Vyslobodenie z otroctva — v minulosti a dnes

Blessinga prišla do Európy, pretože jej sľúbili prácu kaderníčky. Po príchode ju však desať dní bili a vyhrážali sa, že ublížia jej rodine, aby ju tak prinútili k prostitúcii.

Od Blessing sa očakávalo, že za jednu noc zarobí 200 až 300 eur. Žena, ktorá mala na starosti verejný dom, od nej totiž žiadala, aby jej splatila viac ako 40 000 eur. „Často som premýšľala o úteku, ale bála som sa, čo by urobili mojej rodine. Bola som v pasci.“ Jej príbeh je typickým príbehom zotročenia viac ako štyroch miliónov ľudí, ktorí sú následkom medzinárodného obchodovania s ľuďmi sexuálne zneužívaní.

Takmer pred 4 000 rokmi sa dostal do otroctva aj mladý muž Jozef, ktorého predali jeho bratia. Slúžil v dome významného Egypťana. Na rozdiel od spomínanej Blessing s Jozefom spočiatku jeho pán zaobchádzal dobre. No keď odmietol nemravné návrhy manželky svojho pána, bol nespravodlivo obvinený z pokusu o znásilnenie. Bol uvrhnutý do väzenia a skončil v okovách. (1. Mojžišova 39:1–20; Žalm 105:17, 18)

Jozef bol otrokom v staroveku, zatiaľ čo Blessing v 21. storočí. Obaja sa však stali obeťami obchodu s ľuďmi, ktorý je tu už oddávna. Pri tomto druhu obchodu sa s ľuďmi zaobchádza ako s tovarom a ide len o zisk.

Najjednoduchším spôsobom ako získať otrokov boli v minulosti vojny. Egyptský vládca Thutmose III. údajne priviedol z jednej vojenskej výpravy do Kanaanu 90 000 zajatcov. Egypťania z týchto zajatcov urobili otrokov, ktorí pre nich pracovali v baniach, pri stavbe chrámov a budovaní kanálov.

Aj v období Rímskej ríše bolo veľa otrokov získaných vo vojnách. Niekedy sa dokonca vojny viedli len preto, aby boli získaní ďalší otroci. Odhaduje sa, že v prvom storočí tvorili otroci takmer polovicu obyvateľov Ríma. S mnohými egyptskými a rímskymi otrokmi sa zaobchádzalo veľmi kruto. V rímskych baniach sa napríklad dožívali len asi 30 rokov.

Ani časom však otroctvo nezmenilo svoju neľútostnú tvár. V období od 16. do 19. storočia bolo obchodovanie s otrokmi medzi Afrikou a Amerikou jedným z najvýnosnejších obchodov na svete. Organizácia UNESCO uviedla, že podľa odhadov bolo násilne odvedených a predaných 25 až 30 miliónov mužov, žien a detí. Státisíce z nich zomreli počas plavby cez Atlantický oceán. Olaudah Equiano, otrok, ktorý takúto plavbu prežil, povedal: „Krik žien a stonanie zomierajúcich, to všetko len dokresľovalo nepredstaviteľný obraz hrôzy.“

Žiaľ, otroctvo nie je iba smutnou históriou. Podľa Medzinárodnej organizácie práce je aj dnes asi 21 miliónov mužov, žien a detí v otroctve, pričom dostávajú len veľmi malú mzdu alebo nedostávajú žiadnu. Títo novodobí otroci pracujú v baniach, malých dielňach, tehelniach, verejných domoch i v domácnostiach. Takéto otroctvo sa stále rozmáha, hoci je nezákonné.

Kruté zaobchádzanie viedlo mnohých otrokov k tomu, že sa rozhodli bojovať za slobodu. V prvom storočí pred n. l. sa asi 100 000 otrokov na čele s gladiátorom Spartakom vzbúrilo proti Rímu. Toto povstanie však bolo potlačené. V 18. storočí povstali proti svojim pánom otroci na karibskom ostrove Haiti. Neznesiteľné utrpenie na plantážach s cukrovou trstinou viedlo k vypuknutiu občianskej vojny, ktorá trvala dlhých 13 rokov. Táto vojna sa v roku 1804 skončila vytvorením nezávislého štátu Haiti.

Za najúspešnejší útek z otroctva v celých dejinách sa považuje odchod Izraelitov z Egypta. Celý národ, asi tri milióny ľudí, bol oslobodený z otroctva a získal zaslúženú slobodu. Biblia opisuje, že ich v Egypte „tyransky používali ako otrokov“. (2. Mojžišova 1:11–14) Jeden faraón dokonca nariadil vraždenie novorodencov, aby sa počet Izraelitov nezvyšoval. (2. Mojžišova 1:8–22)

Vyslobodenie Izraelitov z Egypta, kde zažívali nespravodlivé zaobchádzanie, bolo výnimočné, pretože v ich prospech zasiahol sám Boh. Mojžišovi povedal: „Dobre poznám bolesti, ktorými trpia. A zostúpim, aby som ich oslobodil.“ ​(2. Mojžišova 3:7, 8) Až dodnes Židia na celom svete každý rok oslavujú Pesach ako pripomienku tejto udalosti. (2. Mojžišova 12:14)

V Biblii sa píše, že „u Jehovu, nášho Boha, niet žiadnej nespravodlivosti“ a že Jehova sa nezmenil. (2. Paralipomenon 19:7; Malachiáš 3:6) Boh poslal Ježiša, aby „zvestoval oslobodenie zajatým a... prepustil zdrvených s úľavou“. (Lukáš 4:18) Znamenalo to, že prišiel oslobodiť doslovných otrokov? Zjavne nie. Ježiš prišiel preto, aby oslobodil ľudí z otroctva hriechu a smrti. Neskôr povedal: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:32) Pravda, ktorú Ježiš Kristus učil, aj dnes oslobodzuje ľudí vo viacerých smeroch. (Pozri rámček „Oslobodenie z iného otroctva“.)

Boh pomohol Jozefovi aj Blessing dostať sa z otroctva, hoci každému iným spôsobom. Jozefov nezvyčajný príbeh je zaznamenaný v 1. Mojžišovej, 39. až 41. kapitole. A aj Blessing prešla pozoruhodnú cestu za slobodou.

Po tom, ako bola vyhostená z jednej európskej krajiny, odišla do Španielska. Stretla sa tam s Jehovovými svedkami a začala s nimi študovať Bibliu. Rozhodla sa, že si dá život do poriadku, našla si prácu a presvedčila ženu, ktorej splácala dlh, aby jej znížila mesačnú splátku. Jedného dňa jej táto žena zavolala a povedala, že chce zrušiť jej dlh a poprosiť ju o odpustenie. Prečo to urobila? Pretože aj ona začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Blessing povedala: „Je úžasné, v koľkých smeroch vás môže pravda oslobodiť!“

Jehovovi bolo ľúto izraelských otrokov, s ktorými v Egypte kruto zaobchádzali. Aj dnes to v ňom vyvoláva rovnaké pocity, keď vidí podobnú nespravodlivosť. Samozrejme na to, aby sa skončili všetky formy otroctva, by bolo treba obrovskú zmenu v celej spoločnosti. No Boh nám práve takúto zmenu sľubuje: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ ​(2. Petra 3:13)