‚Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva‘
„Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva... Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom.“ — LUKÁŠ 16:9, 10.
1. Ako Mojžiš a synovia Izraela chválili Jehovu, keď unikli z Egypta?
ZÁZRAKOM zachránení — aký úžasný zážitok posilňujúci vieru! Zásluhu za exodus Izraela z Egypta nebolo možné pripísať nikomu inému než Jehovovi, Všemohúcemu! Nie div, že Mojžiš a Izraeliti spievali: „Moja sila a moja moc je Jah, lebo mi je na záchranu. To je môj Boh a budem mu chválorečiť; Boh môjho otca a vyvýšim ho do výšky.“ — 2. Mojžišova 15:1, 2; 5. Mojžišova 29:2.
2. Čo si Jehovov ľud vzal so sebou, keď opúšťal Egypt?
2 Akým kontrastom bola novozískaná sloboda Izraela oproti ich situácii v Egypte! Teraz mohli bez prekážok uctievať Jehovu. A neodišli z Egypta s prázdnymi rukami. Mojžiš hovorí: „Synovia Izraela... si od Egypťanov vyžiadali strieborné predmety a predmety zo zlata a plášte. A Jehova dal ľudu priazeň v očiach Egypťanov, takže ich obdarovali tým, o čo ich žiadali; a Egypťanov obrali.“ (2. Mojžišova 12:35, 36) Ale ako použili toto bohatstvo Egypta? Bol tým ‚Jehova vyvýšený do výšky‘? Čo sa učíme z ich príkladu? — Porovnaj 1. Korinťanom 10:11.
„Jehovov príspevok“
3. K akej reakcii to Jehovu podnietilo, keď Izrael použil zlato na falošné uctievanie?
3 Počas Mojžišovho 40-dňového pobytu na vrchu Sinaj, kde dostal Božie pokyny pre Izrael, sa ľud čakajúci dole stal netrpezlivým. Postrhávali si zlaté náušnice a prikázali Áronovi, aby im urobil sochu na uctievanie. Áron im tiež postavil oltár a nasledujúci deň zavčasu ráno tam predložili obete. Získali si takýmto použitím svojho zlata priazeň svojho Osloboditeľa? Sotva! „Nechaj [ma] teraz,“ vyhlásil Jehova pred Mojžišom, „aby vzplanul môj hnev proti nim a aby som ich vyhubil.“ Iba na Mojžišove prosby Jehova tento národ ušetril; spurní vodcovia však padli pohromou od Boha. — 2. Mojžišova 32:1–6, 10–14, 30–35.
4. Čo bol „Jehovov príspevok“ a kto ho dal?
4 Neskôr mal Izrael príležitosť použiť bohatstvo, ktoré vlastnil, takým spôsobom, ktorý sa Jehovovi páčil. Vyzbierali „príspevok pre Jehovu“.a Medzi darmi na stavbu a vybavenie svätostánku bolo zlato, striebro, meď, modrá priadza, rôzne farbené látky, baranie kože, tulenie kože a akáciové drevo. Správa zameriava našu pozornosť na postoj tých, čo prispeli. „Nech ho prinesie každý ochotného srdca ako Jehovov príspevok.“ (2. Mojžišova 35:5–9) Izrael zareagoval úžasne. Preto bol svätostánok stavbou, ktorá sa vyznačovala „krásou a vznešenou nádherou“, ako sa vyjadril jeden učenec.
Príspevky na chrám
5, 6. Ako Dávid použil svoje bohatstvo v spojitosti s chrámom a ako zareagovali ďalší?
5 Hoci stavbu pevného domu Jehovovho uctievania riadil izraelský kráľ Šalamún, jeho otec, Dávid, urobil rozsiahle prípravy. Dávid zhromaždil veľké množstvo zlata, striebra, medi, železa, dreva a vzácnych kameňov. „Pretože mám zaľúbenie v dome svojho Boha,“ povedal Dávid svojmu ľudu, „je tu ešte môj zvláštny majetok, zlato a striebro; ja ho dávam domu svojho Boha navyše a nad to, čo som pripravil pre svätý dom: tritisíc talentov zlata... a sedemtisíc talentov prečisteného striebra na pokrytie stien domu.“ Dávid povzbudzoval aj ostatných, aby boli štedrí. A reagovali veľmi štedro: prispeli ďalším zlatom, striebrom, meďou, železom a vzácnymi kameňmi. Ľud „celým srdcom“ priniesol „dobrovoľné dary Jehovovi“. — 1. Paralipomenon 22:5; 29:1–9.
6 Týmito dobrovoľnými príspevkami Izraeliti vyjadrovali hlboké ocenenie pre uctievanie Jehovu. Dávid sa pokorne modlil: „Kto som ja a kto je môj ľud, aby sme si uchovávali silu na dávanie takých dobrovoľných darov?“ Prečo? „Veď všetko je od teba a dali sme ti z tvojej vlastnej ruky... Ja, ja som dobrovoľne obetoval to všetko v priamosti svojho srdca.“ — 1. Paralipomenon 29:14, 17.
7. Aké varovné poučenie získavame z Ámosových dní?
7 Izraelské kmene si však vo svojich srdciach a mysliach nezachovali uctievanie Jehovu na prvom mieste. V deviatom storočí pred n. l. bol rozdelený Izrael vinný duchovnou nedbalosťou. O severnom desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve Jehova prostredníctvom Ámosa vyhlásil: „Beda tým, ktorí sú v pohode na Sione, a tým, ktorí dôverujú samárskemu vrchu!“ Opísal ich ako ľudí, ‚ktorí ležia na slonovinových ležadlách, rozvaľujú sa na svojich pohovkách, jedia barany zo stáda a mladé býky z vykŕmených teliat a popíjajú z misiek víno‘. Ale ich bohatstvo im nebolo ochranou. Boh upozorňoval: „Pôjdu do vyhnanstva na čele tých, ktorí idú do vyhnanstva, a hýrenie tých, ktorí sa rozvaľujú, ustúpi.“ V roku 740 pred n. l. už Izrael trpel v rukách Asýrie. (Ámos 6:1, 4, 6, 7) A po čase sa aj južné judské kráľovstvo stalo obeťou hmotárstva. — Jeremiáš 5:26–29.
Správne používanie hmotných prostriedkov v kresťanskej dobe
8. Aký dobrý príklad nám dáva Jozef a Mária, pokiaľ ide o používanie hmotných prostriedkov?
8 Naproti tomu relatívna chudoba Božích služobníkov v neskoršej dobe im nebránila v prejavovaní horlivosti pre pravé uctievanie. Uvažuj o Márii a Jozefovi. Aby poslúchli nariadenie cézara Augusta, odišli do domovského mesta svojej rodiny, do Betlehema. (Lukáš 2:4, 5) Tam sa narodil Ježiš. O štyridsať dní nato Jozef a Mária išli do chrámu v neďalekom Jeruzaleme, aby predložili predpísanú očisťovaciu obeť. O tom, že boli materiálne chudobní, svedčí skutočnosť, že Mária obetovala dva malé vtáky. Ani Mária, ani Jozef nevyužili chudobu ako výhovorku. Naopak, poslušne použili svoje obmedzené prostriedky. — 3. Mojžišova 12:8; Lukáš 2:22–24.
9–11. a) Aké vedenie nám poskytujú Ježišove slová v Matúšovi 22:21, pokiaľ ide o používanie peňazí? b) Prečo nebol malý príspevok vdovy daný zbytočne?
9 Neskôr sa farizeji a Herodesovi straníci snažili preľstiť Ježiša, keď povedali: „Preto nám povedz, čo si myslíš: Je zákonné platiť cézarovi daň od hlavy, alebo nie?“ Ježišova odpoveď odhalila jeho rozlišovaciu schopnosť. Poukazujúc na mincu, ktorú mu dali, opýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cézarov.“ Múdro to uzavrel: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Matúš 22:17–21) Ježiš vedel, že autorita, ktorá mincu dáva do obehu, očakáva platenie daní. Ale tu svojim nasledovníkom a aj svojim nepriateľom pomohol uvedomiť si, že pravý kresťan sa snaží taktiež splácať „Božie veci Bohu“. A k tomu patrí aj správne používanie materiálnych prostriedkov.
10 Objasňuje to príhoda, ktorú Ježiš zažil v chráme. Práve odsúdil chamtivých znalcov Písma, ktorí ‚pohlcovali domy vdov‘. „Keď vzhliadol, zbadal bohatých, ako hádžu svoje dary do pokladníc,“ uvádza Lukáš. „Potom [Ježiš] videl akúsi biednu vdovu, ktorá vhodila dve malé mince veľmi malej hodnoty, a povedal: ‚Pravdivo vám hovorím: Táto vdova, hoci je chudobná, vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo všetci vhodili dary zo svojho prebytku, ale táto žena vhodila zo svojho nedostatku všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala.‘“ (Lukáš 20:46, 47; 21:1–4) Niektorí z ľudu sa zmienili o tom, že chrám je ozdobený vzácnymi kameňmi. Ježiš na to zareagoval: „Čo sa týka toho, na čo sa pozeráte, prídu dni, keď tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.“ (Lukáš 21:5, 6) Bol vari ten malý príspevok vdovy zbytočný? Určite nie. Podporila to Jehovovo usporiadanie, ktoré bolo v tom čase platné.
11 Ježiš svojim pravým nasledovníkom povedal: „Žiaden domáci sluha nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ (Lukáš 16:13) Ako teda môžeme prejavovať správnu vyrovnanosť pri používaní svojich finančných prostriedkov?
Verní správcovia
12–14. a) Správcami akých prostriedkov sú kresťania? b) Akými vynikajúcimi spôsobmi dnes Jehovov ľud verne vykonáva svoje správcovstvo? c) Odkiaľ prichádzajú peniaze na podporu Božieho diela v súčasnosti?
12 Keď oddávame svoj život Jehovovi, hovoríme vlastne, že všetko, čo máme, všetky naše prostriedky, patria jemu. Ako by sme potom mali používať to, čo máme? V úvahe o kresťanskej službe v zbore brat C. T. Russell, prvý prezident spoločnosti Watch Tower, napísal: „Každý sa má považovať za správcu svojho času, vplyvu, peňazí atď., ustanoveného Pánom, a každý sa má snažiť používať tieto talenty čo najlepšie podľa svojich schopností na Pánovu slávu.“ — The New Creation (Nové stvorenie), strana 345.
13 „U správcov sa vyhľadáva, aby bol človek nájdený verný,“ uvádza 1. Korinťanom 4:2. Jehovovi svedkovia sa ako medzinárodná organizácia snažia konať v súlade s týmto opisom, pričom využívajú na kresťanskú službu toľko času, koľko len môžu, a starostlivo si rozvíjajú schopnosť vyučovať. Okrem toho, skupiny dobrovoľníkov pod vedením regionálnych stavebných výborov ochotne vynakladajú svoj čas, silu a odborné znalosti na to, aby boli pripravené pekné sály určené na uctievanie. To všetko robí Jehovovi radosť.
14 Odkiaľ prichádzajú peniaze na podporu tohto obrovského vyučovacieho ťaženia a stavebného diela? Od ľudí ochotného srdca, takisto ako to bolo v čase stavby svätostánku. Máme na tom ako jednotlivci podiel? Ukazuje spôsob, akým používame svoje finančné prostriedky, že služba Jehovovi je pre nás tou najdôležitejšou vecou? Buďme v peňažných záležitostiach vernými správcami.
Vzor štedrosti
15, 16. a) Ako prejavovali kresťania za Pavlových dní štedrosť? b) Ako by sme sa mali pozerať na túto úvahu?
15 Apoštol Pavol písal o štedrom duchu kresťanov v Macedónii a Achaji. (Rimanom 15:26) Hoci sami boli postihnutí, ochotne prispeli na pomoc svojim bratom. Pavol povzbudzoval korintských kresťanov, aby dávali rovnako štedro a darovali svoj prebytok na vyrovnanie nedostatku iných. Nikto nemohol Pavla oprávnene obviniť z vydierania. Pavol napísal: „Ten, kto seje skromne, bude aj skromne žať; a ten, kto seje štedro, bude aj štedro žať. Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ — 2. Korinťanom 8:1–3, 14; 9:5–7, 13.
16 Štedré dary, ktoré dnes naši bratia a záujemci dávajú na celosvetové dielo Kráľovstva, svedčia o tom, ako veľmi si túto výsadu vážia. Avšak vzhľadom na to, čo Pavol pripomenul Korinťanom, urobíme dobre, ak budeme túto úvahu považovať za pripomienku.
17. K akému systému pri dávaní povzbudzoval Pavol a dá sa to uplatniť aj dnes?
17 Pavol nabádal bratov, aby pri svojom dávaní zachovávali určitý systém. „Nech si každý z vás uloží každý prvý deň v týždni v svojom dome niečo nabok do zásoby, podľa toho, ako sa mu darí,“ povedal Pavol. (1. Korinťanom 16:1, 2) Pre nás a pre naše deti to môže slúžiť ako príklad toho, ako môžeme prispievať, či už prostredníctvom zboru, alebo priamo najbližšej odbočke spoločnosti Watch Tower. Jedna misionárska dvojica, ktorá bola pridelená kázať v istom východoafrickom meste, pozvala záujemcov, aby sa k nim pripojili v biblickom štúdiu. Na konci tohto prvého stretnutia misionári nenápadne vložili nejaké mince do schránky s označením „Príspevky na dielo Kráľovstva“. Ostatní prítomní urobili to isté. Neskôr, keď títo noví už boli zorganizovaní do kresťanského zboru, krajský dozorca sa pri svojej návšteve zmienil o pravidelnosti ich príspevkov. — Žalm 50:10, 14, 23.
18. Ako môžeme pomáhať našim bratom v tiesni?
18 Máme tiež výsadu používať svoje prostriedky na pomoc obetiam prírodných katastrof a na pomoc tým, ktorí žijú v oblastiach pustošených vojnou. S akým vzrušením sme čítali o zásielkách s materiálnou pomocou, ktoré boli posielané do Východnej Európy, keď bola táto časť sveta zasiahnutá ekonomickými a politickými zmenami! Príspevky v podobe tovaru i peňazí ukázali štedrosť našich bratov a ich solidaritu s postihnutými kresťanmi.b — 2. Korinťanom 8:13, 14.
19. Aké praktické veci môžeme robiť na pomoc tým, čo sú v službe celým časom?
19 Vysoko si ceníme prácu našich bratov, ktorí sú v službe celým časom ako priekopníci, cestujúci dozorcovia, misionári a dobrovoľní pracovníci v bételi, však? Ak nám to okolnosti dovoľujú, azda im môžeme poskytnúť nejakú materiálnu pomoc priamo. Napríklad, keď váš zbor navštívi krajský dozorca, možno mu môžeš poskytnúť ubytovanie, jedlo alebo prispieť na cestovné výdavky. Náš nebeský Otec, ktorý chce, aby bolo o jeho služobníkov postarané, takúto štedrosť neprehliadne. (Žalm 37:25) Pred niekoľkými rokmi jeden brat, ktorý mohol poskytnúť iba malé občerstvenie, pozval k sebe cestujúceho dozorcu a jeho manželku. Keď táto dvojica od neho odchádzala do večernej zvestovateľskej služby, brat podal svojim návštevníkom obálku. V obálke bola bankovka (zodpovedajúca jednému americkému doláru) a lístok, na ktorom bolo rukou napísané: „Na šálku čaju alebo galón benzínu.“ Aké pekné ocenenie vyjadrené týmto pokorným spôsobom!
20. Akú výsadu a zodpovednosť nechceme zanedbávať?
20 Po duchovnej stránke je Jehovov ľud požehnaný. Tešíme sa z duchovných hostín na našich zjazdoch, kde dostávame nové publikácie, praktické rady a vynikajúce poučenie. So srdcom plným vďačnosti za duchovné požehnania nezabúdame na našu výsadu a zodpovednosť prispievať finančnými prostriedkami na rozširovanie záujmov Božieho Kráľovstva po celom svete.
‚Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva‘
21, 22. Čo sa onedlho stane s „nespravodlivým bohatstvom“ a aké konanie sa preto práve teraz od nás vyžaduje?
21 Je naozaj mnoho spôsobov, ako môžeme dávať najavo, že uctievanie Jehovu je v našom živote na prvom mieste. Jedným z nich, a nie bezvýznamným, je aj to, že dbáme na Ježišovu radu: „Robte si priateľov pomocou nespravodlivého bohatstva, aby vás, keď zlyhá, prijali do večných príbytkov.“ — Lukáš 16:9.
22 Všimni si, že Ježiš hovoril o zlyhaní nespravodlivého bohatstva. Áno, príde deň, keď sa peniaze tohto systému stanú bezcennými. „Svoje striebro, to vyhádžu na ulice a ich vlastné zlato sa stane niečím protivným,“ prorokoval Ezechiel. „Ani ich striebro, ani ich zlato nebude ich môcť oslobodiť v deň Jehovovej zúrivosti.“ (Ezechiel 7:19) Pokým sa to nestane, musíme prejavovať múdrosť a rozlišovaciu schopnosť v tom, ako používame svoje materiálne prostriedky. Ak to tak budeme robiť, nebudeme musieť pri pohľade späť ľutovať, že sme nevenovali pozornosť Ježišovmu varovaniu: „Ak ste neboli verní v súvislosti s nespravodlivým bohatstvom, kto vám zverí to, čo je pravé?... Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ — Lukáš 16:11–13.
23. Čo by sme mali múdro používať a čo bude našou odmenou?
23 Preto všetci verne dbajme na tieto pripomienky, ktoré nás nabádajú dávať uctievanie Jehovu na prvé miesto v našom živote a múdro používať všetky naše prostriedky. Tak si môžeme udržať priateľstvo s Jehovom a Ježišom, ktorí sľubujú, že v čase, keď peniaze zlyhajú, nás prijmú do „večných príbytkov“ s vyhliadkou na večný život buď v nebeskom Kráľovstve, alebo na rajskej zemi. — Lukáš 16:9.
[Poznámky pod čiarou]
a Hebrejské slovo prekladané ako „príspevok“ pochádza zo slovesa, ktoré doslovne znamená „byť vysoko; byť vyvýšený; pozdvihnúť“.
b Pozri knihu Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom (Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva), strany 307–315, ktorú vydala Watch Tower Bible and Tract Society of New York, Inc.
Spomínaš si?
◻ Ako Izrael zareagoval na Jehovov podnet, aby prispeli na stavbu svätostánku?
◻ Prečo nebol príspevok vdovy zbytočný?
◻ Akú zodpovednosť majú kresťania, pokiaľ ide o to, ako používajú svoje prostriedky?
◻ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme museli ľutovať, ako sme používali peniaze?
[Obrázok na strane 15]
Príspevok vdovy, i keď bol malý, nebol zbytočný
[Obrázky na stranách 16, 17]
Naše dary podporujú celosvetové dielo Kráľovstva