Boháč a Lazar

Ježiš radí svojim učeníkom, ako správne využívať hmotné bohatstvo. No medzi poslucháčmi nie sú len jeho učeníci. Počúvajú ho aj farizeji a aj oni by si mali vziať k srdcu jeho rady. Prečo? Lebo „majú radi peniaze“. Keď počujú Ježišove slová, „začnú sa uškŕňať“. (Lukáš 15:2; 16:13, 14)

To však Ježiša neodradí. Hovorí im: „Tvárite sa pred ľuďmi, že ste spravodliví, ale Boh pozná vaše srdce. Lebo to, čomu ľudia pripisujú vysokú hodnotu, je v Božích očiach odporné.“ (Lukáš 16:15)

Farizeji majú v spoločnosti oddávna vysoké postavenie, ale teraz sa má situácia zmeniť. Týchto bohatých ľudí, ktorí majú politickú a náboženskú moc, čaká poníženie. Vyvýšení majú byť obyčajní ľudia, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.

Ježiš hovorí: „Zákon a Proroci boli až po Jána. Odvtedy sa oznamuje dobrá správa o Božom Kráľovstve a ľudia každého druhu sa veľmi snažia, aby sa doň dostali. Skôr zanikne nebo a zem, ako by sa nesplnila jediná čiarka zo Zákona.“ (Lukáš 3:18; 16:16, 17) Ako z týchto slov vyplýva, že prichádza zmena?

Židovskí náboženskí vodcovia hrdo vyhlasujú, že sa držia Mojžišovho Zákona. Spomeňme si, že keď Ježiš vrátil zrak istému mužovi v Jeruzaleme, farizeji pyšne tvrdili: „My sme učeníkmi Mojžiša. Vieme, že k Mojžišovi hovoril Boh.“ (Ján 9:13, 28, 29) Jedným z cieľov Zákona daného prostredníctvom Mojžiša bolo viesť pokorných ľudí k Mesiášovi, teda k Ježišovi. Ján Krstiteľ označil Ježiša za Božieho Baránka. (Ján 1:29–34) Od začiatku Jánovej služby pokorní Židia, najmä spomedzi chudobných, počúvajú o „Božom Kráľovstve“. Áno, je to „dobrá správa“ pre všetkých, ktorí chcú žiť pod vládou tohto Kráľovstva.

Účel mojžišovského Zákona sa napĺňa, lebo ľuďom pomohol rozpoznať, kto je Mesiáš, a uvedomiť si, že potrebujú jeho pomoc. Povinnosť dodržiavať ho sa končí. Zákon napríklad umožňoval rozvod z rôznych dôvodov, ale teraz Ježiš vysvetľuje, že „každý, kto sa rozvádza s manželkou a ožení sa s inou ženou, cudzoloží, a kto sa ožení s rozvedenou ženou, cudzoloží“. (Lukáš 16:18) Farizejov, ktorí radi vytvárajú nespočetné pravidlá, musia také slová veľmi dráždiť!

Ježiš teraz rozpráva podobenstvo, ktoré vykresľuje, aká veľká zmena práve prebieha. Hovorí o dvoch mužoch, ktorých postavenie čiže situácia sa dramaticky zmení. Pri čítaní tohto podobenstva pamätajme na to, že medzi poslucháčmi boli aj hmotárski farizeji, ktorí mali v očiach ľudí vysoké postavenie.

Ježiš hovorí: „Bol jeden bohatý človek, ktorý sa obliekal do purpuru a jemného plátna a deň čo deň si užíval prepych. K jeho bráne prinášali žobráka, ktorý sa volal Lazar. Bol plný vredov a túžil sa nasýtiť tým, čo spadlo z boháčovho stola. Ešte aj psy prichádzali a lízali mu vredy.“ (Lukáš 16:19–21)

Farizeji milujú peniaze, takže niet pochýb, kto v podobenstve predstavuje „boháča“. Títo židovskí náboženskí vodcovia si tiež radi doprajú drahé a luxusné oblečenie. Okrem bohatstva si užívajú aj výsady a možnosti, ktoré im prináša ich postavenie. To, že sú vykreslení ako muž oblečený v kráľovskom purpurovom rúchu, vhodne znázorňuje ich privilegované postavenie a biele jemné plátno symbolizuje ich samospravodlivosť. (Daniel 5:7)

Ako sa títo bohatí, pyšní vodcovia pozerajú na obyčajných, chudobných ľudí? Opovržlivo ich nazývajú am haarec, čiže ľud krajiny (zeme), ktorý nepozná Zákon a nezaslúži si ani to, aby ho vyučovali. (Ján 7:49) Túto skutočnosť zobrazuje situácia žobráka Lazara, ktorý túži nasýtiť sa „tým, čo spadlo z boháčovho stola“. Podobne ako boháč opovrhuje Lazarom, ktorý je plný vredov, aj náboženskí vodcovia sa na obyčajných ľudí pozerajú zvrchu, akoby mali nejakú duchovnú chorobu.

Táto smutná situácia trvá už nejaký čas, ale Ježiš vie, že nastal čas na veľkú zmenu – zmení sa stav tých, ktorí sú podobní boháčovi, aj tých, ktorí sú ako Lazar.

Ježiš teraz pokračuje vo svojom podobenstve: „Časom žobrák zomrel a anjeli ho odniesli k Abrahámovi. Potom zomrel aj boháč a pochovali ho. V hrobe vo veľkých mukách pozrel hore a v diaľke uvidel Abraháma a vedľa neho Lazara.“ (Lukáš 16:22, 23)

Ježišovi poslucháči vedia, že Abrahám je už dávno mŕtvy a leží v hrobe. Písmo jasne ukazuje, že žiaden človek v hrobe, čiže v šeole, teda ani Abrahám, nemôže vidieť ani hovoriť. (Kazateľ 9:5, 10) Ako teda náboženskí vodcovia rozumejú tomuto Ježišovmu podobenstvu? Čo asi naznačuje o obyčajných ľuďoch a o chamtivých náboženských vodcoch?

Ježiš už poukázal na jednu zmenu, keď povedal, že Zákon a Proroci boli až po Jána Krstiteľa, ale odvtedy sa oznamuje dobrá správa o Božom Kráľovstve. Teda práve zvestovanie Jána a Ježiša Krista spôsobilo, že Lazar a boháč „zomierajú“, čiže strácajú svoje predošlé postavenie pred Bohom a získavajú nové.

Tí, ktorí patria k triede pokorných, čiže chudobných, duchovne dlho hladovali. No teraz dostávajú pomoc a reagujú na správu o Kráľovstve, ktorú najprv oznamoval Ján Krstiteľ a potom Ježiš. Predtým sa museli uspokojiť s tým, čo sa podobalo „omrvinkám“ z duchovného stola náboženských vodcov. Teraz sú sýtení životne dôležitými pravdami z Písma, predovšetkým úžasnými vecami, ktoré im vysvetľuje Ježiš. Je to, akoby z pohľadu Boha Jehovu konečne získali priaznivé postavenie.

Naproti tomu tí, ktorí patria do bohatej a vplyvnej triedy náboženských vodcov, odmietajú prijať správu o Kráľovstve, ktorú oznamoval Ján a ktorú Ježiš zvestuje po celej krajine. (Matúš 3:1, 2; 4:17) Táto správa ich dráždi, takpovediac mučí, lebo poukazuje na blížiaci sa ohnivý Boží súd. (Matúš 3:7–12) Pre týchto náboženských vodcov zameraných na peniaze by bolo úľavou, keby Ježiš a jeho učeníci prestali oznamovať posolstvo od Boha. Podobajú sa boháčovi z podobenstva, ktorý prosí: „Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby si namočil konček prsta vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo hrozne trpím v tomto planúcom ohni.“ (Lukáš 16:24)

No to sa nestane. Väčšina týchto náboženských vodcov sa nezmení. „Nepočúvajú Mojžiša a Prorokov“, ktorých spisy ich mali doviesť k tomu, aby prijali Ježiša ako Božieho Mesiáša a Kráľa. (Lukáš 16:29, 31; Galaťanom 3:24) A nie sú ochotní sa ani pokoriť a nechať sa presvedčiť chudobnými ľuďmi, ktorí prijali Ježiša a teraz sa tešia z Božej priazne. Ježišovi učeníci na druhej strane nemôžu robiť ústupky ani skresľovať pravdu, len aby vyhoveli náboženským vodcom alebo im poskytli úľavu. Ježiš vo svojom podobenstve opisuje túto skutočnosť slovami, ktoré „otec Abrahám“ adresoval boháčovi:

„Syn môj, spomeň si, že za svojho života si mal veľa dobrého a Lazar zasa zlého. On tu teraz nachádza útechu, ale ty trpíš. A okrem toho medzi nami a vami je veľká priepasť, takže tí, ktorí chcú odtiaľto prejsť k vám, nemôžu a rovnako nemôžu prejsť ani tí, ktorí chcú ísť od vás k nám.“ (Lukáš 16:25, 26)

Táto obrovská zmena je naozaj spravodlivá a je namieste! Zodpovedá výmene pozícií medzi pyšnými náboženskými vodcami a pokornými ľuďmi, ktorí prijímajú Ježišovo jarmo a konečne sa cítia občerstvení a duchovne sýti. (Matúš 11:28–30) Táto zmena bude ešte zreteľnejšia o niekoľko mesiacov, keď zmluvu Zákona nahradí nová zmluva. (Jeremiáš 31:31–33; Kolosanom 2:14; Hebrejom 8:7–13) Keď na deň Letníc roku 33 n. l. Boh vyleje svätého ducha, nad všetky pochybnosti sa ukáže, že jeho priazeň nemajú farizeji ani ich náboženskí spojenci, ale Ježišovi učeníci.