Nanebovzatie — dogma zjavená Bohom?

NANEBOVZATIE — náuka, že Mária, Ježišova matka, vystúpila v tele do neba, je drahá miliónom rímskokatolíkov. Historik George William Douglas hovorí: „Nanebovzatie čiže vzatie Panny Márie do neba je [už dlho] uctievané ako jej najväčší sviatok a ako jedna z najdôležitejších slávností cirkevného roku.“

Katolícki teológovia však pripúšťajú, že Biblia nehovorí o tom, že by Mária vystúpila takýmto spôsobom do neba. Skutočne len málo katolíkov si uvedomuje, že táto im drahá náuka je už stáročia témou polemík a ostrých diskusií. Teda ako došlo k tomu, že cirkev prijala nanebovzatie Márie ako dogmu?a Je nejaký dôvod pozerať sa na túto dogmu ako na božsky zjavenú? Odpovede na tieto otázky nie sú len nejakou teóriou. Majú hlboký význam pre každého, kto miluje pravdu.

Vývoj dogmy

Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že v prvých storočiach po Ježišovej smrti bola predstava o nanebovzatí Márie mysleniu kresťanov úplne cudzia. V denníku L’Osservatore Romano, katolícky teológ Jean Galot píše: „S kresťanskou obcou spočiatku nebolo spojené uctenie si pamiatky Máriinej smrti.“

Keď sa však oficiálnou náukou cirkvi stalo učenie o Trojici, Márii sa začala prisudzovať stále dôležitejšia úloha. V spojitosti s ňou sa začali používať oslňujúce výrazy, ako „Matka Božia“, „počatá bez hriechu“, „Prostredníčka“ a „Kráľovná nebies“. Teológ Galot vysvetľuje, že časom už „mlčanie pôvodnej tradície v súvislosti so smrťou Márie nemohlo plne uspokojovať tých kresťanov, ktorí uznávali Máriinu dokonalosť a chceli Máriu uctievať. A tak vznikli opisy Nanebovzatia, ktoré boli výsledkom všeobecných predstáv.“

Asi vo štvrtom storočí n. l. začali kolovať takzvané apokryfy o nanebovzatí. Tieto spisy obsahovali správy hýriace fantáziou o Máriinom predpokladanom vystúpení do neba. Uvažujme napríklad o spise nazvanom „Usnutie svätej Matky Božej“. Nebol pripísaný nikomu inému ako apoštolovi Jánovi, pravdepodobnejšie však je, že bol vytvorený takmer 400 rokov po Jánovej smrti. Podľa tejto neautentickej správy boli Kristovi apoštoli zázračne zhromaždení k Márii a videli ju liečiť slepých, hluchých a chromých. Nakoniec, tvrdí tento spis, apoštoli počuli Pána, ako hovorí Márii: „Hľa, odteraz bude tvoje drahocenné telo prenesené do raja a tvoja svätá duša bude v nebesiach medzi vzácnosťami môjho Otca vo všetko prevyšujúcom jase, kde je pokoj a radosť svätých anjelov, a to zotrváva.“

Ako na takéto spisy reagovali veriaci? Máriológ René Laurentin vysvetľuje: „Reakcie boli naozaj rôznorodé. Tí najdôverčivejší sú bez ďalších úvah oklamaní leskom pekného príbehu. Iní opovrhujú týmito nesúvislými správami, ktoré si často odporujú a nemajú autoritu.“ A tak kým bola teória o nanebovzatí oficiálne prijatá, musela zvádzať boj. K zmätku prispievala aj skutočnosť, že na niektorých miestach boli uctievané údajné pozostatky Máriinho tela. To sa ťažko dalo zladiť s presvedčením, že jej hmotné telo bolo vzaté do neba.

V 13. storočí Tomáš Akvinský, podobne ako veľa iných teológov, zastával názor, že nanebovzatie nemožno formulovať ako dogmu, pretože „Písmo o ňom neučí“. Napriek tomu bola táto náuka stále populárnejšia a stále pribúdalo zobrazení údajného nanebovzatia Márie od takých slávnych umelcov, ako bol Raffael, Correggio, Tizian, Carracci a Rubens.

Až donedávna zostávala táto otázka nevyriešená. Podľa jezuitu Giuseppe Filograssiho až do prvej polovice nášho storočia katolícki učenci vydávali „štúdie a rozpravy, ktoré neboli vždy priaznivé“ pre teóriu o nanebovzatí. Ba aj pápeži, napríklad Lev XIII., Pius X. a Benedikt XV., „boli v tejto veci dosť zdržanliví“. Ale 1. novembra 1950 cirkev napokon zaujala definitívny postoj. Pápež Pius XII. vyhlásil: „Vymedzujeme ako dogmu zjavenú Bohom, že nepoškvrnená Bohorodička Mária, vždy Panna, bola po skončení pozemskej životnej púte s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“ — Munificentissimus Deus.

Viera, že Mária išla do neba v tele, nebola viac medzi katolíkmi dobrovoľná — teraz to bola cirkevná dogma. Pápež Pius XII. vyhlásil, že „keď sa niekto... odvažuje popierať alebo zámerne vrhať pochybnosti na to, čo sme My vymedzili, mal by vedieť, že sa protiví božskej a katolíckej viere“.

Čo naozaj hovoria Písma

Na akom základe však cirkev zaujala takéto odvážne stanovisko? Pápež Pius XII. tvrdil, že dogma o Nanebovzatí má „svoje základné opodstatnenie vo Svätom Písme“. K textom, ktoré sú často uvádzané ako dôkaz Máriinho nanebovzatia, patrí Lukáš 1:28, 42. Tieto verše hovoria o Márii toto: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou... Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ (Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty) Zástancovia nanebovzatia usudzujú, že ak bola Mária ‚plná milosti‘, nikdy ju nemohla premôcť smrť. A keďže bola „požehnaná“, tak ako bol požehnaný ‚plod jej života‘, musí mať rovnaké výsady ako Ježiš — vrátane vystúpenia do neba. Domnievate sa, že sú takéto úvahy správne?

Napríklad jazykoví odborníci hovoria, že výraz „milosti plná“ je nepresný preklad a že presnejší preklad pôvodného gréckeho výrazu, ktorý použil Lukáš, je „ten, kto má Božiu priazeň“. Katolícky Preklad Štefana Porúbčana teda prekladá slová v Lukášovi 1:28 takto: „Zdrav buď, (Bohom) Obľúbená!“ Nie je dôvod usudzovať, že Mária bola vzatá do neba v tele len preto, že bola „(Bohom) Obľúbená“. Aj o prvom kresťanskom mučeníkovi Štefanovi sa v katolíckom preklade Biblie podľa Novej vulgáty hovorilo ako o Bohom obľúbenom čiže ‚plnom milosti‘ — a nebolo mu pripísané vzkriesenie v tele. — Skutky 6:8.

Predsa však — nebola Mária požehnaná či obľúbená? Áno, ale je zaujímavé, že aj o žene menom Jáel, ktorá žila za dní izraelských sudcov, panoval názor, že bude „požehnaná medzi ženami“. (Kniha sudcov 5:24, Písmo Sväté, Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1913–1926) Určite by nikto netvrdil, že aj Jáel bola v tele vzatá do neba. Okrem toho, celá myšlienka nanebovzatia je založená na predpoklade, že sám Ježiš vystúpil do neba v tele. Biblia však hovorí, že Ježiš „ožil“, čiže bol vzkriesený, „duchom“. (1. Petra 3:19, Porúbčan; porovnaj 1. Korinťanom 15:45.) Apoštol Pavol ďalej hovorí, že „telo a krv nemôžu mať účasť na Kráľovstve Božom“. — 1. Korinťanom 15:42–50, Porúbčan.

Je pravda, že Biblia hovorí o nebeskom vzkriesení verných kresťanov pomazaných duchom. Ale 1. list Tesaloničanom 4:13–17 vysvetľuje, že začiatok tohto vzkriesenia nemal nastať až do času „Pánovej prítomnosti“ v priebehu posledných dní tejto zlej doby. Dovtedy mala Mária spolu s tisícami ďalších verných kresťanov spať v smrti. — 1. Korinťanom 15:51, 52.

Mária — žena prejavujúca vieru

Nemyslite si, že naše predchádzajúce slová znamenajú, že si Máriu nevážime. Mária bola nepochybne príkladná žena — žena, ktorej viera je hodna napodobňovania. Ochotne prijala čestnú zodpovednosť stať sa Ježišovou matkou, čím zároveň súhlasila aj so všetkými skúškami a obeťami, ktoré to malo so sebou priniesť. (Lukáš 1:38; 2:34, 35) Spolu s Jozefom vychovávala Ježiša v zbožnej múdrosti. (Lukáš 2:51, 52) Bola pri Ježišovi počas jeho utrpenia na kole. (Ján 19:25–27) A ako verná učeníčka poslušne zostala v Jeruzaleme a na Letnice zažila vyliatie Božieho ducha. — Skutky 1:13, 14; 2:1–4.

Prekrútený pohľad na Máriu nectí ani Stvoriteľa, ani Máriu. Dogma o Nanebovzatí slúži na podporu neopodstatneného tvrdenia, že Mária je Božou prostredníčkou. Podporil však niekedy Ježiš Kristus takéto učenie? Naopak, povedal: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa. Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ (Ján 14:6, 14; porovnaj Skutky 4:12.) Áno, Stvoriteľovým prostredníkom je len Ježiš Kristus, nie Mária. Prostredníctvom Ježiša — nie prostredníctvom Márie — by sme mali prosiť nášho Životodarcu o „pomoc v čase núdze“. — Hebrejom 4:16, Revised Standard Version, katolícke vydanie.

Prijať pravdu o Márii môže byť pre niektorých bolestné. Prinajmenšom to môže znamenať upustiť od niektorých starých náuk a obľúbených predstáv. No i keď je pravda niekedy bolestná, napokon človeka ‚oslobodzuje‘. (Ján 8:32) Ježiš povedal, že jeho Otec hľadá tých, ktorí ho budú uctievať „v duchu a pravde“. (Ján 4:24, Porúbčan) Pre úprimných katolíkov sú tieto slová výzvou.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 27]

ZOMRELA MÁRIA?

Zomrela vlastne Mária pred jej predpokladaným vystúpením do neba? Táto otázka predstavuje pre katolíckych teológov chúlostivú teologickú dilemu. Dielo Nuovo dizionario di teologia uvádza, že „by bolo ťažké prisúdiť Márii výsadu oslobodenia od smrti, ktorú nemal ani Kristus“. Naproti tomu hovoriť, že Mária zomrela, vyvoláva rovnako chúlostivý problém. Teológ Kari Børresen poznamenáva, že „smrť je trestom za dedičný hriech, ktorý podľa [dogmy o „nepoškvrnenom počatí“] nemal na Máriu vplyv“. Prečo by teda bola zomrela? Nie div, že pápež Pius XII. sa pri formulovaní dogmy o Nanebovzatí starostlivo vyhol akejkoľvek otázke o Máriinej smrti.

Môžeme byť šťastní, že v biblickom učení nie je nijaký takýto zmätok. Biblia nikde neučí — ba ani nenaznačuje — že by Mária bola ‚nepoškvrnene počatá‘. Naopak, Písma ukazujú, že Mária bola nedokonalým človekom, ktorý potrebuje výkupné tak ako ostatní. Preto išla po Ježišovom narodení do chrámu a obetovala Bohu obeť za hriech. (3. Mojžišova 12:1–8; Lukáš 2:22–24) Tak ako všetci ostatní nedokonalí ľudia, aj Mária napokon zomrela. — Rimanom 3:23; 6:23.

Táto jednoduchá pravda je v príkrom protiklade k nezodpovedateľným otázkam, ktoré vyvoláva dogma o Nanebovzatí.

[Obrázok na strane 26]

‚Nanebovzatie Panny‘ od Tiziana (1488–1576)

[Prameň ilustrácie]

Giraudon/​Art Resource, N. Y.

[Obrázok na strane 28]

Keď po Ježišovom narodení priniesla Mária do chrámu obeť za hriech, vyhlásila sa tak za hriešničku, ktorá potrebuje výkupné