlastníkmi takých vzácnych komodít! Astrológovia sa chystali oznámiť kráľovi Herodesovi, kde našli dieťa, ktoré hľadali. No vtedy zasiahol Jehova. Vo sne nariadil astrológom, aby sa vrátili domov inou cestou. (Matúš 2:1–12)

Krátko po odchode astrológov dostal Jozef cez Jehovovho anjela túto výstrahu: „Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a uteč do Egypta a zostaň tam, kým ti nepoviem, lebo Herodes sa chystá hľadať dieťatko, aby ho zahubil.“ ​(Matúš 2:13) A Jozef, ako sme spomínali v úvode, okamžite poslúchol. Bezpečnosť dieťaťa uprednostnil pred všetkým ostatným a vzal svoju rodinu do Egypta. Vďaka vzácnym darom od pohanských astrológov mali teraz prostriedky, ktoré mohli využiť na prechodný pobyt v Egypte.

Apokryfné mýty a legendy ich cestu do Egypta neskôr zromantizovali. Podľa nich im malý Ježiš zázračne skrátil cestu, zabránil banditom, aby im ublížili, a dokonca spôsobil, že datľovníky sa sklonili k jeho matke, aby z nich mohla obrať ovocie.c V skutočnosti to však bola dlhá, namáhavá cesta do neznáma.

Rodičia sa môžu od Jozefa veľa naučiť. Ochotne zanechal svoju prácu a obetoval svoje pohodlie, aby ochránil svoju rodinu pred nebezpečenstvom. Starať sa o svoju rodinu považoval očividne za svätú povinnosť, ktorú mu zveril Jehova. Dnes rodičia vychovávajú svoje deti v nebezpečnom svete, vo svete plnom vplyvov, ktoré mladých ohrozujú a kazia a môžu im dokonca zničiť život. Matky a otcovia, ktorí konajú rozhodne ako Jozef a zo všetkých síl sa snažia ochrániť svoje deti pred týmito vplyvmi, si zaslúžia veľké uznanie!

Staral sa o svoju rodinu

Zdá sa, že Jozef sa s rodinou v Egypte dlho nezdržal, lebo už onedlho mu anjel oznámil, že Herodes zomrel. A tak vzal svoju rodinu späť do ich domoviny. Jedno staroveké proroctvo predpovedalo, že Jehova povolá svojho syna „z Egypta“. (Matúš 2:15) Jozef prispel k jeho splneniu, ale kam odvedie svoju rodinu teraz?

Jozef bol obozretný. Mal opodstatnené obavy z Herodesovho nástupcu Archelaa, ktorý bol podobne ako jeho otec krutý a schopný uchýliť sa aj k vražde. Boh usmernil Jozefa, aby svoju rodinu zobral na sever, ďaleko od Jeruzalema a všetkých tých intríg, späť do jeho domovského mesta Nazareta v Galilei. Tam sa s Máriou usadili. (Matúš 2:19–23)

Viedli jednoduchý život. Nebol však ľahký. Biblia hovorí o Jozefovi ako o tesárovi. Používa pritom slovo, ktoré zahŕňa mnoho spôsobov práce s drevom, ako je stínanie stromov, zvážanie dreva a jeho sušenie, aby sa dalo použiť na stavbu domov, člnov, lávok, povozov, kolies, jariem a rôzneho roľníckeho náradia. (Matúš 13:55) Bola to ťažká fyzická práca. Tesár v biblických časoch často pracoval pred svojím prostým príbytkom alebo v priľahlej dielni.

Jozef používal širokú škálu nástrojov a niektoré z nich pravdepodobne zdedil po svojom otcovi. Ako tesár asi používal uholník, olovnicu, povrazovú mieru zafarbenú kriedou, sekerku, pílku, tešlu, železné i drevené kladivo, dláto, lukovú vŕtačku, rôzne lepidlá a možno aj nejaké klince, hoci tie boli dosť drahé.

Predstavte si, ako malý Ježiš pozoruje svojho adoptívneho otca pri práci. S rozšírenými očami uprene sleduje každý Jozefov pohyb a určite obdivuje silu v jeho širokých pleciach a šľachovitých ramenách, zručné ruky a bystrý úsudok, ktorý sa zračí v jeho očiach. Jozef možno ukazoval svojmu malému synovi, ako robiť jednoduché úkony, napríklad ako pomocou sušenej rybacej kože zahladzovať drsné miesta na dreve. Zrejme ho tiež učil rozoznávať rôzne druhy dreva, ktoré používal — sykomorové, dubové, olivové a ďalšie.

Ježiš však mohol vidieť aj to, že tie silné ruky, ktoré rúbali stromy, otesávali brvná a stĺkali drevo v spojoch dohromady, dokázali prejaviť aj nehu, dokázali pohladiť a utešiť jeho, jeho matku i jeho súrodencov. Veru, rodina Jozefa a Márie sa utešene rozrastala a napokon mali okrem Ježiša ešte najmenej šesť detí. (Matúš 13:55, 56) Jozef musel pracovať čoraz usilovnejšie, aby sa o nich všetkých dokázal postarať.

Jozef si však uvedomoval, že duchovné potreby jeho rodiny sú prvoradé. Preto si vždy našiel čas na to, aby svoje deti učil o Bohu Jehovovi a o jeho zákonoch. Spolu s Máriou ich pravidelne brávali do miestnej synagógy, kde sa nahlas čítal a vysvetľoval Zákon. Ježiš mal možno zakaždým plno otázok a Jozef sa veľmi snažil uspokojiť jeho duchovný hlad. Jozef tiež brával svoju rodinu na náboženské sviatky do Jeruzalema. Na každoročný sviatok Pesach si museli vyhradiť možno aj dva týždne, keď vezmeme do úvahy, že do Jeruzalema mali vyše 100 kilometrov.

Podobné úsilie vyvíjajú otcovia kresťanských rodín aj dnes. Sú ochotní obetovať sa pre svoje deti a duchovné poučovanie kladú pred všetko ostatné, aj pred hmotné výhody. Robia všetko, čo môžu, aby svoje deti brávali na veľké i malé kresťanské zhromaždenia. Tak ako Jozef, aj oni si uvedomujú, že to je to najlepšie, čo môžu pre svoje deti urobiť.

„S úzkosťou“

Keď mal Ježiš dvanásť rokov, Jozef vzal ako obyčajne celú rodinu do Jeruzalema na sviatok Pesach. Sviežou jarnou krajinou cestovali veľké rodiny v dlhých karavánach. Ako stúpali drsnejším terénom k vyššie položenému Jeruzalemu, mnohí spievali známe žalmy výstupov. (Žalm 120–134) Mesto sa hemžilo tisíckami ľudí. Po sviatku sa rodiny a ich karavány vydávali na cestu domov. Jozef s Máriou mali zrejme plné ruky práce, a tak sa nazdávali, že Ježiš cestuje s inými, možno s príbuznými. Boli od Jeruzalema vzdialení už na deň cesty, keď si s hrôzou uvedomili, že sa Ježiš stratil! (Lukáš 2:41–44)

A tak sa vydali naspäť tou istou cestou a horúčkovito ho hľadali. Predstavte si, ako im to mesto teraz pripadalo prázdne a cudzie, keď prechádzali ulicami a volali na svojho syna. Kde len ten chlapec môže byť? Keď ho hľadali už tretí deň, Jozef mohol mať pocit, že žalostne zlyhal, že sa mu nepodarilo splniť si svätú povinnosť, ktorú mu Jehova zveril. Napokon ho prišli hľadať aj do chrámu. Tam, v jednej miestnosti, našli zhromaždenú skupinu vzdelaných mužov zbehlých v Zákone — a medzi nimi Ježiša! Jozefovi a Márii padol kameň zo srdca! (Lukáš 2:45, 46)

Ježiš tých učených mužov počúval a so záujmom im kládol otázky. Muži boli ohromení porozumením a odpoveďami tohto chlapca. Mária s Jozefom však zostali v úžase. V Biblii sa nespomína, že by k tomu Jozef niečo povedal. Zato Máriine slová hovorili za oboch: „Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ ​(Lukáš 2:47, 48, Slovenský ekumenický preklad)

Božie Slovo tak niekoľkými svižnými ťahmi štetca vykresľuje realistický obraz rodičovstva. Výchova detí môže byť stresujúca — aj keď je dieťa dokonalé! Rodičovstvo v dnešnom nebezpečnom svete môže spôsobovať nevýslovnú úzkosť, ale pre matky a otcov môže byť útechou, že Biblia uznáva, že to nemajú ľahké.

Ježiš bol našťastie na mieste, kde sa na celom svete cítil najbližšie k svojmu nebeskému Otcovi, Jehovovi, a dychtivo hltal všetko, čo sa len mohol dozvedieť. A tak s prostou úprimnosťou svojim rodičom odvetil: „Museli ste ma hľadať? Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ ​(Lukáš 2:49)

Jozef o týchto Ježišových slovách určite ešte veľakrát premýšľal. Pri pomyslení na ne možno zakaždým pocítil hrdosť. Veď sa vždy snažil viesť svojho adoptívneho syna tak, aby mal k Jehovovi blízky vzťah. Ježiš bol ešte len chlapec a už vtedy ho pri slove „otec“ hrialo pri srdci — na čom mal do veľkej miery zásluhu Jozef.

Ak ste otcom, uvedomujete si, akú výsadu máte, keď môžete pomáhať svojim deťom vytvoriť si predstavu o tom, ako vyzerá láskavý a starostlivý otec? Podobne ak máte nevlastné alebo adoptované deti, pamätajte na Jozefov príklad a s každým jedným zaobchádzajte ako s výnimočnou a vzácnou osobnosťou. Pomáhajte im vytvoriť si blízky vzťah k ich nebeskému Otcovi, Bohu Jehovovi.

Verne vytrvával

Po spomínaných udalostiach nachádzame v Biblii o Jozefovi už len niekoľko nepriamych zmienok, ktoré však stoja za to, aby sme ich preskúmali podrobnejšie. Čítame napríklad, že Ježiš sa svojim rodičom „naďalej... podriaďoval“ a že „robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí“. (Lukáš 2:51, 52) Čo sa z týchto slov dozvedáme o Jozefovi? Niekoľko vecí. Vidíme, že Jozef sa v rodine naďalej ujímal vedenia, lebo jeho dokonalý syn rešpektoval jeho autoritu a naďalej sa mu podriaďoval.

Dozvedáme sa tiež, že Ježiš získaval stále väčšiu múdrosť. Jozef mal na tom určite veľký podiel. V tých dňoch Židia uznávali jedno starodávne príslovie. Podľa neho sa môžu stať skutočne múdrymi len muži, ktorí nepracujú ťažko a majú veľa voľného času, zatiaľ čo fyzicky pracujúci, napríklad tesári, roľníci alebo kováči, nemôžu „rozmýšľať o právnych ustanoveniach. Neprejavia ani vzdelanie, ani znalosť práva; nebudú sa zaoberať múdrymi výrokmi.“ Ježiš neskôr dokázal, že toto príslovie nie je pravdivé. Ako často asi v detstve počúval svojho adoptívneho otca, prostého tesára, keď ho učil o Jehovových „právnych ustanoveniach“! Určite nespočetne veľakrát.

Jozef mal zjavne podiel aj na Ježišovom telesnom raste. O Ježiša bolo od malička dobre postarané a vyrástol z neho silný a zdravý muž. Jozef ho tiež viedol k tomu, aby získal remeselnú zručnosť. Ježiš bol známy nielen ako tesárov syn, ale aj ako „tesár“. (Marek 6:3) Jozefova námaha teda stála za to. Hlavy rodín robia múdro, keď napodobňujú Jozefa a vedú svoje deti aj v praktickom ohľade, aby sa v budúcnosti dokázali o seba postarať.

Od chvíle, keď sa dal Ježiš ako 30-ročný pokrstiť, sa už s Jozefom v biblickom zázname nestretávame. Všetko nasvedčuje tomu, že keď Ježiš začal svoju službu, Mária bola už vdova. (Pozri rámček „Kedy Jozef zomrel?“ na 27. strane.) Jozef však po sebe zanechal jasnú stopu — vynikajúci príklad otca, ktorý ochraňoval svoju rodinu, staral sa o ňu a verne v tom vytrvával až do konca. Každý otec, každá hlava rodiny aj každý kresťan by mal napodobňovať vieru, akú mal Jozef.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 27]

Kedy Jozef zomrel?

Vieme, že keď mal Ježiš dvanásť rokov, Jozef bol ešte nažive. V tom veku sa mnohí židovskí chlapci začínali zaúčať do remesla svojho otca a v pätnástich už pracovali ako učni. Jozef žil očividne dosť dlho na to, aby sa Ježiš popri ňom vyučil za tesára. Žil ešte aj v čase, keď Ježiš asi ako 30-ročný začal svoju službu? Zdá sa to veľmi nepravdepodobné. O Ježišovej matke, bratoch a sestrách sa v Biblii píše, že v tom čase žili, ale o Jozefovi nie. Raz bol Ježiš dokonca nazvaný „syn Márie“, nie syn Jozefa. (Marek 6:3) O Márii čítame, že konala a rozhodovala sa sama, bez toho, aby sa poradila s manželom. (Ján 2:1–5) To by bolo na tú dobu dosť nezvyčajné, ak by nebola vdovou. A keď Ježiš zomieral, zveril svoju matku do rúk apoštola Jána. (Ján 19:26, 27) To by nebolo potrebné, keby bol Jozef ešte nažive. Jozef teda zrejme zomrel, keď bol Ježiš ešte pomerne mladý. Keďže Ježiš bol najstarším synom, nepochybne prevzal po otcovi tesársku živnosť a staral sa o matku a súrodencov až do svojho krstu.

[Obrázok na strane 24]

Jozef konal rozhodne a nesebecky, aby ochránil svoje dieťa

[Obrázok na strane 25]

Jozef tvrdo pracoval, aby sa postaral o svoju rodinu

[Obrázok na strane 26]

Jozef pravidelne brával svoju rodinu do chrámu v Jeruzaleme uctievať Boha

[Obrázok na strane 28]

Jozef učil svojho syna tesárskemu remeslu