Konali Jehovovu vôľu

Ježiš vysiela 70 učeníkov

BOLA jeseň roku 32 n. l. Do Ježišovej smrti zostávalo iba šesť mesiacov. Preto aby Ježiš urýchlil kazateľské dielo a pokročil v školení niektorých svojich nasledovníkov, určil 70 učeníkov a „po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam si zaumienil prísť“. — Lukáš 10:1.a

Ježiš vyslal svojich učeníkov „pred sebou“, aby sa ľudia vedeli rýchlejšie rozhodnúť, či sú za Mesiáša, alebo proti nemu, keď neskôr príde on sám. Ale prečo ich poslal „po dvoch“? Zrejme preto, aby mohli byť jeden pre druhého povzbudením, keď sa stretnú s odporom.

Zdôrazňujúc naliehavosť ich kazateľského diela, Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Žatva je naozaj veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“ (Lukáš 10:2) Podobnosť so žatvou bola vhodná, lebo akékoľvek zdržanie v čase žatvy by mohlo viesť k stratám na drahocennej úrode. Takisto, keby boli učeníci zanedbali svoje kazateľské poverenie, mohlo by dôjsť k strate drahocenných životov! — Ezechiel 33:6.

Služobníci bez rozptyľovania

Ježiš svojich učeníkov ďalej poučil: „Nenoste mešec ani vak s jedlom ani sandále a s nikým sa po ceste neobjímajte na pozdrav.“ (Lukáš 10:4) Bolo zvykom, že cestujúci nosil nielen vak a jedlo, ale aj ďalší pár sandálov, lebo podošvy sa mohli obnosiť a šnúrky sa mohli roztrhnúť. Ale Ježišovi učeníci si nemali robiť starosti o také veci. Namiesto toho mali dôverovať, že Jehova sa o nich postará prostredníctvom ich izraelských bratov, u ktorých bola pohostinnosť zvykom.

Ale prečo Ježiš povedal svojim učeníkom, aby sa s nikým neobjímali na pozdrav? Vari mali byť chladní, či dokonca neslušní? Vôbec nie! Grécke slovo aspazomai, ktoré znamená objímať sa na pozdrav, môže znamenať viac než zdvorilé „dobrý deň“. Môže zahŕňať obvyklé bozky, objatia a dlhý rozhovor, ktorý by nasledoval, keby sa stretli dvaja známi. Jeden komentátor o tom hovorí: „Pozdravy medzi Orientálcami nepozostávali z jemného úklonu či podania ruky, ako je to medzi nami, ale spočívali v množstve objatí a úklonov, ba aj vo vrhaní sa na zem. To všetko si vyžadovalo veľa času.“ (Porovnaj 2. Kráľov 4:29.) Ježiš teda pomáhal svojim nasledovníkom, aby sa vyhli zbytočnému, hoci obvyklému rozptyľovaniu.

Napokon Ježiš povedal svojim učeníkom, že keď vstúpia do domu a budú vítaní, majú ‚zostať v tom dome a jesť a piť to, čo im poskytnú‘. Ale keď vstúpia do mesta a nebudú dobre prijatí, majú ‚vyjsť na jeho široké cesty a povedať: „I prach z vášho mesta, ktorý sa nám prichytil na nohy, zotierame proti vám.“‘ (Lukáš 10:7, 10, 11) Zotrieť alebo striasť prach z nôh by znamenalo, že učeníci pokojne opúšťajú dom či mesto, kde ich neprijali, pričom následky z toho napokon vyvodí Boh. Ale ľudia, ktorí prijali Ježišových učeníkov láskavo, mali byť za to požehnaní. Pri inej príležitosti Ježiš svojim apoštolom povedal: „Kto prijíma vás, prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma vyslal. A kto dáva čo len pohár studenej vody napiť sa jednému z týchto maličkých, pretože je učeník, pravdivo vám hovorím, že v žiadnom prípade nestratí svoju odmenu.“ — Matúš 10:40, 42.

Poučenie pre nás

Poverenie kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve a robiť učeníkov uskutočňuje teraz na celom svete hodne nad 5 000 000 Jehovových svedkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Uvedomujú si, že ich posolstvo je naliehavé. Preto využívajú čo najlepšie svoj čas a vyhýbajú sa rozptýleniu, ktoré by im bránilo venovať plnú pozornosť ich dôležitej úlohe.

Jehovovi svedkovia sa snažia byť srdeční ku každému, koho stretnú. Napriek tomu nevedú prázdne reči ani sa nedajú vtiahnuť do debát o sociálnych problémoch alebo o zlyhávajúcich pokusoch tohto sveta napraviť krivdy. (Ján 17:16) Namiesto toho zameriavajú svoj rozhovor na jediné dlhodobé riešenie ľudských problémov — na Božie Kráľovstvo.

Jehovových svedkov najčastejšie vidno pracovať vo dvojiciach. Nedalo by sa dosiahnuť viac, keby každý z nich pracoval sám? Možno. Ale dnešní kresťania uznávajú, že je užitočné pracovať bok po boku so spoluveriacim. Poskytuje to určitú mieru ochrany pri vydávaní svedectva v nebezpečných oblastiach. Spolupráca s partnerom tiež umožňuje novším, aby mali úžitok zo schopností skúsenejších zvestovateľov dobrého posolstva. Obaja tak môžu prispieť k vzájomnému povzbudeniu. — Príslovia 27:17.

Kazateľské dielo je nepochybne najnaliehavejším dielom, aké sa vykonáva v týchto „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1) Jehovovi svedkovia sú šťastní, že majú podporu celosvetového bratstva, uprostred ktorého pracujú ‚bok po boku pre vieru v dobré posolstvo‘. — Filipanom 1:27.

[Poznámka pod čiarou]