Biblická kniha číslo 32 — Jonáš

Pisateľ: Jonáš

Zahrnuté obdobie: asi 844 pred n. l.

 1. Ktoré otázky sú zodpovedané v Jonášovej knihe a čo kniha ukazuje o Jehovovom milosrdenstve?

JONÁŠ — zahraničný misionár 9. storočia pred n. l.! Ako sa pozeral na svoje poverenie od Jehovu? Aké pole nových skúseností sa mu otvorilo? Našiel vo svojom pridelenom území vnímavých ľudí? Aké úspešné bolo jeho zvestovanie? Na tieto otázky odpovedá dramatický obsah jeho knihy. Prorocký záznam, ktorý bol zhotovený v čase, keď Jehovov „vyvolený národ“ porušil zmluvu s Jehovom a upadol do pohanského modlárstva, ukazuje, že Božie milosrdenstvo sa neobmedzuje na žiaden určitý národ, ani na samotný Izrael. Záznam okrem toho vyvyšuje Jehovovo veľké milosrdenstvo a milujúcu láskavosť v protiklade k nedostatku milosrdenstva, trpezlivosti a viery, čo môžeme tak často pozorovať u nedokonalého človeka.

 2. Čo je známe o Jonášovi a v ktorom roku asi prorokoval?

² Meno Jonáš (hebrejsky Johnah) znamená „holubica“. Bol synom proroka Amittaia z Gát-cheferu v Galilei z územia Zebulúna. V 2. Kráľov 14:23–25 čítame, že izraelský kráľ Jeroboám rozšíril hranice národa podľa slova, ktoré hovoril Jehova prostredníctvom Jonáša. To časovo zaraďuje Jonášovo prorokovanie do obdobia okolo roku 844 pred n. l., keď v Izraeli nastúpil na trón Jeroboám II., mnoho rokov predtým, než Asýria so svojím hlavným mestom Ninive začala ovládať Izrael.

 3. Čo dokazuje, že Jonášova správa je vierohodná?

³ Niet pochybností o tom, že celý záznam Jonáša je autentický. „Zdokonaľovateľ našej viery“, Ježiš, sa zmienil o Jonášovi ako o skutočnej osobe a podal inšpirovaný výklad dvoch prorockých udalostí z Jonášovej knihy. Tak ukázal, že kniha obsahuje pravé proroctvo. (Hebr. 12:2; Mat. 12:39–41; 16:4; Luk. 11:29–32). Židia zaraďovali Jonášovu správu vždy medzi svoje kanonické knihy a považovali ju za historickú. Jonáš je otvorený, keď opisuje svoje chyby a slabosti bez akejkoľvek snahy prikrášliť ich. To tiež potvrdzuje pravosť záznamu.

 4. Aká ryba mohla zhltnúť Jonáša? Čo nám však pre informáciu stačí?

⁴ A čo „veľká ryba“, ktorá zhltla Jonáša? Bolo veľa dohadov o tom, aký druh ryby to mohol byť. Vorvaň je schopný zhltnúť úplne celého človeka. Práve tak veľký žralok biely. Biblia však jednoducho hovorí: „Jehova dal, aby Jonáša zhltla veľká ryba.“ ​(Jon. 1:17) Druh ryby nie je uvedený. Nie je možné s istotou určiť, či išlo o vorvaňa, veľkého žraloka bieleho alebo nejakého iného neurčeného morského tvora.a Biblická správa, že to bola „veľká ryba“, nám pre informáciu stačí.

OBSAH JONÁŠA

 5. Ako Jonáš reaguje na svoje poverenie a k čomu to vedie?

⁵ Jonáš je pridelený do Ninive, ale zuteká (1:1–16). „A stalo sa Jehovovo slovo k Jonášovi, Amittaiho synovi, hovoriac: ‚Vstaň a choď do veľkého mesta Ninive a hlásaj proti nemu, že ich zlo vystúpilo predo mňa.‘“ ​(1:1, 2) Má Jonáš radosť z tohto poverenia? Ani trochu. Uteká opačným smerom, vstúpi na loď do Taršíša, ktorý je azda totožný so Španielskom. Jonášovu loď zastihne veľká búrka. Námorníci volajú v strachu o pomoc „každý k svojmu bohu“, zatiaľ čo Jonáš spí v podpalubí lode. (1:5) Keď Jonáša zobudia, hádžu lós a pokúšajú sa tak zistiť, kto je zodpovedný za ich nepríjemnú situáciu. Lós padne na Jonáša, ktorý im až teraz oznamuje, že je Hebrej, ctiteľ Jehovu, a že uteká od úlohy, ktorú mu dal Boh. Nabáda ich, aby ho vrhli do mora. Po ďalších pokusoch previesť loď búrkou nakoniec námorníci hodia Jonáša cez palubu. More sa prestáva búriť.

 6. Čo zažije Jonáš s „veľkou rybou“?

⁶ Zhltnutý „veľkou rybou“ ​(1:17–2:10). „A Jehova dal, aby Jonáša zhltla veľká ryba, takže sa Jonáš na tri dni a tri noci ocitol vo vnútri ryby.“ ​(1:17) Vrúcne sa modlí k Jehovovi zvnútra ryby. „Z brucha šeolu“ kričí o pomoc a vyhlasuje, že splní, čo slávnostne sľúbil, lebo „záchrana patrí Jehovovi“. (2:2, 9) Na Jehovov príkaz vyvráti ryba Jonáša na súš.

 7. Aké účinné je Jonášovo zvestovanie v Ninive?

⁷ Zvestovanie v Ninive (3:1–4:11). Jehova obnovuje svoj príkaz Jonášovi. Jonáš sa už nevyhýba svojmu povereniu, ale ide do Ninive. Tam prechádza mestskými ulicami a volá. „Už len štyridsať dní, a Ninive bude rozvrátené.“ ​(3:4) Jeho hlásanie je účinné. Vlna pokánia zaplaví Ninive a jeho obyvatelia začínajú veriť v Boha. Kráľ vyhlasuje, že ľudia i dobytok sa musia postiť a obliecť do vrecoviny. Jehova milosrdne ušetrí mesto.

 8. Ako Jonáš reaguje na Jehovov prejav milosrdenstva voči mestu a ako Jehova odhaľuje prorokovu nedôslednosť?

⁸ To je viac, ako môže Jonáš zniesť. Hovorí Jehovovi, že vedel hneď od začiatku, že Jehova prejaví milosrdenstvo, a preto utekal do Taršíša. Želá si zomrieť. Dôkladne namrzený Jonáš sa utáborí východne od mesta a čaká, aby videl, čo sa bude diať. Jehova zariadi, že nad jeho rozladeným prorokom vyrastie fľaškovitá tekvica, aby mu dala tieň. Jonáš sa z toho raduje len krátko. Druhý deň ráno Jehova spôsobí, že rastlinu napadne červ, takže jej osviežujúcu ochranu vystrieda vysúšajúci východný vietor a sálajúce slnko. Jonáš si opäť želá zomrieť. Samoľúbo ospravedlňuje svoj hnev. Jehova poukazuje na jeho nedôslednosť: Jonáš ľutoval jednu fľaškovitú tekvicu, ale hnevá sa, pretože Jehova teraz cíti ľútosť nad veľkým mestom Ninive.

PREČO JE UŽITOČNÁ

 9. Aký Jonášov postoj a spôsob konania by nám mal byť výstrahou?

⁹ Jonášov spôsob konania a jeho výsledok by pre nás mal byť výstrahou. Utiekol od úlohy, ktorú mu dal Boh; mal sa chopiť tejto úlohy a dôverovať Bohu, že ho podporí. (Jon. 1:3; Luk. 9:62; Prísl. 14:26; Iz. 6:8) Keď sa už vydal zlým smerom, prejavil negatívny postoj, pretože sa nedal námorníkom dobrovoľne poznať ako ctiteľ „Jehovu, nebeského Boha“. Stratil svoju smelosť. (Jon. 1:7–9; Ef. 6:19, 20) Jonáša viedlo jeho sebectvo k tomu, že považoval Jehovovo milosrdenstvo k Ninive za osobnú urážku; snažil sa ospravedlniť a povedal Jehovovi, že vedel hneď od začiatku, že to tak dopadne — tak prečo ho Jehova poslal ako proroka? Bol pokarhaný za tento neúctivý, reptavý postoj. Mali by sme sa teda z jeho skúsenosti poučiť na svoj úžitok a nevyčítať Jehovovi jeho prejavy milosrdenstva alebo spôsob, akým niečo koná. — Jon. 4:1–4, 7–9; Fil. 2:13, 14; 1. Kor. 10:10.

10. Ako je v Jonášovej knihe znázornená Jehovova milujúca láskavosť a milosrdenstvo?

¹⁰ Vykreslenie vznešených vlastností Jehovovej milujúcej láskavosti a jeho milosrdenstva zatieňuje v Jonášovej knihe všetko ostatné. Jehova prejavil milujúcu láskavosť k obyvateľom Ninive tým, že poslal svojho proroka, aby ich varoval pred hroziacim zničením, a bol ochotný prejaviť milosrdenstvo, keď mesto robilo pokánie. Toto milosrdenstvo umožnilo Ninive, že trvalo dlhšie než dvesto rokov až do svojho zničenia Médmi a Babylončanmi okolo roku 632 pred n. l. Jehova prejavil milosrdenstvo Jonášovi, keď ho vyslobodil z rozbúreného mora a keď mu zaobstaral tekvicu, aby ‚ho oslobodila z jeho biedneho stavu‘. Tým, že Jehova zaobstaral a potom odňal ochrannú tekvicu, ukázal Jonášovi, že prejavuje milosrdenstvo a milujúcu láskavosť tak, ako sa mu páči. — Jon. 1:2; 3:2–4, 10; 2:10; 4:6, 10, 11.

11. Čo je „znamenie Jonášovo“?

¹¹ V Matúšovi 12:38–41 povedal Ježiš náboženským vodcom, že jediné znamenie, ktoré dostanú, je „znamenie proroka Jonáša“. Po troch dňoch a troch nociach v „bruchu šeolu“ Jonáš išiel a zvestoval Ninive, a tak sa stal pre obyvateľov Ninive „znamením“. (Jon. 1:17; 2:2; 3:1–4) Podobne Ježiš strávil časť troch dní v hrobe a bol vzkriesený. Keď jeho učeníci šírili o tejto udalosti svedectvo, Ježiš sa stal znamením tej generácii. Podľa židovského spôsobu merania času a podľa skutočností, ako sa splnili v Ježišovom prípade, mohlo obdobie ‚troch dní a troch nocí‘ byť kratšie ako plné tri dni.b

12. a) Čo iné hovorí Ježiš o Ninivčanoch a o Židoch svojej generácie? b) Ako sa objavil ten, ktorý je „niečo viac ako Jonáš“, a akú spojitosť má s Jehovovým kráľovstvom a záchranou?

¹² V tom istom rozhovore Ježiš stavia proti sebe pokánie obyvateľov Ninive a tvrdosť srdca a vyslovené zavrhnutie, ktoré zakúsil od Židov počas svojej služby, a hovorí: „Ninivskí muži vstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo robili pokánie na to, čo zvestoval Jonáš; ale, hľa, tu je viac ako Jonáš.“ ​(Pozri aj Matúša 16:4 a Lukáša 11:30, 32.) „Niečo viac ako Jonáš“ — čo Ježiš myslel týmito slovami? Hovoril o sebe ako o najväčšom prorokovi vôbec, ako o tom, ktorého Jehova poslal, aby zvestoval: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ ​(Mat. 4:17) Napriek tomu väčšina Židov z tej generácie zavrhla „znamenie proroka Jonáša“. A čo dnes? Hoci väčšina nedbá na Jehovovo varovné posolstvo, mnoho tisíc ľudí po celom svete má vynikajúcu príležitosť počuť dobrú správu o Božom kráľovstve, ktoré ako prvý zvestoval Ježiš, „Syn človeka“. Takisto ako kajúcni Ninivčania, ktorí dostali požehnanie prostredníctvom Jonášovho hlásania, aj oni sa môžu podieľať na Jehovovom hojnom a milosrdnom opatrení na predĺženie života, pretože naozaj „záchrana patrí Jehovovi“. — Jon. 2:9.

[Poznámky pod čiarou]