Čo o tom hovorí Biblia?

Naozaj existuje diabol?

AKO dieťa si sa možno bál tmy. Možno si si predstavoval, že za tvojím oknom striehne dajaký netvor číhajúci, aby ťa uchmatol a odniesol od rodičov. Teraz, ako dospelému, keď už si čítaním dokážeš získavať informácie o veciach, ktoré sú skutočné, ti strachy z detstva iste pripadajú absurdné. „Prečo teda,“ ako hovoria niektorí, „neísť o krok ďalej a nezaradiť do tej istej kategórie diabla — ako čosi, čo nie je o nič skutočnejšie než netvor z detských predstáv?“

Že by diabol nebol skutočnosťou? Presne o tom nás chce uistiť istý náboženský spis: „Biblia nevie nič o takom zlom netvorovi,“ a ďalej: „V pojmoch diabol a satan je vyjadrený... princíp hriechu a zla, ktorý je súčasťou ľudskej povahy.“ Alebo ako sa vyjadril istý učiteľ nedeľnej školy zo Spojených štátov: „Jediní diabli sú ľudia.“ Nuž či to všetko nie je veľmi prosté? Alebo — azda až príliš prosté?

Vysvetlenie ľudského správania

Ak sme my, ľudia, jediní diabli, prečo potom takmer všetci prejavujeme záujem o blaho svojej rodiny? Napríklad, keď si všímame ľudí ako jednotlivcov, väčšina z nich zaobstaráva svojej rodine potravu, väčšina z nich sa nesnaží úmyselne otráviť jedlom a vyhýba sa nebezpečenstvám ohrozujúcim život. V tom nič diabolské nie je! Avšak, keď tí istí ľudia konajú ako národ, čosi im prekáža vidieť svoj spoločný prospech. Ako národ nechajú potravu radšej zhniť, než by nasýtili hladujúce obyvateľstvo. Znečisťujú životné prostredie svojej Zeme. Zbroja, aby sa vzájomne vyničili v nukleárnej vojne. Aké čudné, sebazničujúce správanie!

Akým vplyvom možno pripísať tento temný bod ľudského správania? Davovej psychóze? Hŕstke nerozumnných vodcov? Tých vplyvov je iste viac. I Biblia poukazuje na kohosi, kto „zaslepil mysle“ neveriaceho celosvetového „systému vecí“. Je to ten, „ktorý sa nazýva diabol a satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. On manipuluje organizovaným ľudstvom s takým úspechom, že ho Biblia nazýva ‚bohom‘ tohto svetového systému. — 2. Korinťanom 4:4; Zjavenie 12:9.

Tento „boh“ nie je tým bubákom, ktorý sa ukrýva za tvojím oknom. Je to mocný stratég, duchovný, neviditeľný tvor, ktorý pri svojich neúspešných pokusoch o získanie Ježišovej oddanosti mohol Ježišovi ponúknuť všetky kráľovstvá sveta. (Lukáš 4:6, 7) Takúto moc satan dozaista dal už iným, ešte predtým než ju ponúkol Ježišovi, lebo biblická kniha Daniel zjavuje, že spurní anjeli dostali moc nad svetovými ríšami ako ich predstavitelia a splnomocnenci — s takými oficiálnymi titulmi ako „knieža Perzie“ a „knieža Grécka“. — Daniel 10:20, 21.

Takto si satan vybudoval obrovskú organizáciu ako „panovník [viditeľného] sveta“ i ako „panovník [neviditeľných] démonov“. (Ján 14:30; 16:11; Matúš 12:24) Pochopenie toho, že diabol je na čele celosvetovej organizácie, vysvetľuje mnohé.

Prečo sa stal hlavou organizácie

Tak ako šéf organizovaného zločinu môže dozerať na mnoho nezákonných činností — obchod s drogami, prostitúcia, krádeže, hazardné hry, pašovanie atď. — bez toho, aby prišiel do styku so všetkými svojimi podriadenými, tak aj satan používa organizáciu, aby mohol ovládať omnoho viac ľudí, než keby riadil všetkých sám. A jeho stratégia? Popri tom, že napáda jednotlivcov, on aj jeho démoni zaobchodia s masami ľudí tak, akoby to bolo stádo dobytka. Nemusí viesť každé zviera zvlášť, stačí keď riadi niekoľké na čele stáda, a väčšina ide za nimi. Potom sa sústredí už len na tie, čo odbiehajú.

Naozaj, diabol je dostatočne skutočný. Lenže jeho pravá totožnosť má málo spoločné s karikatúrou, akú vidíme na kresbách, ktoré ho spodobňujú, i s hmlistými teóriami teológov. Že by hmlistými? Áno, zmieňuje sa o tom i anglická knižka Satan, A portrait: „Viera v satana sa (v 19. storočí) stávala menej živou,“ a teológovia „sa usilovali vysvetliť satana ako čosi iné než duchovnú osobu.“

Kto hovorí pravdu o diablovi

Pohotovosť moderných náboženstiev pochybovať o tom, čo hovorí Biblia o diablovi, vyhovuje materialistickej spoločnosti, ktorá si nie je istá ani samotným Bohom. Ruth Ansherová hovorí vo svojej knihe The Reality of the Devil: „Dnes diabol zmizol a... Boh sa posunul na okraj.“

Novodobí náboženskí „experti“, ktorí pochybujú o biblickom názore na túto vec, sa tým zbavujú možnosti vidieť históriu v zreteľnej perspektíve. Rumunský dramatik Eugène Ionesco v rozhovore pre jedny nemecké noviny priznal: „Históriu by sme nepochopili, keby sme vypustili démonský prvok.“ — Welt am Sonntag, 2. septembra 1979.

Má niekto odvahu zastávať sa pravdy o úlohe diabla v dnešnej svetovej kríze? Áno, pravdaže! Pripomeňme si Verejné vyhlásenie proti satanovi a za Jehovu prijaté na zjazde, ktorý sa konal v roku 1928. Jehovovi svedkovia sa tu zaviazali, že budú vyhlasovať — a to bude ich bojový krik proti nepriateľovi človeka satanovi —, že blížiaci sa veľký armageddonský boj čoskoro skončí so satanom a jeho zlou organizáciou.

Dejiny svedčia o tom, že diabol je ozajstný nepriateľ každého z nás. Ale Boh Jehova nás istotne neponechá samých na seba. Prečo by sme sa o tom nechceli dozvedieť viac? Vyplatí sa nám poznať nášho nepriateľa, „aby sme neboli oklamaní satanom, lebo nie sme v nevedomosti o jeho zámeroch“. — 2. Korinťanom 2:11.

[Zvýraznený text na strane 13]

„Dnes diabol zmizol a ...Boh sa posunul na okraj“

[Obrázok na strane 12]

Skutočný diabol sa veľmi málo podobá náboženským obrazom alebo hmlistým predstavám teológov

[Prameň ilustrácie]

Gustave Doré