Boj sa Jehovu, ktorý počuje modlitbu
„K tebe, ktorý počuješ modlitbu, k tebe prídu ľudia každého tela.“ — ŽALM 65:2; 65:3, RP.
1. Prečo by sme mali očakávať, že Jehova bude mať isté požiadavky na tých, ktorí túžia priblížiť sa k nemu v modlitbe?
BOH JEHOVA je ‚Kráľom večnosti‘. On ‚počuje modlitbu‘ a k nemu ‚prídu ľudia každého tela‘. (Zjavenie 15:3; Žalm 65:2; 65:3, RP) Ale ako majú k nemu prísť? Pozemskí králi určujú pravidlá napríklad o tom, ako sa majú obliecť tí, ktorí môžu byť v ich prítomnosti a ako sa majú správať. Mali by sme teda očakávať, že aj večný Kráľ bude mať požiadavky, ktoré bude musieť splniť každý, kto chce k nemu prísť s úpenlivou prosbou a s vďakyvzdaním. — Filipanom 4:6, 7.
2. Aké otázky vznikajú o modlitbe?
2 Čo vyžaduje večný Kráľ od tých, ktorí k nemu prichádzajú s modlitbou? Kto sa môže modliť a môže byť vypočutý? A o čo sa ľudia môžu modliť?
Predstupujeme pred večného Kráľa
3. Ktoré príklady modlitieb Božích služobníkov z raných čias môžeš uviesť? Približovali sa k Bohu skrze nejakého sprostredkovateľa?
3 Kým sa Adam, „Boží syn“, stal hriešnikom, zrejme sa dôverne zhováral s Kráľom večnosti. (Lukáš 3:38; 1. Mojžišova 1:26–28) Keď Adamov syn Ábel predkladal Bohu „niečo z prvotín svojho stáda“, určite túto obeť sprevádzal prejavom úpenlivej prosby a chvály. (1. Mojžišova 4:2–4) Noach, Abrahám, Izák a Jakob stavali oltáre a svoje obete prinášali Jehovovi s modlitbami. (1. Mojžišova 8:18–22; 12:7, 8; 13:3, 4, 18; 22:9–14; 26:23–25; 33:18–20; 35:1, 3, 7) Z modlitieb Šalamúna, Ezdráša a z modlitieb Bohom išpirovaných žalmistov vidno, že i Izraelci prichádzali pred Boha bez prostredníka. — 1. Kráľov 8:22–24; Ezdráš 9:5, 6; Žalm 6:1, 2; 6:2, 3, RP; 43:1; 55:1; 55:2, RP; 61:1; 61:2, RP; 72:1; 80:1; 80:2, RP; 143:1.
4. a) Aký nový prístup k Bohu bol zavedený v prvom storočí? b) Najmä prečo je vhodné, aby sa modlitby predkladali v Ježišovom mene?
4 V prvom storočí nášho letopočtu bol ustanovený nový prístup k Bohu v modlitbe cez jeho Syna, ktorý ľudstvo mimoriadne miloval. Počas svojej predľudskej existencie Ježiš slúžil s radosťou ako ‚majster v diele‘ a tešil sa z toho, čo malo súvis s ľudským rodom. (Príslovia 8:30, 31) Keď bol Ježiš ako človek na zemi, s láskou pomáhal nedokonalým ľuďom duchovne, uzdravoval ich z chorôb a dokonca aj kriesil mŕtvych. (Matúš 9:35–38; Lukáš 8:1–3, 49–56) Ale predovšetkým Ježiš dal ‚svoju dušu ako výkupné za mnohých‘. (Matúš 20:28) Preto je naozaj vhodné, aby tí, ktorí chcú mať úžitok z výkupného, predstupovali pred Boha skrze toho, ktorý tak miluje ľudstvo. Je to teraz jediný možný prístup k večnému Kráľovi. Sám Ježiš povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa“ a „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene“. (Ján 14:6; 16:23) Ak o niečo prosíme v Ježišovom mene, uznávame, že on otvára prístup k tomu, ktorý počuje modlitbu.
5. Aký má Boh postoj k svetu ľudstva a ako to súvisí s modlitbou?
5 Predovšetkým by sme si mali vážiť lásku, ktorú Jehova prejavil výkupným. Ježiš povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Hĺbku Božej lásky výstižne vyjadrujú žalmistove slová: „Ako sú nebesia vyššie od Zeme, jeho milujúca láskavosť je vyvýšená nad tými, ktorí sa ho boja. Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ (Žalm 103:11–14) Je naozaj povzbudzujúce vedieť, že modlitby Jehovových oddaných svedkov vystupujú k takémuto milujúcemu Otcovi skrze jeho Syna.
Výsadná prednosť
6. Aký postoj musíme mať k Jehovovi, keď sa k nemu približujeme v modlitbe?
6 Ľudskí králi nedovoľujú, aby do ich kráľovského paláca vošiel hocikto bez ohlásenia. Prijatie u kráľa je výsadnou prednosťou. To isté platí o modlitbe ku Kráľovi večnosti. Tí, ktorí pred neho predstupujú skrze Ježiša Krista a majú náležitú úctu pred slávnym Božím majestátom, môžu očakávať, že ich vypočuje. Pred večného Kráľa musíme predstupovať s prejavmi úcty a uctievania. Tí, ktorí túžia byť vypočutí, musia prejavovať „bázeň pred Jehovom“. — Príslovia 1:7.
7. Čo je „bázeň pred Jehovom“?
7 Čo je „bázeň pred Jehovom“? Je to hlboká úcta k Bohu spojená so zdravým strachom pred tým, aby sme sa mu neznepáčili. Takáto posvätná úcta pramení z hlbokej vďačnosti za jeho milujúcu láskavosť a dobrotu. (Žalm 106:1) Pritom uznávame, že je Kráľom večnosti, ktorý má právo a moc potrestať, ba aj usmrtiť každého, kto ho neposlúcha. Ľudia, ktorí prejavujú bázeň pred Jehovom, sa k nemu môžu modliť a môžu očakávať, že ich vypočuje.
8. Prečo Boh počuje modlitby tých, ktorí sa ho boja?
8 Boh samozrejme nevypočuje modlitby zlých, neverných a samospravodlivých. (Príslovia 15:29; Izaiáš 1:15; Lukáš 18:9–14) Ale tých, ktorí sa boja Jehovu, vypočuje, pretože sa prispôsobili jeho spravodlivým meradlám. Ale urobili ešte viac. Tí, ktorí sa boja Jehovu, sa v modlitbe oddali Bohu a symbolizovli to krstom vo vode. Majú preto neobmedzenú prednosť modlitby.
9, 10. Môžu sa nepokrstení modliť s nádejou, že budú vypočutí?
9 Ak nás má Boh vypočuť, myšlienky, ktoré vyjadrujeme v modlitbe, musia byť v súlade s Božou vôľou. Musíme byť úprimní, ale vyžaduje sa od nás ešte viac. „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu],“ napísal apoštol Pavol, „lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ (Hebrejom 11:6) Môžeme povzbudzovať nepokrstených, aby sa modlili s nádejou na vypočutie?
10 Kráľ Šalamún si uvedomoval, že modlitba je výsadná prednosť, preto prosil, aby Jehova vypočul len tých cudzincov, ktorí by sa modlili smerom k Božiemu chrámu v Jeruzaleme. (1. Kráľov 8:41–43) O stáročia neskôr pohanský cudzinec Kornélius, zbožný muž, „ustavične pokorne prosil Boha“. Keď Kornélius získal presné poznanie, oddal sa Bohu, ktorý mu potom dal svätého ducha. Kornélius a ďalší pohania sa potom dali pokrstiť. (Skutky 10:1–44) Každého, kto sa chce oddať Bohu ako Kornélius, možno povzbudzovať, aby sa modlil. Ale o človeku, ktorý úprimne neštuduje Písmo, nepozná Božie požiadavky o modlitbe a ešte neprejavil postoj, ktorý sa páči Bohu, nemožno povedať, že má bázeň pred Jehovom, že má vieru alebo že vážne hľadá Boha. Takýto človek nemôže predkladať Bohu prijateľné modlitby.
11. Čo sa stalo niektorým, ktorí sa kedysi chceli oddať Bohu a akú otázku by si mali položiť?
11 Niektorí sa kedysi chceli oddať Bohu, ale potom sa akoby zarazili. Ak nemajú v srdci toľko lásky k Bohu, aby sa mu bezvýhradne oddali, mali by si klásť otázku, či ešte stále majú úžasnú prednosť modlitby. Zrejme nie, pretože tí, ktorí sa približujú k Bohu, ho musia vážne hľadať a musia hľadať aj spravodlivosť a miernosť. (Sofoniáš 2:3) Každý, kto sa naozaj bojí Jehovu, sa vo viere oddáva Bohu a symbolizuje to krstom. (Skutky 8:13; 18:8) Jedine pokrstený veriaci má neobmedzenú prednosť približovať sa v modlitbe k večnému Kráľovi.
‚Modliť sa so svätým duchom‘
12. Kedy možno povedať, že sa niekto ‚modlí so svätým duchom‘?
12 Keď sa niekto oddá Bohu a oddanosť symbolizuje krstom, môže sa ‚modliť so svätým duchom‘. Júda o tom napísal: „Ale vy, milovaní, tým, že sa budujete v svojej najsvätejšej viere a modlíte sa so svätým duchom, zachovávajte sa v Božej láske a očakávajte pritom milosrdenstvá nášho Pána Ježiša Krista s vyhliadkou na večný život.“ (Júda 20, 21) So svätým duchom sa modlíme vtedy, ak sa modlíme pod vplyvom Božieho ducha, činnej sily, a v súlade so svätým Božím slovom. Z Písma, napísaného pod inšpiráciou Jehovovho ducha, sa dozvedáme, ako sa máme modliť a o čo máme v modlitbe prosiť. Môžeme sa napríklad modliť, aby nám Boh dal svätého ducha. (Lukáš 11:13) Keď sa modlíme so svätým duchom, prejaví sa v našich modlitbách stav srdca, aký sa páči Jehovovi.
13. Čomu sa budeme chcieť vyhnúť, ak sa modlíme so svätým duchom, a akú Ježišovu radu budeme chcieť uplatňovať?
13 Keď sa modlíme so svätým duchom, nenapĺňame naše modlitby zvučnými, ale prázdnymi slovami. Neskladajú sa z ustálených fráz, ktoré by sme mechanicky opakovali. Neobsahujú chválospevy, ktoré by vlastne nemali žiaden obsah, ani žiadne neúprimné chvály. Takýmito modlitbami oplýva kresťanstvo a ostatné časti Veľkého Babylonu, svetovej ríše falošného náboženstva. Ale praví kresťania sa riadia Ježišovou radou: „A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa s obľubou stojačky modlievajú po synagógach a na rohoch ulíc, aby sa ukázali ľuďom... Pri modlitbe nehovorte mnoho ako pohania! Myslia si totiž, že budú vypočutí pre svoje mnohé hovorenie. Nebuďte im podobní!“ — Matúš 6:5–8, Porúbčan.
14. Ako niektorí s pochopením hovorili o modlitbe?
14 Okrem Ježiša a pisateľov Biblie hovorili o modlitbe s porozumením aj iní. Napríklad anglický spisovateľ John Bunyan (1628–88) povedal: „V modlitbe úprimne, s uvedomením a láskou vylievame svoju dušu Bohu, a to skrze Krista a v sile a s pomocou Ducha, lebo Boh to sľúbil.“ Puritánsky kazateľ Thomas Brooks (1608–80) povedal: „Boh nepozerá na to, či sú tvoje modlitby výrečné a uhladené; nepozerá na geometriu tvojich modlitieb, aké sú dlhé, ani na aritmetiku tvojich modlitieb, koľko ich je, ani na logiku tvojich modlitieb, aké sú metodické, ale pozerá sa na to, či sú úprimné.“ K týmto slovám môžeme pripojiť poznámku Johna Bunyana: „Pri modlitbe je lepšie mať srdce bez slov ako slová bez srdca.“ Ale ak sme úprimní a spĺňame Božie požiadavky, môžeme mať istotu, že Kráľ večnosti vypočuje naše modlitby?
Nikdy nás neodmietne
15. Aké je jadro Ježišových slov z Lukáša 11:5–8?
15 Boh Jehova nikdy neodmietne modlitby svojich oddaných služobníkov. Vyplýva to z Ježišových povzbudzujúcich slov, ktoré povedal učeníkom, keď ho žiadali, aby ich naučil modliť sa. Povedal im: „Kto z vás bude mať priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľ, požičaj mi tri chleby, lebo práve prišiel ku mne môj priateľ, ktorý je na ceste a nemám nič, čo by som mu predložil.‘ A ten zvnútra odpovie a riekne: ‚Prestaň ma obťažovať. Dvere sú už zamknuté a moje malé deti a ja sme v posteli. Nemôžem vstať a dať ti niečo.‘ Hovorím vám: Hoci nevstane a nič mu nedá za to, že je jeho priateľ, istotne vstane a dá mu, čo potrebuje, za jeho smelú vytrvalosť.“ (Lukáš 11:1, 5–8) Aký význam malo toto podobenstvo?
16. Ako sa máme podľa Ježiša modliť?
16 Ježiš určite nechcel povedať, že by nám Jehova nebol ochotný pomáhať. Naopak, Kristus chce, aby sme Bohu bezvýhradne dôverovali, a aby sme ho tak milovali, že sa budeme stále modliť. Ježiš pokračoval: „Preto vám hovorím: Stále proste a bude vám dané; stále hľadajte a nájdete; stále klopte a otvoria vám. Totiž každý, kto prosí, dostáva a každý, kto hľadá, nájde a každému, kto klope, otvoria.“ (Lukáš 11:9, 10) Mali by sme sa stále modliť, keď nás prenasledujú, keď nás skľučuje dajaká hlboko zakorenená osobná slabosť, alebo keď sme v akejkoľvek inej skúške. Jehova vždy ochotne pomôže svojim verným služobníkom. Nikdy nám nepovie: „Prestaň ma obťažovať.“
17, 18. a) Ako nás Ježiš povzbudil, aby sme prosili o svätého ducha a čo zväčšuje silu jeho slov? b) Ako Ježiš porovnal správanie pozemského rodiča a Boha?
17 Ak sa máme tešiť z dôverného vzťahu k Bohu, potrebujeme jeho svätého ducha, činnú silu. Preto Ježiš povedal: „Naozaj je medzi vami taký otec, ktorý by synovi, ak ho prosí o rybu, podal hada namiesto ryby? Alebo ak ho prosí o vajce, podá mu škorpióna? Preto ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac dá Otec z neba svätého ducha tým, čo ho prosia!“ (Lukáš 11:11–13) Matúš 7:9–11 hovorí o podaní kameňa namiesto chleba. Sila Ježišových slov vynikne, ak si uvedomíme, že v staroveku sa chlieb v biblických krajinách podobal veľkosťou a tvarom plochému kameňu. Niektoré druhy hadov sa podobajú na isté druhy rýb a jestvuje malý biely škorpión, ktorý sa trochu podobá na vajíčko. Ale keď si dieťa pýta chlieb, rybu alebo vajce, aký by to bol otec, ktorý by mu dal kameň, hada alebo škorpióna?
18 Potom Ježiš porovnal správanie pozemského rodiča so správaním Boha k členom svojej rodiny ctiteľov. Hoci sme viac alebo menej zlí, pretože sme zdedili hriešnosť, predsa dávame svojim deťom dobré dary. O čo viac by sme mali očakávať, že náš nebeský Otec dá nádherný dar svätého ducha svojim verným a oddaným služobníkom, ktorí ho pokorne prosia.
19. a) Čo naznačil Ježiš slovami z Lukáša 11:11–13 a Matúša 7:9–11? b) Ako sa budeme pozerať na skúšky, ak nás vedie svätý duch?
19 Ježišove slová naznačujú, že by sme mali prosiť Boha o väčšiu mieru svätého ducha. Ak nás on vedie, nebudeme sa ‚sťažovať na svoj životný údel‘ a nebudeme považovať skúšky a sklamania za niečo, čo by nám dajako uškodilo. (Júda 16) Je pravda, že „človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom“ a mnohí sa nedožili vyriešenia svojich problémov a starostí. (Jób 14:1) Ale skúšky nikdy nepovažujme za kamene, hady alebo škorpióny, ktoré by nám dával ten, ktorý počuje modlitbu. Je zosobnením lásky a nikoho neskúša niečím zlým. Naopak, dáva nám „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar“. Pre tých, ktorí ho milujú a boja sa ho, nakoniec dá všetko do poriadku. (Jakob 1:12–17; 1. Jána 4:8) Tí, ktorí už roky chodia v pravde, vedia z vlastnej skúsenosti, že niektoré najťažšie skúšky, ak ich znášali s vierou a modlitbami, pôsobili na ich úžitok, a teraz sa v ich živote prejavuje viac ovocia Božieho ducha. (3. Jána 4) Existuje nejaký lepší spôsob, ako by sme sa mohli naučiť spoliehať sa na nášho nebeského Otca? Môže nám niečo lepšie pomôcť rozvíjať ovocie ducha, lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vieru, miernosť a sebaovládanie? — Galaťanom 5:22, 23.
20. Ako by na nás mali pôsobiť Ježišove slová zaznamenané v Lukášovi 11:5–13?
20 Ježišove slová z Lukáša 11:5–13 nás požehnane uisťujú o Jehovovej láske a nežnej starostlivosti. To by malo naplniť naše srdce najhlbšou vďačnosťou a láskou. Malo by to posilniť našu vieru a prehĺbiť našu túžbu často prichádzať k podnoži nášho večného Kráľa a byť v jeho láskyplnej prítomnosti. Ježišove slová nás ubezpečujú, že nebudeme nikdy odmietnutí a nikdy neodídeme naprázdno. Náš nebeský Otec sa veľmi teší, keď vidí, ako kladieme na neho svoje bremená. (Žalm 55:22; 55:23, RP; 121:1–3) Keď ho my, verne oddaní služobníci, prosíme o svätého ducha, dáva nám ho bez obmedzenia. Taký je náš milujúci Boh, a preto môžeme pevne veriť, že počuje naše modlitby.
Spomínaš si?
◻ Skrze koho sa musíme približovať k Bohu v modlitbe a prečo?
◻ Prečo je modlitba výsadnou prednosťou?
◻ Čo znamená ‚modliť sa so svätým duchom‘?
◻ Ako môžeš biblicky dokázať, že modlitby Jehovových verných pokrstených svedkov sú vypočuté?
[Obrázky na strane 14]
Ako dávajú ľudskí otcovia dobré dary svojim deťom, tak dáva Jehova svätého ducha tým, ktorí ho prosia