Lojálny napriek skúškam

1., 2. a) V čo Peter asi dúfal, keď Ježiš vyučoval v Kafarnaume? b) Ako reagovali Ježišovi poslucháči?

PETER s napätím sleduje tváre Ježišových poslucháčov. Sú v synagóge v Kafarnaume. V tomto meste Peter býva a tu, na severnom brehu Galilejského mora, pracuje ako rybár. Žije tu aj veľa jeho priateľov, príbuzných a ľudí, s ktorými pracovne prichádza do kontaktu. Určite dúfa, že aj obyvatelia Kafarnaumu prijmú Ježiša, tak ako ho prijal on, a že aj oni budú nadšení tým, čo sa dozvedia o Božom Kráľovstve od najväčšieho učiteľa všetkých čias. Zdá sa však, že dnes sa nič také nestane.

² Mnohí prestávajú Ježiša počúvať. Niektorí začínajú šomrať a nahlas vyjadrujú námietky proti tomu, čo hovorí. No to, čo Petra trápi najviac, je reakcia niektorých spomedzi samotných učeníkov. Na ich tvárach už nie je výraz nadšenia z objavovania nového, ich oči už nežiaria radosťou zo spoznávania drahocenných právd. Výraz šťastia vystriedalo rozrušenie, dokonca rozčúlenie. Niektorí učeníci svoje pocity vyjadrujú aj nahlas, keď označujú Ježišove slová za pohoršujúce. Už ho viac nechcú počúvať a opúšťajú synagógu — a tým i Ježiša. (Prečítajte Jána 6:60, 66.)

 3. V čom Petrovi viackrát pomohla jeho viera?

³ Pre Petra a ostatných apoštolov sú to ťažké chvíle. Peter úplne nerozumie tomu, čo Ježiš v ten deň povedal. Nepochybne však chápe, prečo mohli Ježišove slová vyznieť na prvé počutie urážajúco. Čo urobí? Toto nie je prvý ani posledný raz, čo je skúšaná jeho lojálnosť k jeho Pánovi. Pozrime sa, ako Petrovi pomohla jeho viera zvládnuť takéto situácie a zostať lojálny.

4., 5. Ako Ježiš opakovane konal v rozpore s tým, čo ľudia čakali?

⁴ Peter bol často prekvapený tým, ako Ježiš konal. Opakovane sa stávalo, že jeho Pán povedal alebo urobil niečo, čo bolo v úplnom rozpore s tým, čo ľudia čakali. Len deň predtým zázračne nasýtil niekoľkotisícový zástup. Po tomto zázraku sa ho ľudia snažili urobiť kráľom. Mnohí z nich však boli prekvapení, keď od nich odišiel a učeníkom povedal, aby nastúpili do člna a odplavili sa do Kafarnaumu. Kým učeníci v noci namáhavo veslovali, on ich opäť prekvapil, keď k nim po rozbúrenom Galilejskom mori prišiel ako po suchej zemi a dal Petrovi dôležité poučenie o viere.

⁵ Ráno sa však ukázalo, že zástupy ľudí prišli na člnoch za nimi. No týchto ľudí sem zjavne nepriviedol hlad po duchovných pravdách, ale túžba vidieť, ako Ježiš opäť zázračne zaobstará jedlo. Ježiš ich za ich materialistický postoj pokarhal. (Ján 6:25–27) Rozhovor mal potom pokračovanie v kafarnaumskej synagóge, kde Ježiš znovu nesplnil očakávania ľudí, keď sa im snažil odovzdať dôležitú náuku, ktorú však nebolo ľahké pochopiť.

 6. Aké znázornenie použil Ježiš a ako zapôsobilo na jeho poslucháčov?

⁶ Ježiš nechcel, aby v ňom ľudia videli len nejakého chlebodarcu, ale duchovné opatrenie od Boha. Chcel, aby chápali, že svojím ľudským životom a smrťou umožní iným získať večný život. Preto im uviedol znázornenie, v ktorom sám seba prirovnal k manne, chlebu, ktorý padal z neba za dní Mojžiša. Keď proti tomu niektorí namietali, použil ďalšie znázornenie, aby vysvetlil, že ak chcú získať život, je nevyhnutné, aby jedli jeho telo a pili jeho krv. Po týchto slovách sa už námietky hrnuli zo všetkých strán. Niektorí povedali: „Táto reč je pohoršujúca; kto ju môže počúvať?“ Mnohí z jeho učeníkov sa rozhodli, že už ho viac nebudú nasledovať.a (Ján 6:48–60, 66)

7., 8. a) Čo Peter ešte nechápal v súvislosti s Ježišovou úlohou? b) Ako Peter zareagoval na otázku, ktorú Ježiš položil apoštolom?

⁷ Čo urobí Peter? Aj on je určite zmätený Ježišovými slovami. Ešte nechápe, že Ježiš musí zomrieť, aby mohol splniť Božiu vôľu. Je Peter v pokušení nenápadne sa vytratiť, tak ako tí nestáli učeníci, ktorí v ten deň Ježiša opustili? Nie. V jednej dôležitej veci sa od nich totiž odlišuje. V akej?

⁸ Ježiš sa obracia na svojich apoštolov a hovorí: „Nechcete aj vy odísť?“ ​(Ján 6:67) Oslovil všetkých dvanástich, ale ten, kto sa ozval, bol práve Peter. Často to tak bolo. Peter bol možno najstarší z apoštolov. V každom prípade bol určite najvýrečnejší z nich; zdá sa, že sa len zriedka zdráhal povedať to, čo mal na srdci. A rovnako to bolo aj v tomto prípade. Peter vyriekol tieto krásne, nezabudnuteľné slová: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života.“ ​(Ján 6:68)

 9. Ako Peter prejavil svoju lojálnosť k Ježišovi?

⁹ Nepôsobia tieto slová na srdce? Viera v Ježiša Petrovi pomohla vypestovať si neoceniteľnú vlastnosť — lojálnosť. Petrovi bolo jasné, že Ježiš je jediný Záchranca, ktorého dal Jehova ľudstvu, a že na záchranu je nutné počúvať Ježišove slová — to, čo učí o Božom Kráľovstve. Peter vedel, že aj keď ho niektoré veci mätú, nemá kam inam ísť, ak chce mať Božiu priazeň a získať požehnanie v podobe večného života.

10. Ako môžeme napodobňovať Petrovu lojálnosť my dnes?

¹⁰ Cítiš to tak aj ty? Žiaľ, mnohí ľudia dnes tvrdia, že milujú Ježiša, ale v skúške lojálnosti zlyhávajú. Ak máme byť Kristovi skutočne lojálni, musíme mať na Ježišovo učenie rovnaký pohľad ako Peter. Potrebujeme jeho učenie spoznať, rozumieť mu a žiť v súlade s ním — aj keď nás niektorá myšlienka možno prekvapí, lebo nezodpovedá tomu, čo by sme čakali alebo čomu by sme my osobne dali prednosť. Len vtedy, keď sa dokážeme ako lojálni, ako verne oddaní, môžeme dúfať, že získame to, čo pre nás Ježiš chce — večný život. (Prečítajte Žalm 97:10.)

11. Na akú cestu sa vydal Ježiš so svojimi učeníkmi? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

¹¹ Onedlho po týchto rušných udalostiach sa Ježiš so svojimi apoštolmi a niekoľkými učeníkmi vydal na dlhú cestu smerom na sever. Zasnežený vrchol vrchu Hermon, ktorý bol najsevernejším bodom Zasľúbenej krajiny, bol niekedy viditeľný už od modrých vôd Galilejského mora. Ako skupina kráčala čoraz vyššie k dedinám blízko Filipovej Cézarey, vrch pred ich očami akoby rástol.b V tomto pôsobivom prostredí, keď sa pred nimi smerom na juh otvárala úchvatná panoráma veľkej časti Zasľúbenej krajiny, položil Ježiš svojim nasledovníkom dôležitú otázku.

12., 13. a) Prečo chcel Ježiš vedieť, čo si o ňom ľudia myslia? b) Ako sa v Petrovej odpovedi prejavila jeho úprimná viera?

¹² „Čo hovoria zástupy, kto som?“ chcel vedieť Ježiš. Predstav si, ako Peter uprene hľadí do očí svojho Pána a opäť z nich cíti jeho láskavosť a prenikavý intelekt. Ježiša zaujíma, aké závery si robia jeho poslucháči z toho, čo vidia a počujú. A tak mu učeníci hovoria, aké mylné názory na to, kto Ježiš je, sú rozšírené medzi ľuďmi. Ale Ježiš chce vedieť viac. Majú o ňom takú mylnú predstavu aj jeho najbližší nasledovníci? Preto sa ich pýta: „Čo však hovoríte vy, kto som?“ ​(Luk. 9:18–20)

¹³ Opäť je to Peter, kto okamžite zareaguje. Jasnými a smelými slovami vyjadruje pocity viacerých z nich, keď hovorí: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Istotne si vieme predstaviť, akým srdečným úsmevom Ježiš obdaril Petra a ako vrelo ho pochválil. Pripomenul mu, že je to Boh Jehova — nie nejaký človek —, kto má zásluhu na tom, že ľuďom s úprimnou vierou je táto životne dôležitá pravda taká jasná. Petrovi bolo umožnené pochopiť jednu z najvýznamnejších právd, ktoré ľuďom dovtedy Jehova odhalil — totožnosť dlho očakávaného Mesiáša, čiže Krista! (Prečítajte Matúša 16:16, 17.)

14. Aké dôležité výsady zveril Ježiš Petrovi?

¹⁴ Kristus bol v starovekých proroctvách označený ako kameň, ktorý stavitelia zavrhnú. (Žalm 118:22; Luk. 20:17) Tieto proroctvá mal Ježiš na mysli, keď odhalil, že práve na tom kameni alebo skalnom masíve, ktorého totožnosť Peter rozpoznal, Jehova založí zbor. Potom Petrovi zveril v tomto zbore niektoré veľmi dôležité výsady. Neurčil mu nadradené postavenie nad ostatnými apoštolmi, ako si niektorí myslia, ale poveril ho zodpovednými úlohami. Dal mu „kľúče kráľovstva“. (Mat. 16:18, 19) Peter dostal výsadu odomknúť nádej na vstup do Božieho Kráľovstva trom skupinám ľudí — najprv Židom a prozelytom, potom Samaritánom a napokon pohanom.

15. Akými slovami Peter Ježiša pokarhal a čo ho k tomu viedlo?

¹⁵ Ježiš však neskôr povedal, že od tých, ktorým bolo veľa dané, sa bude viac vyžadovať. Petrov prípad je názornou ukážkou pravdivosti týchto slov. (Luk. 12:48) Ježiš potom svojim učeníkom odhalil ďalšie dôležité pravdy o Mesiášovi vrátane toho, že sa neodvratne blíži čas, keď bude musieť trpieť a zomrieť v Jeruzaleme. Petra tieto výroky veľmi znepokojili. Vzal si Ježiša bokom a pokarhal ho slovami: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti vôbec nestane.“ ​(Mat. 16:21, 22)

16. Ako Ježiš usmernil Petra a aké praktické poučenie obsahujú Ježišove slová?

¹⁶ Peter to určite myslel dobre, a tak ho Ježišova reakcia musela prekvapiť. Ježiš sa mu obrátil chrbtom, pozrel sa na ostatných apoštolov — ktorí si pravdepodobne mysleli niečo podobné ako Peter — a povedal: „Choď za mňa, Satan! Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ ​(Mat. 16:23; Mar. 8:32, 33) Ježišove slová obsahujú praktické poučenie pre každého z nás. Človeku sa môže veľmi ľahko stať, že dovolí, aby uňho ľudské zmýšľanie prevážilo nad Božím. Ak to pripustíme, aj keď máme dobré pohnútky, môžeme v tej chvíli nevedomky podporiť Satanove zámery, a nie Božie. Ako však Peter zareagoval na Ježišove ostré slová?

17. Čo tým Ježiš myslel, keď Petrovi povedal „choď za mňa“?

¹⁷ Peter určite chápal, že keď ho Ježiš nazval Satanom, nemyslel to doslovne. Veď Ježiš sa s ním nerozprával tak, ako sa rozprával so Satanom Diablom. Satanovi povedal: „Odíď,“ ale Petrovi povedal: „Choď za mňa.“ ​(Mat. 4:10) Ježiš tohto apoštola, v ktorom videl veľa dobrého, nezavrhol. Jednoducho napravil jeho chybné uvažovanie. Peter si mal uvedomiť, že nemá stáť svojmu Pánovi v ceste ako kameň potknutia, ale má ísť zaňho a podporovať ho.

18. Ako Peter prejavil lojálnosť a ako ho môžeme napodobňovať?

¹⁸ Ohradil sa Peter, nahneval sa alebo sa urazil? Nie. Pokorne toto napomenutie prijal. Tak znovu prejavil lojálnosť. Každý, kto nasleduje Krista, občas potrebuje usmernenie. Len keď usmerňovanie pokorne prijímame a berieme si ho k srdcu, môžeme si prehlbovať svoj vzťah k Ježišovi Kristovi a k jeho Otcovi, Bohu Jehovovi. (Prečítajte Príslovia 4:13.)

19. Aký prekvapujúci výrok Ježiš vyslovil a nad čím Peter možno uvažoval?

¹⁹ Ježiš onedlho vyslovil ďalší prekvapujúci výrok: „Pravdivo vám hovorím, že niektorí z tých, čo tu stoja, vôbec neokúsia smrť, kým najprv neuvidia prichádzať Syna človeka v jeho kráľovstve.“ ​(Mat. 16:28) Tieto slová nepochybne vyvolali v Petrovi zvedavosť. Čo by tým Ježiš mohol myslieť? Peter možno uvažoval, či to ostré napomenutie, ktoré dostal, neznamená, že on už na takéto zvláštne výsady môže zabudnúť.

20., 21. a) Opíš videnie, ktorého svedkom bol Peter. b) Ako rozhovor medzi postavami vo videní pomohol Petrovi pochopiť, že sa mýlil?

²⁰ Asi o týždeň však Ježiš vzal Jakuba, Jána a Petra na „vysoký vrch“ — možno na vrch Hermon, ktorý bol odtiaľ vzdialený niekoľko kilometrov. Je už pravdepodobne noc, keďže tých troch mužov premáha spánok. Ale kým sa Ježiš modlí, stane sa niečo, čo ich okamžite preberie. (Mat. 17:1; Luk. 9:28, 29, 32)

²¹ Ježiš sa pred ich očami postupne mení. Jeho tvár začína vyžarovať čoraz silnejšie svetlo, až kým nežiari ako slnko. I jeho odev sa belostne trbliece. Potom sa pri ňom zjavia dve postavy. Jedna predstavuje Mojžiša a druhá Eliáša. Rozprávajú sa s Ježišom „o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“ — zjavne o jeho smrti a vzkriesení. Teraz sa jasne ukázalo, ako veľmi sa Peter mýlil, keď zavrhoval myšlienku, že Ježiš bude musieť podstúpiť taký bolestný zážitok! (Luk. 9:30, 31)

22., 23. a) Ako sa prejavilo Petrovo nadšenie a srdečnosť? b) Ako inak boli ešte Peter, Jakub a Ján tej noci odmenení?

²² Peter mal pocit, že by mal k tomuto výnimočnému videniu niečím prispieť — a možno ho trochu predĺžiť. Vyzeralo to, akoby sa Mojžiš a Eliáš chystali od Ježiša odísť. A tak Peter vyhŕkol: „Učiteľ, je to vynikajúce, že sme tu, postavme teda tri stany, jeden pre teba a jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“ Je jasné, že postavy, ktoré vo videní predstavovali dvoch Jehovových služobníkov, ktorí boli už dávno mŕtvi, nepotrebovali stany. Peter v skutočnosti nevedel, čo hovorí. Ale nie je ti tento človek aj napriek tomu sympatický svojím nadšením a srdečnosťou? (Luk. 9:33)

²³ Peter s Jakubom a Jánom však boli tej noci odmenení ešte inak. Na vrchu sa vytvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku vyšiel hlas — hlas Boha Jehovu! Povedal: „Toto je môj Syn, ten, ktorého som vyvolil. Počúvajte ho.“ Nato sa videnie skončilo a na vrchu zostali už len oni a Ježiš. (Luk. 9:34–36)

24. a) Aký úžitok mal Peter z videnia Ježišovho premenenia? b) Ako môžeme mať z tohto videnia úžitok my dnes?

²⁴ Akým vzácnym darom bolo pre Petra toto videnie premenenia — a akým vzácnym darom je aj pre nás! O niekoľko desaťročí Peter napísal, že v tú noc mal výsadu vidieť Ježiša v budúcom postavení slávneho nebeského Kráľa a byť medzi „očitými svedkami jeho vznešenosti“. Toto videnie potvrdilo mnohé proroctvá zaznamenané v Božom Slove a posilnilo Petrovu vieru, aby dokázal zvládnuť skúšky, ktoré ho ešte čakali. (Prečítajte 2. Petra 1:16–19.) Aj my môžeme mať z tohto videnia úžitok, ak podobne ako Peter zostávame lojálni Pánovi, ktorého nad nami dosadil Jehova, ak sa od neho učíme, nechávame sa ním usmerňovať a naprávať a pokorne ho deň čo deň nasledujeme.