Ježišovo narodenie — pravdivý príbeh

PREDSTAVTE si nejakú všeobecne známu udalosť z dejín vašej krajiny. Je spoľahlivo doložená, zaznamenaná viac než jedným historikom. Čo však ak by vám niekto povedal, že táto udalosť sa nikdy nestala, že to všetko je iba mýtus? Alebo ak by niekto začal tvrdiť, že veľká časť z toho, čo vám vaši príbuzní povedali o narodení a detstve vášho starého otca, je lož? V oboch prípadoch by vás rozhorčila už samotná tá myšlienka. Určite by ste takéto tvrdenia neprijali len tak!

No dnes kritici vo všeobecnosti odmietajú správy evanjelií o Ježišovom narodení, ako ich zaznamenali Matúš a Lukáš. Hovoria, že tieto správy sú beznádejne protirečivé a nezosúladiteľné a že obe obsahujú do očí bijúce nepravdy a historické omyly. Mohla by to byť pravda? Namiesto toho, aby sme takéto obvinenia jednoducho prijali, preskúmajme správy evanjelií sami. Keď to budeme robiť, všímajme si, čo sa z nich môžeme naučiť dnes.

Účel, pre ktorý boli napísané

Bude užitočné, ak budeme mať hneď od začiatku na pamäti účel, pre ktorý boli tieto biblické správy napísané. Nie sú to životopisy; sú to evanjeliá. Medzi tým je významný rozdiel. V životopise autor môže zaplniť stovky strán v úsilí ukázať, ako sa človek, ktorého opisuje, stal takou známou osobnosťou. Preto niektoré životopisy venujú desiatky strán podrobnostiam o rodičoch, o okolnostiach narodenia a o detstve opisovaného. V evanjeliách to tak nie je. Zo štyroch evanjelií sú to iba dve, Matúšovo a Lukášovo, ktoré rozprávajú o Ježišovom narodení a detstve. Ich cieľom však nie je opísať, ako sa Ježiš stal tým, čím sa stal. Nezabudnite, že Ježišovi nasledovníci verili, že existoval ako duchovný tvor ešte predtým, ako prišiel na zem. (Ján 8:23, 58) A tak Matúš a Lukáš neopisovali Ježišovo detstvo preto, aby vysvetlili, akým človekom sa stal. Uviedli skôr tie udalosti, ktoré súviseli s účelom ich evanjelií.

A čo bolo účelom ich písania? Slovo „evanjelium“ znamená „dobré posolstvo“. Obaja mali rovnaké posolstvo — že Ježiš je ten sľúbený Mesiáš čiže Kristus, že zomrel za hriechy ľudstva a že bol vzkriesený do neba. No títo dvaja pisatelia mali zjavne odlišný pôvod a písali pre odlišný okruh čitateľov. Vyberač daní Matúš písal svoju správu v prvom rade pre židovských čitateľov. Lekár Lukáš písal pre „najvynikajúcejšieho Teofila“ — ktorý mal pravdepodobne nejaké vysoké postavenie — a druhotne pre širší okruh čitateľov spomedzi Židov i pohanov. (Lukáš 1:1–3) Každý pisateľ vybral tie udalosti, ktoré boli najdôležitejšie pre daný okruh čitateľov a ktoré mohli týchto čitateľov s najväčšou pravdepodobnosťou presvedčiť. Preto Matúšova správa zdôrazňuje proroctvá z Hebrejských Písiem, ktoré sa splnili v súvislosti s Ježišom. Na druhej strane Lukáš si zvolil prístup, ktorý je bližší klasickému historickému štýlu, a tým mohol osloviť nežidovský okruh čitateľov.

Preto neprekvapuje, že sa ich správy od seba líšia. No na rozdiel od toho, čo tvrdia kritici, tieto správy si neprotirečia. Skôr sa navzájom dopĺňajú a jednotlivé detaily do seba pekne zapadajú, čím vytvárajú ucelenejší obraz udalostí.

Ježišovo narodenie v Betleheme

Matúš aj Lukáš zaznamenávajú významný zázrak v súvislosti s Ježišovým narodením — že sa narodil z panny. Matúš poukazuje na to, že týmto zázrakom sa splnilo proroctvo, ktoré vyslovil stáročia predtým prorok Izaiáš. (Izaiáš 7:14; Matúš 1:22, 23) Lukáš vysvetľuje, že Ježiš sa narodil v Betleheme, pretože súpis nariadený cézarom prinútil Jozefa a Máriu, aby tam odcestovali. (Pozri rámček na strane 7.) To, že sa Ježiš narodil v Betleheme, bolo významné. Niekoľko storočí predtým totiž prorok Micheáš predpovedal, že Mesiáš má vyjsť z tohto zdanlivo bezvýznamného mestečka neďaleko Jeruzalema. — Micheáš 5:2.

Noc Ježišovho narodenia sa stala slávnou predlohou pre stavbu betlehemov. No skutočný príbeh je dosť odlišný od toho, ktorý je tak často zobrazovaný. Historik Lukáš, ktorý rozpráva o súpise, pre ktorý Jozef a Mária museli prísť do Betlehema, uvádza správu aj o tom, že pastieri túto dôležitú noc trávili vonku so svojimi stádami. Tieto dve okolnosti viedli mnohých bádateľov Biblie k záveru, že Ježiš sa nemohol narodiť v decembri. Poukazujú tiež na skutočnosť, že je nepravdepodobné, aby cézar nútil buričských Židov cestovať do svojich rodných miest v studenom a daždivom období, čo by ešte viac rozzúrilo už aj tak spurný národ. Je rovnako nepravdepodobné, poznamenávajú učenci, že by pastieri boli vonku so svojimi stádami v takom drsnom počasí. — Lukáš 2:8–14.

Všimnite si, že Jehova sa rozhodol oznámiť narodenie svojho Syna nie vtedajším vzdelaným a vplyvným náboženským vodcom, ale prostým, tvrdo pracujúcim robotníkom žijúcim vonku. Znalci Písma a farizeji sa pravdepodobne nestýkali s pastiermi, ktorým povaha ich práce bránila v dodržiavaní niektorých detailov ústneho zákona. No Boh týmto pokorným, verným mužom prejavil priazeň a veľkú česť — zástup anjelov ich informoval o tom, že Mesiáš, ktorého Boží ľud očakával celé tisícročia, sa práve narodil v Betleheme. Boli to teda títo muži, ktorí navštívili Máriu a Jozefa a ktorí videli to nevinné dieťatko ležať v jasliach, a nie „traja králi“, ktorí sú tak často znázorňovaní v betlehemoch. — Lukáš 2:15–20.

Jehova prejavuje priazeň pokorným, ktorí hľadajú pravdu

Boh prejavuje priazeň pokorným ľuďom, ktorí ho milujú a ktorí sa horlivo zaujímajú o splnenie jeho predsavzatí. To je téma, ktorá sa opakovane objavuje v súvislosti s okolnosťami Ježišovho narodenia. Keď Jozef a Mária v súlade s mojžišovským Zákonom predstavili dieťa asi mesiac po narodení v chráme, predložili tam ako obeť „párik hrdličiek alebo dva mladé holuby“. (Lukáš 2:22–24) Zákon v skutočnosti vyžadoval barana, ale chudobným dovoľoval túto lacnejšiu alternatívu. (3. Mojžišova 12:1–8) Zamyslite sa nad tým. Jehova Boh, Zvrchovaný Vládca vesmíru, si ako domácnosť, v ktorej mal byť jeho milovaný jednosplodený Syn vychovávaný, nevybral bohatú, ale chudobnú rodinu. Ak ste rodič, malo by vám to slúžiť ako živá pripomienka, že najlepší dar, aký môžete svojim deťom dať, je atmosféra domova, kde sa duchovné hodnoty kladú na prvé miesto, a to je niečo oveľa lepšie ako hmotné bohatstvo alebo prestížne vzdelanie.

V chráme Jehova prejavil priazeň dvom ďalším svojim verným a pokorným ctiteľom. Jednou z nich bola Anna, 84-ročná vdova, ktorá „nikdy nechýbala v chráme“. (Lukáš 2:36, 37) Druhým bol verný starší muž menom Simeon. Obaja boli nadšení výsadou, ktorú im dal Boh — spočinúť zrakom na tom, ktorý sa stane sľúbeným Mesiášom, prv než zomrú. Simeon vyslovuje proroctvo o tomto dieťati. Je to proroctvo naplnené nádejou, no s jemným nádychom zármutku. Predpovedá, že jedného dňa túto mladú matku, Máriu, prebodne zármutok nad jej milovaným synom. — Lukáš 2:25–35.

Dieťa v nebezpečenstve

Simeonovo proroctvo je smutnou pripomienkou toho, že toto nevinné dieťa sa stane predmetom nenávisti. A nenávisť sa prejavuje už počas jeho detstva. Matúšova správa uvádza podrobnosti. Ubehlo niekoľko mesiacov a Jozef, Mária a Ježiš už bývajú v jednom dome v Betleheme. Tam dostávajú nečakanú návštevu niekoľkých cudzincov. Bez ohľadu na to, čo znázorňuje nespočetné množstvo betlehemov, Matúš v skutočnosti neuvádza ich počet ani ich nenazýva „mudrcmi“, a už vôbec nie „troma kráľmi“. Používa grécke slovo magoi, čo znamená „astrológovia“. Už len to by malo čitateľovi naznačiť, že sa tu deje niečo nečisté, lebo Božie Slovo astrológiu odsudzuje a verní Židia sa jej dôsledne vyhýbali. — 5. Mojžišova 18:10–12; Izaiáš 47:13, 14.

Títo astrológovia nasledujú nejakú hviezdu z východu a nesú dary ‚tomu narodenému kráľovi Židov‘. (Matúš 2:2) No táto hviezda ich nevedie do Betlehema. Vedie ich do Jeruzalema a k Herodesovi Veľkému. Žiaden iný človek na zemi nemá také prostriedky a motívy na to, aby uškodil malému Ježišovi. Tento ambiciózny muž je preslávený vraždami, lebo už predtým zabil niekoľkých svojich blízkych príbuzných, o ktorých si myslel, že ho ohrozujú.a Keďže ho správa o narodení budúceho „kráľa Židov“ rozrušila, vysiela astrológov do Betlehema, aby tam dieťa našli. Keď sa vydávajú na cestu, stane sa čosi zvláštne. Zdá sa, akoby sa „hviezda“, ktorá ich viedla na ceste do Jeruzalema, začala hýbať! — Matúš 2:1–9.

Či to bolo doslovné svetlo na oblohe, alebo iba nejaké videnie, to nevieme. Ale vieme, že táto „hviezda“ nebola od Boha. So zlovestnou presnosťou viedla týchto pohanských ctiteľov priamo k Ježišovi — k zraniteľnému a bezmocnému dieťaťu, ktorého jedinou ochranou bol chudobný tesár a jeho manželka. Astrológovia, netušiac, že ich Herodes oklamal, by tomuto pomstychtivému vládcovi pravdepodobne podali správu, ktorá by viedla k zabitiu hľadaného dieťaťa. No Boh zasahuje prostredníctvom sna a posiela astrológov domov inou cestou. Tá „hviezda“ teda musela byť nástrojom Božieho nepriateľa Satana, ktorý by bol schopný urobiť čokoľvek, len aby ublížil Mesiášovi. Je iróniou, že táto hviezda a astrológovia sú v betlehemoch znázorňovaní ako vyslaní od Boha! — Matúš 2:9–12.

Ale Satan sa nevzdáva. Jeho nástroj, kráľ Herodes, nariaďuje, aby boli zabití všetci chlapci v Betleheme vo veku do dvoch rokov. No Satan nemôže zvíťaziť v boji proti Jehovovi. Matúš poznamenáva, že Boh už dávno predtým predvídal dokonca aj toto strašné zabíjanie neviniatok. Jehova opäť zasiahol proti Satanovi, keď varoval Jozefa prostredníctvom anjela, aby v záujme bezpečnosti ušiel do Egypta. Matúš uvádza, že o nejaký čas Jozef opäť presťahoval svoju malú rodinu a nakoniec sa usadili v Nazarete, kde Ježiš vyrastal so svojimi mladšími bratmi a sestrami. — Matúš 2:13–23; 13:55, 56.

Narodenie Krista — čo znamená pre vás

Zdá sa vám na tomto opise udalostí spojených s Ježišovým narodením a raným detstvom niečo prekvapujúce? Mnohým áno. Prekvapuje ich, keď zistia, že spomínané správy sú v skutočnosti harmonické a presné, a to aj napriek niektorým trúfalým tvrdeniam, že to tak nie je. Sú prekvapení, keď sa dozvedia, že niektoré udalosti boli predpovedané stovky rokov vopred. A sú prekvapení, že niektoré kľúčové prvky v evanjeliách sa výrazne odlišujú od toho, čo sa uvádza v tradičných príbehoch o Ježišovom narodení a čo sa zobrazuje v betlehemoch.

Možno najprekvapivejšie zo všetkého však je, že vo vianočných oslavách sa veľmi často vynecháva to, čo je v evanjeliách najdôležitejšie. Málo priestoru sa napríklad venuje Ježišovmu Otcovi — nie Jozefovi, ale Jehovovi Bohu. Predstavte si len, čo asi musel cítiť, keď zveril svojho milovaného Syna Jozefovi a Márii, aby ho vychovávali a aby sa oňho starali. Predstavte si, akú bolesť musel nebeský Otec prežívať, keď nechal svojho Syna vyrastať vo svete, v ktorom sa nenávistný kráľ usiloval zavraždiť ho, keď bol ešte len malým dieťaťom! Bola to Jehovova hlboká láska k ľudstvu, ktorá ho podnietila priniesť takúto obeť. — Ján 3:16.

Z vianočných osláv sa často vytráca aj skutočný Ježiš. Veď neexistuje nijaký záznam o tom, že by svojim učeníkom niekedy povedal dátum svojho narodenia; rovnako neexistuje ani len náznak toho, že by jeho nasledovníci oslavovali jeho narodeniny.

Ježiš neprikázal svojim nasledovníkom, aby si pripomínali jeho narodenie, ale jeho smrť a jej historický význam. (Lukáš 22:19, 20) Nie, Ježiš si neprial byť pripomínaný ako bezmocné dieťa v jasličkách, pretože dnes už takýmto dieťaťom rozhodne nie je. Viac ako 60 rokov po tom, ako bol Ježiš popravený, zjavil sa vo videní apoštolovi Jánovi ako mocný Kráľ idúci do boja. (Zjavenie 19:11–16) A v tejto úlohe, v úlohe Vládcu Božieho nebeského Kráľovstva, je dôležité Ježiša spoznávať dnes, lebo on je Kráľom, ktorý zmení svet.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 7]

Mýlil sa Lukáš?

AKO sa mohol Ježiš, ktorý vyrastal v Nazarete a bol všeobecne známy ako Nazaretský, narodiť v Betleheme, vzdialenom asi 150 kilometrov? Lukáš to vysvetľuje: „V tých dňoch [pred Ježišovým narodením] vyšlo od cézara Augusta nariadenie, aby bola spísaná celá obývaná zem. (Tento prvý súpis sa konal, keď bol sýrskym miestodržiteľom Cyrénius.) A všetci ľudia cestovali, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta.“ — Lukáš 1:1; 2:1–3.

Kritici vo všeobecnosti napádajú túto pasáž ako chybu, alebo čo je ešte horšie, ako výmysel. Trvajú na tom, že tento súpis a Cyréniovo miestodržiteľstvo spadajú do roku 6 alebo 7 n. l. Ak majú pravdu, vrhalo by to na Lukášovu správu vážny tieň pochybností, pretože z dokladov vyplýva, že Ježiš sa narodil v roku 2 pred n. l. No títo kritici ignorujú dve dôležité skutočnosti. Po prvé, Lukáš poukazuje na to, že bol viac ako jeden súpis — všimnite si, že hovorí o ‚tomto prvom súpise‘. Dobre si uvedomoval, že bol aj druhý, neskorší súpis. (Skutky 5:37) Tento neskorší súpis je tým súpisom, ktorý opísal historik Josephus a ktorý sa odohral v roku 6 n. l. Po druhé, Cyréniovo miestodržiteľstvo nás nenúti datovať Ježišovo narodenie do tohto neskorého dátumu. Prečo? Lebo Cyrénius zaujímal tento post evidentne dvakrát. Mnohí učenci uznávajú, že jeho prvé vládne obdobie spadalo do obdobia okolo roku 2 pred n. l.

Niektorí kritici tvrdia, že Lukáš si ten súpis vymyslel, aby odôvodnil Ježišovo narodenie v Betleheme, a tak naplnil proroctvo z Micheáša 5:2. Táto teória by z Lukáša urobila úmyselného luhára a žiaden kritik nemôže také obvinenie zosúladiť s osobnosťou svedomitého historika, ktorý napísal evanjelium a knihu Skutky.

A je tu ešte niečo, čo kritici nedokážu vysvetliť: samotný súpis prispel k splneniu iného proroctva! V šiestom storočí pred n. l. Daniel predpovedal vládcu, ktorý „spôsobí, že vymáhateľ prejde nádherným kráľovstvom“. Splnilo sa to na Augustovi a na jeho príkaze vykonať súpis v Izraeli? Nuž, toto proroctvo ďalej predpovedá, že Mesiáš čiže „Vodca zmluvy“ bude „zlomený“ počas vlády nástupcu tohto panovníka. A Ježiš bol naozaj „zlomený“ čiže popravený počas vlády Augustovho nástupcu Tibéria. — Daniel 11:20–22.

[Obrázky]

Cézar Augustus (27 pred n. l. až 14 n. l.)

Cézar Tibérius (14 až 37 n. l.)

[Prameň ilustrácií]

Musée de Normandie, Caen, France

Fotografia urobená s láskavým dovolením British Museum

[Obrázok na strane 8]

Jehovov anjel prejavil priazeň pokorným pastierom dobrým posolstvom o Kristovom narodení