„Jehova, Boh milosrdný a milostivý“

„Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde.“ — 2. MOJŽIŠOVA 34:6.

 1. a) Akú útechu dáva Biblia tým, ktorí zažili, ako sa ich blízki odchýlili od čistého uctievania? b) Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí zhrešili?

„MOJA dcéra mi povedala, že už nechce patriť do kresťanského zboru,“ hovorí jeden kresťanský otec. „Celé dni, týždne, dokonca mesiace po tom som cítil hlodavú bolesť. Bolo to horšie ako smrť.“ Je naozaj skľučujúce vidieť, ako sa blízky človek odchyľuje od cesty čistého uctievania. Zažil si už niečo také? Ak áno, útechou ti môže byť vedomie, že Jehova má s tebou súcit. (2. Mojžišova 3:7; Izaiáš 63:9) Ale ako sa pozerá na tých, ktorí zhrešili? Biblia ukazuje, že Jehova ich milosrdne pozýva, aby si znova získali jeho priazeň. Spurných Židov v Malachiášových dňoch naliehavo prosil: „Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ — Malachiáš 3:7.

 2. Ako Biblia ukazuje, že milosrdenstvo je prirodzenou súčasťou Jehovovej osobnosti?

² Božie milosrdenstvo bolo zdôraznené Mojžišovi na vrchu Sinaj. Jehova sa tam zjavil ako „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. (2. Mojžišova 34:6) Toto vyhlásenie vyzdvihuje, že milosrdenstvo je prirodzenou súčasťou Jehovovej osobnosti. Boh „si praje, aby všetci dospeli k pokániu,“ napísal kresťanský apoštol Peter. (2. Petra 3:9) Samozrejme, Božie milosrdenstvo nie je bezhraničné. „Určite neponecháva bez trestu,“ bolo povedané Mojžišovi. (2. Mojžišova 34:7; 2. Petra 2:9) Ale „Boh je láska“ a milosrdenstvo je významnou stránkou tejto vlastnosti. (1. Jána 4:8; Jakub 3:17) Jehova „sa nebude navždy držať svojho hnevu“ a „má potešenie z milujúcej láskavosti“. — Micheáš 7:18, 19.

 3. Ako Ježišov názor na milosrdenstvo kontrastoval s postojom znalcov Písma a farizejov?

³ Ježiš bol dokonalým obrazom svojho nebeského Otca. (Ján 5:19) Jeho milosrdné zaobchádzanie s previnilcami nespočívalo v prehliadaní ich hriechov; bol to prejav rovnakých nežných citov, aké prejavoval voči telesne chorým. (Porovnaj Marka 1:40, 41.) Áno, Ježiš zaradil milosrdenstvo medzi „závažnejšie veci“ Božieho Zákona. (Matúš 23:23) Naproti tomu si všimnime znalcov Písma a farizejov, ktorých formalistické predstavy práva obyčajne celkom vylučovali milosrdenstvo. Keď videli, že Ježiš sa venuje hriešnikom, sťažovali sa: „Tento muž prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ (Lukáš 15:1, 2) Ježiš odpovedal svojim žalobcom troma znázorneniami a každé z nich podčiarkuje Božie milosrdenstvo.

 4. Aké dve znázornenia rozprával Ježiš a čo chcel každým z nich povedať?

⁴ Najprv Ježiš hovoril o mužovi, ktorý nechal 99 oviec a išiel hľadať jednu, ktorá sa stratila. Čo tým chcel Ježiš povedať? „Tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.“ Potom Ježiš hovoril o žene, ktorá hľadala stratenú drachmovú mincu a tešila sa, keď ju našla. Čo z toho vyvodil? „Medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja.“ Tretie znázornenie porozprával Ježiš vo forme podobenstva.a Mnohí ho považujú za najlepší krátky príbeh, aký bol kedy vyrozprávaný. Úvaha o tomto podobenstve nám pomôže pochopiť a napodobňovať Božie milosrdenstvo. — Lukáš 15:3–10.

Spurný syn odchádza z domu

5, 6. Ako mladší syn v Ježišovom treťom znázornení prejavil šokujúci nedostatok ocenenia?

⁵ „Istý človek mal dvoch synov. A mladší z nich povedal svojmu otcovi: ‚Otče, daj mi tú časť majetku, ktorá mi patrí.‘ Vtedy im rozdelil svoje prostriedky na živobytie. Neskoršie, o niekoľko dní, si mladší syn zobral všetko a odcestoval do cudziny, do vzdialenej krajiny, a tam premrhal svoj majetok žijúc roztopašným životom.“ — Lukáš 15:11–13.b

⁶ Tento mladší syn prejavil šokujúci nedostatok ocenenia. Najprv si vyžiadal svoje dedičstvo a potom ho premrhal, „žijúc roztopašným životom“. Výraz „roztopašný život“ je prekladom gréckeho slova, ktoré znamená „hýrenie“. Jeden učenec hovorí, že toto slovo „vyjadruje úplné zrieknutie sa charakteru“. Mladý muž v Ježišovom podobenstve sa často oprávnene nazýva márnotratný, čo je slovo opisujúce človeka, ktorý je bezstarostne márnivý a rozhadzovačný.

 7. Kto dnes pripomína márnotratného syna a prečo mnohí takí jednotlivci hľadajú nezávislosť vo „vzdialenej krajine“?

⁷ Sú dnes ľudia, ktorí pripomínajú tohto márnotratného syna? Áno. Je to pomerne malý počet tých, čo opúšťajú bezpečný „domov“ nášho nebeského Otca, Jehovu. (1. Timotejovi 3:15) Niektorí z nich majú pocit, že prostredie Božej domácnosti je príliš obmedzujúce, že Jehovovo pozorné oko je viac prekážkou ako ochranou. (Porovnaj Žalm 32:8.) Všimnime si jednu kresťanku, ktorá bola vychovávaná podľa biblických zásad, ale neskôr sa zaplietla do zneužívania alkoholu a drog. Keď sa obzrie späť na toto temné obdobie svojho života, hovorí: „Chcela som dokázať, že si viem zariadiť lepší život. Chcela som robiť to, čo chcem, a nechcela som, aby mi niekto hovoril niečo iné.“ Tak ako ten márnotratný syn, aj táto mladá žena sa usilovala o nezávislosť. Tragické bolo, že pre svoje nebiblické konanie musela byť vylúčená z kresťanského zboru. — 1. Korinťanom 5:11–13.

 8. a) Akú pomoc možno poskytnúť tým, ktorí túžia žiť v rozpore s Božími normami? b) Prečo by mal človek venovať vážnu pozornosť svojmu rozhodnutiu v otázke uctievania?

⁸ Je naozaj srdcervúce, keď náš spoluveriaci prejaví túžbu žiť v rozpore s Božími normami. (Filipanom 3:18) Keď sa to stane, starší a iní duchovne spôsobilí kresťania sa snažia takého človeka napraviť. (Galaťanom 6:1) Nikto však nie je nútený prijať jarmo kresťanského učeníctva. (Matúš 11:28–30; 16:24) Keď mladí dospejú, aj oni musia urobiť osobné rozhodnutie v otázke uctievania. Koniec koncov, každý z nás je slobodný morálny jedinec, ktorý bude za seba skladať Bohu účty. (Rimanom 14:12) Samozrejme, budeme aj ,žať to, čo rozsievame‘ — čo je poučenie, ktoré mal čoskoro dostať márnotratný syn v Ježišovom podobenstve. — Galaťanom 6:7, 8.

Zúfalstvo vo vzdialenej krajine

9, 10. a) Akú zmenu okolností zažil márnotratný syn a ako na to reagoval? b) Uveď príklad, ako sa dnes niektorí, čo opúšťajú pravé uctievanie, dostávajú do zlej situácie podobnej situácii márnotratného syna.

⁹ „Keď všetko minul, v celej tej krajine nastal krutý hlad a on začal mať núdzu. Dokonca išiel a pripojil sa k jednému občanovi tej krajiny a on ho poslal na svoje pole pásť svine. A túžil, aby sa nasýtil strukmi svätojánskeho chleba, ktoré žrali svine, a nikto mu nič nedával.“ — Lukáš 15:14–16.

¹⁰ Hoci márnotratný syn trpel nedostatkom, ešte neuvažoval o návrate domov. Stretol sa s občanom, ktorý ho zamestnal ako pastiera svíň. Keďže podľa mojžišovského Zákona boli ošípané nečistými zvieratami, takéto zamestnanie by bolo pre Žida pravdepodobne neprijateľné. (3. Mojžišova 11:7, 8) Ale ak sa aj márnotratnému synovi ozývalo svedomie, musel ho umlčať. Napokon, nemohol očakávať, že jeho zamestnávateľ, miestny občan, bude brať ohľad na pocity nejakého cudzinca, ktorý vyšiel na žobrácku palicu. Zlý stav, do ktorého sa dostal márnotratný syn, pripomína skúsenosti mnohých, ktorí dnes opúšťajú priamu cestu čistého uctievania. Takí ľudia často robia veci, ktoré by predtým považovali za ponižujúce. Napríklad jeden 17-ročný mladý muž sa vzbúril proti kresťanskej výchove. „Roky biblického poučovania vymazala nemravnosť a zneužívanie drog,“ priznáva. Tento mladý muž sa čoskoro ocitol vo väzení za ozbrojenú lúpež a vraždu. Hoci neskôr sa duchovne uzdravil, akú veľkú cenu musel zaplatiť za „dočasný pôžitok z hriechu“! — Porovnaj Hebrejom 11:24–26.

11. Čo ešte sťažilo situáciu márnotratného syna a ako dnes niektorí zisťujú, že lákadlá tohto sveta sú „prázdnym klamom“?

¹¹ Ťažkú situáciu márnotratného syna zhoršovala ešte skutočnosť, že „nikto mu nič nedával“. Kde boli jeho novonájdení priatelia? Teraz, keď nemal ani halier, bol pre nich „predmetom nenávisti“. (Príslovia 14:20) Tak aj mnohí dnes, ktorí sa odchýlili od viery, zisťujú, že lákadlá a názory tohto sveta sú len „prázdnym klamom“. (Kolosanom 2:8) „Bez Jehovovho vedenia som si vytrpela veľa bolesti a zármutku,“ hovorí jedna mladá žena, ktorá na nejaký čas opustila Božiu organizáciu. „Snažila som sa prispôsobiť svetu, ale pretože som v skutočnosti nebola taká ako druhí, odvrhli ma. Cítila som sa ako stratené dieťa, ktoré potrebuje otca a jeho vedenie. A vtedy som si uvedomila, že potrebujem Jehovu. Už som nikdy nechcela žiť nezávisle od neho.“ Márnotratný syn v Ježišovom znázornení prišiel k podobnému záveru.

Márnotratný syn sa spamätáva

12, 13. Aké činitele pomohli niektorým v dnešnej dobe spamätať sa? (Pozri rámček.)

¹² „Keď sa spamätal, povedal: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má hojnosť chleba, kým ja tu hyniem hladom! Vstanem a pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: „Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe. Už nie som hoden nazývať sa tvojím synom. Urob ma jedným zo svojich nádenníkov.“‘ Preto vstal a išiel k otcovi.“ — Lukáš 15:17–20.

¹³ Márnotratný syn „sa spamätal“. Nejaký čas sa oddával rozkošiam, akoby žil v ríši snov. Ale teraz si začal plne uvedomovať svoj skutočný duchovný stav. Áno, i keď tento mladý muž poblúdil, ešte preňho existovala nádej. Ešte sa v ňom dalo nájsť niečo dobré. (Príslovia 24:16; porovnaj 2. Paralipomenon 19:2, 3.) A ako je to s tými, ktorí dnes opúšťajú Božie stádo? Bolo by rozumné prísť k záveru, že už pre žiadneho z nich neexistuje nádej a že ich spurný spôsob života v každom prípade dokazuje, že zhrešili proti Božiemu svätému duchu? (Matúš 12:31, 32) Nemusí to tak byť. Niektorým ich svojvoľný spôsob života spôsobuje muky a časom sa mnohí z nich spamätajú. „Nikdy, ani na jediný deň, som nezabudla na Jehovu,“ hovorí jedna sestra, spomínajúc na čas, keď bola mimo Božej organizácie. „Vždy som sa modlila, aby ma niekedy nejako prijal späť do pravdy.“ — Žalm 119:176.

14. Čo sa rozhodol urobiť márnotratný syn a ako tým prejavil pokoru?

¹⁴ Ale čo môžu robiť vo svojej situácii tí, čo zablúdili? V Ježišovom podobenstve sa márnotratný syn rozhodol vydať na cestu späť domov a poprosiť otca o odpustenie. Chcel mu povedať: „Urob ma jedným zo svojich nádenníkov.“ Nádenník bol robotník pracujúci za dennú mzdu, ktorý mohol byť prepustený zo dňa na deň. To bolo ešte nižšie postavenie, než mal otrok, ktorý bol v určitom zmysle ako člen rodiny. Teda márnotratný syn nemal v úmysle požiadať o to, aby mu bolo vrátené jeho predošlé postavenie, ktoré mal ako syn. Bol úplne ochotný prijať i to najnižšie postavenie, aby otcovi deň za dňom dokazoval svoju obnovenú lojálnosť. No márnotratného syna čakalo prekvapenie.

Vrelé prijatie

15–17. a) Ako reagoval otec, keď uvidel svojho syna? b) Čo to znamenalo, že otec dal priniesť synovi rúcho, prsteň a sandále? c) Čo vidno z toho, že otec usporiadal hostinu?

¹⁵ „Kým bol ešte ďaleko, jeho otec ho zazrel, bol pohnutý ľútosťou, utekal, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal. Vtedy mu povedal syn: ‚Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe. Už nie som hoden nazývať sa tvojím synom. Urob ma jedným zo svojich nádenníkov.‘ Ale otec povedal svojim otrokom: ‚Vyneste rýchlo to najlepšie rúcho a oblečte mu ho a dajte mu na ruku prsteň a na nohy sandále. A priveďte vykŕmeného mladého býka, zabite ho a jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale opäť ožil, bol stratený, ale našiel sa.‘ A začali sa veseliť.“ — Lukáš 15:20–24.

¹⁶ Každý milujúci rodič by túžil po duchovnom uzdravení svojho dieťaťa. Iste si teda vieme predstaviť, ako otec márnotratného syna každý deň hľadel na cestu pred domom a vrúcne dúfal, že sa jeho syn vráti. Teraz zazrie, ako po ceste prichádza jeho syn! Mládencov výzor sa nepochybne zmenil. No otec ho spoznáva, kým je „ešte ďaleko“. Nepomýli ho ani roztrhané oblečenie, ani skľúčený duch; vidí svojho syna a uteká mu v ústrety!

¹⁷ Keď otec dobehol k synovi, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal. Potom prikázal svojim otrokom, aby priniesli jeho synovi rúcho, prsteň a sandále. To rúcho nebolo len nejakým jednoduchým oblečením, ale bolo to „to najlepšie“ — možno bohato zdobené rúcho, aké sa predkladalo váženému hosťovi. Keďže prsteň a sandále zvyčajne otroci nenosili, otec tým jasne dával najavo, že jeho syn bol prijatý späť ako plnoprávny člen rodiny. Ale otec urobil ešte viac. Nariadil, aby sa pripravila hostina na počesť návratu jeho syna. Je zrejmé, že tento muž neodpúšťal svojmu synovi váhavo alebo iba preto, že by ho k tomu donútil synov návrat; on chcel odpustiť. Urobil to s radosťou.

18, 19. a) Čo nás podobenstvo o márnotratnom synovi učí o Jehovovi? b) Ako vidno z Božieho zaobchádzania s Júdom a Jeruzalemom, že Jehova je „stále v očakávaní“ návratu hriešnika?

¹⁸ Čo nás dosiaľ toto podobenstvo o márnotratnom synovi naučilo o Bohu, ktorého máme výsadu uctievať? Po prvé to, že Jehova je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. (2. Mojžišova 34:6) Áno, milosrdenstvo je význačnou Božou vlastnosťou. Je to jeho normálny spôsob reakcie voči tým, ktorí sú v núdzi. Ďalej nás Ježišovo podobenstvo učí, že Jehova je „pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5) Obrazne povedané, vyzerá do diaľky, či nespozoruje nejakú zmenu v srdci hriešnych ľudí, čo by mu poskytlo základ na prejavenie milosrdenstva. — 2. Paralipomenon 12:12; 16:9.

¹⁹ Zamyslime sa napríklad nad Božím zaobchádzaním s Izraelom. Prorok Izaiáš bol inšpirovaný Jehovom, aby opísal Júdu a Jeruzalem ako ,chorých od hlavy po päty‘. Ale povedal aj toto: „Jehova [bude] stále v očakávaní, aby vám prejavil priazeň, a preto povstane, aby vám prejavil milosrdenstvo.“ (Izaiáš 1:5, 6; 30:18; 55:7; Ezechiel 33:11) Tak ako otec v Ježišovom podobenstve sa Jehova akoby ,pozerá na cestu‘. Dychtivo očakáva návrat každého, kto opustil jeho dom. A nie je to práve to, čo by sme očakávali od milujúceho otca? — Žalm 103:13.

20, 21. a) Ako sú dnes mnohí priťahovaní Božím milosrdenstvom? b) Čo sa bude rozoberať v ďalšom článku?

²⁰ Každý rok Jehovovo milosrdenstvo podnecuje mnohých, aby sa spamätali a vrátili k pravému uctievaniu. Akú radosť to prináša ich blízkym! Vezmime si napríklad kresťanského otca spomenutého v úvode. Jeho dcéra sa našťastie duchovne uzdravila a teraz slúži ako služobníčka celým časom. „Som taký šťastný, ako len človek môže byť v tomto starom systéme vecí,“ hovorí. „Moje slzy žiaľu sa zmenili na slzy radosti.“ A určite sa raduje aj Jehova! — Príslovia 27:11.

²¹ Ale podobenstvo o márnotratnom synovi nás môže naučiť ešte viac. Ježiš pokračoval vo svojom príbehu, aby mohol uviesť do protikladu Jehovovo milosrdenstvo s prísnym, posudzovačným postojom bežným medzi znalcami Písma a farizejmi. Ako to Ježiš urobil — a čo to znamená pre nás —, budeme rozoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ Ako Ježišov postoj milosrdenstva kontrastoval s postojom farizejov?

◻ Kto dnes pripomína márnotratného syna a v čom?

◻ Aké okolnosti priviedli márnotratného syna k tomu, že sa spamätal?

◻ Ako otec prejavil milosrdenstvo svojmu kajúcnemu synovi?

[Rámček na strane 11]

SPAMÄTALI SA

Čo pomohlo niektorým z tých, čo boli kedysi vylúčení z kresťanského zboru, spamätať sa? Nasledujúce vyjadrenia to objasňujú.

„V srdci som vedela, kde je pravda. Roky štúdia Biblie a navštevovania kresťanských zhromaždení zanechali vo mne hlbokú stopu. Ako by som sa mohla ďalej obracať chrbtom k Jehovovi? On ma neopustil; ja som opustila jeho. Napokon som uznala, že som sa mýlila a že som bola tvrdohlavá a že Jehovovo Slovo malo vždy pravdu — ,žneš to, čo rozsievaš‘.“ — C. W.

„Moja malá dcérka začala rozprávať a to sa dotklo môjho srdca, lebo som ju chcela učiť, kto je Jehova a ako sa má k nemu modliť. Nemohla som spávať a raz neskoro v noci som autom odišla do lesíka a plakala som. Plakala som a po dlhom čase som sa prvýkrát modlila k Jehovovi. Vedela som len to, že potrebujem Jehovu späť vo svojom živote, a dúfala som, že mi bude môcť odpustiť.“ — G. H.

„Keď sa rozoberala téma náboženstva, hovorievala som ľuďom, že keby som si ja mala vybrať náboženstvo, ktoré učí pravdu, bola by som Jehovovou svedkyňou. Potom som povedala, že kedysi som ňou bola, ale nemohla som žiť tak, ako sa odo mňa očakávalo, a tak som odišla. Keďže som si to uvedomovala, často som sa cítila vinná a nešťastná. Nakoniec som musela uznať: ,Cítim sa veľmi zle. Musím urobiť nejaké radikálne zmeny.‘“ — C. N.

„Pred 35 rokmi sme boli spolu s manželom vylúčení. Potom, v roku 1991, sme zažili príjemné prekvapenie, keď nás navštívili dvaja starší, ktorí nás informovali o možnosti vrátiť sa k Jehovovi. O šesť mesiacov sme boli na našu veľkú radosť znovu prijatí. Môj manžel má 79 rokov a ja mám 63.“ — C. A.