Ako súvisí s pokojom Ježišovo narodenie

VYHLÁSENIE ‚pokoja medzi ľuďmi dobrej vôle‘ nebolo jediným proroctvom súvisiacim s Ježišovým narodením. Už dávno predtým, ako ho anjeli oznámili prekvapeným pastierom, nebeskí poslovia odovzdali božsky inšpirované vyhlásenia o Ježišovi Márii a jej manželovi Jozefovi. Keď pouvažujeme o týchto posolstvách, umožní nám to vytvoriť si ucelenejší obraz o Ježišovom narodení a pochopiť skutočný význam sľubu pokoja medzi ľuďmi, o ktorom hovorili anjeli.

Pred Ježišovým narodením, ešte skôr ako Mária otehotnela, ju navštívil anjel, ktorý je v Biblii nazvaný menom Gabriel. „Dobrý deň, ty vysoko poctená, Jehova je s tebou,“ pozdravil ju. Iste si viete predstaviť, že Máriu to hlboko znepokojilo a možno to v nej vyvolalo aj nejaké obavy. Čo len mohol tento pozdrav znamenať?

Gabriel vysvetlil: „Hľa, počneš v svojom lone a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária sa opýtala, ako sa to má stať, keďže bola panna a nemala styk s mužom. Gabriel jej povedal, že k počatiu dôjde prostredníctvom Božieho svätého ducha. Nemalo to byť obyčajné dieťa. — Lukáš 1:28–35.

Predpovedaný kráľ

Gabrielove slová iste pomohli Márii pochopiť, že na syna, ktorého porodí, sa budú vzťahovať dávne proroctvá. Odhalenie toho, že Jehova dá Máriinmu synovi „trón jeho otca Dávida“, zaiste jej a vlastne každému Židovi, ktorý poznal Písma, pripomenul sľub, ktorý dal Boh izraelskému kráľovi Dávidovi.

Jehova prostredníctvom proroka Nátana Dávidovi povedal: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú istotne pred tebou stále, na neurčitý čas; tvoj trón, ten sa stane pevne založeným na neurčitý čas.“ ​(2. Samuelova 7:4, 16) Jehova o Dávidovi povedal: „A istotne naveky postavím jeho semeno a jeho trón ako dni neba. Jeho semeno bude až na neurčitý čas a jeho trón ako slnko predo mnou.“ ​(Žalm 89:20, 29, 35, 36) Teda nebola to zhoda okolností, že Mária i Jozef pochádzali z Dávidovho rodu.

Toto neboli jediné proroctvá v Hebrejských Písmach o kráľovskom potomkovi Dávida. Mária určite poznala aj Izaiášovo proroctvo: „Dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno bude znieť: Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja. Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby bolo pevne založené a podopierané právom a spravodlivosťou odteraz až na neurčitý čas. Práve horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.“ — Izaiáš 9:6, 7.

Teda Gabriel oznámil Márii viac než len to, že sa jej zázračne narodí chlapček. Jej syn mal byť dedičom kráľa Dávida — trvalým, večným dedičom Kráľovstva vytvoreného Bohom. Gabrielove proroctvá o budúcej úlohe Ježiša majú pre nás nesmierny význam.

Keď sa Jozef dozvedel, že jeho snúbenica čaká dieťa, rozhodol sa zrušiť zásnuby. Vedel, že dieťa nie je jeho, pretože s ňou nemal pohlavný styk. Iste si viete predstaviť, aké ťažké muselo byť pre Jozefa uveriť Márii, keď mu vysvetľovala, ako otehotnela. Zo správy v evanjeliu sa dozvedáme: „Zjavil sa mu vo sne Jehovov anjel a povedal: ‚Jozef, syn Dávida, neboj sa vziať si domov Máriu, svoju manželku, lebo čo bolo v nej splodené, stalo sa pôsobením svätého ducha. Porodí syna a ty mu dáš meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud od jeho hriechov.‘“ — Matúš 1:20, 21.

Biblia nehovorí, do akej miery Jozef rozumel tomu, ako dieťa „zachráni svoj ľud od jeho hriechov“. No toto posolstvo stačilo na to, aby uistilo Jozefa, že budúca matka sa nedopustila ničoho nesprávneho. Konal podľa anjelových slov a vzal si Máriu domov, čo sa rovnalo sobášu.

Vďaka ďalším informáciám z iných častí Písiem môžeme pochopiť, čo anjelove slová znamenali. Na počiatku ľudských dejín jeden anjel, ktorý sa vzbúril, napadol Jehovovu zvrchovanosť. Hebrejské Písma ukazujú, že tento vzbúrenec okrem iného tvrdil, že Boží spôsob vládnutia je nespravodlivý a že žiaden človek si v skúškach nezachová rýdzosť a nezostane verný Jehovovi. (1. Mojžišova 3:2–5; Jób 1:6–12) Jedným z tých, ktorí nezostali Bohu verní, bol Adam. Jeho hriech viedol k tomu, že všetci ľudia dedia hriech, ktorý vedie k smrti. (Rimanom 5:12; 6:23) Ježiš sa však narodil bez hriechu, pretože jeho počatie nespôsobil ľudský otec. Tým, že sa dobrovoľne vzdal dokonalého ľudského života a dal ho ako výkupné, ktoré presne zodpovedalo tomu, čo Adam stratil, zachránil ľudí, vykúpil ich z hriechov a umožnil im získať večný život. — 1. Timotejovi 2:3–6; Títovi 3:6, 7; 1. Jána 2:25.

Ježiš počas svojej služby na zemi ukázal, čo bude znamenať odstránenie následkov hriechu. Zbavoval ľudí zdravotných ťažkostí každého druhu a dokonca privádzal mŕtvych späť k životu. (Matúš 4:23; Ján 11:1–44) Tieto zázraky boli len malou ukážkou toho, čo urobí v budúcnosti. Sám Ježiš povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť [môj] hlas a vyjdú.“ — Ján 5:28, 29.

Z tohto sľubu o budúcom vzkriesení vidíme, prečo má Ježišovo narodenie — a najmä jeho smrť — pre nás veľký význam. Boh poslal svojho Syna do sveta, „aby bol svet zachránený prostredníctvom neho,“ píše sa v Jánovi 3:17. Táto úžasná správa nám pripomína vyhlásenie, ktoré počuli pastieri strážiaci stáda v tú noc, keď sa Ježiš narodil.

„Dobré posolstvo veľkej radosti“

Pre ľudstvo to bolo skutočne „dobré posolstvo veľkej radosti“, keď anjeli oznámili, že sa narodil „Záchranca, ktorý je Kristus, Pán“. (Lukáš 2:10, 11) Toto dieťa sa malo stať Mesiášom, veľkým Prorokom a Panovníkom, na ktorého Boží ľud už dlho čakal. (5. Mojžišova 18:18; Micheáš 5:2) Jeho život a smrť na zemi mali zohrať kľúčovú úlohu v obhájení Jehovovej univerzálnej zvrchovanosti, a tak anjeli mohli povedať: „Sláva Bohu hore na výšinách.“ — Lukáš 2:14.

Ježiš, ktorý je v Biblii označený ako „posledný Adam“, dokázal, že je možné, aby človek zostal Jehovovi verný aj v tej najťažšej skúške. (1. Korinťanom 15:45) Tak dokázal, že Satan je podlým luhárom. To bol pre anjelov v nebi dôvod na radosť.

Vráťme sa však k otázke, či existuje reálna nádej, že sa splnia slová, ktoré vyslovili anjeli v tú noc, keď sa narodil Ježiš. Odpoveďou je jasné áno! Pokoj je nevyhnutnou podmienkou na dovŕšenie Božieho predsavzatia so zemou, ku ktorému patrí obnovenie rajských podmienok. Keď bude Božie predsavzatie uskutočnené na celej zemi, všetci ľudia budú konať na základe lásky a vernosti. Teda uskutočnenie Jehovovho predsavzatia znamená aj odstránenie všetkých odporcov Jehovovej zvrchovanosti. To nie je dobrá správa pre nikoho, kto tvrdí, že Jehovove zákony sú zlé, čím sa stavia na stranu Satana. Pre týchto ľudí to bude znamenať zničenie. — Žalm 37:11; Príslovia 2:21, 22.

Všimnite si tiež, že anjeli nehovorili pastierom o pokoji a dobrej vôli pre všetkých ľudí. Hlásali „pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle“, teda medzi tými, ktorí majú Božie schválenie a ktorým Boh prejavuje dobrú vôľu. Tí, ktorí prejavujú skutočnú vieru v Jehovu, sa stávajú vernými nasledovníkmi a napodobňovateľmi Ježiša. Títo muži a ženy sú štedrí a vnímaví voči iným nielen niekoľko dní v roku, ale každý deň.

Kresťanský duch po celý rok?

Moc dobrého posolstva, ktoré Ježiš hlásal, sa už prejavila v živote veľkého počtu ľudí. Mnohí sa riadia kresťanskými zásadami v každej oblasti života. Ľudia, ktorí boli kedysi zameraní v podstate na seba, si začali klásť otázku, čo by v ich situácii robil Ježiš. Niektorí z tých, ktorí sa v živote sústreďovali na majetok a zábavu, rozpoznali dôležitosť duchovných hodnôt a to, aké dôležité je hovoriť o nich aj ďalším. Títo ľudia sa snažia byť štedrí a láskaví po celý rok. Nečakali by ste od pravých kresťanov práve to?

Keby všetci úprimní ľudia pouvažovali o tom, aký význam má posolstvo o pokoji, ktoré odovzdali anjeli, a konali v súlade s tým, svet by bol istotne iný.

Proroctvá spojené s Ježišovým narodením uisťujú tých, ktorým Boh prejavuje dobrú vôľu, že sa budú môcť tešiť z pravého pokoja navždy. Túžite po tom aj vy? Môžeme si byť istí, že slávne proroctvo o pokoji, ktoré odovzdali anjeli pri Ježišovom narodení, sa určite splní. Pokoj už nebude len prázdnym slovom v čase Vianoc, ale sa stane natrvalo skutočnosťou.

[Obrázky na strane 7]

Kresťanského ducha je možné prejavovať po celý rok a tak by to aj malo byť