Čo o tom hovorí Biblia

Cudzoložstvo — odpustiť, alebo nie?

„ODPUSŤTE, čokoľvek máte proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, odpustil vám vaše priestupky.“ (Marek 11:25) Tieto Ježišove slová vyvolávajú niekoľko zložitých otázok, keď je manželstvo otrasené cudzoložstvom: Musí nevinná kresťanka odpustiť svojmu manželskému druhovi a zachovať manželský zväzok neporušený?a Ak sa rozhodne rozviesť sa, ohrozuje svoje postavenie pred Bohom? Pozrime sa, ako pomáha odpovedať na tieto otázky Biblia.

Musíte vždy odpustiť?

Znamenajú Ježišove slová „odpusťte, čokoľvek máte proti niekomu“, že vo všetkých prípadoch — vrátane toho, keď sa manžel dopustí cudzoložstva — je kresťanka povinná odpustiť? Ježišov výrok sa musí chápať vo svetle iných výrokov, ktoré povedal o odpúšťaní.

Dôležitej zásade v súvislosti s odpúšťaním sa učíme napríklad z Ježišových slov zaznamenaných v Lukášovi 17:3, 4: „Ak zhreší tvoj brat, pokáraj ho, a ak robí pokánie, odpusť mu. I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát sa k tebe obráti a povie: ‚Kajam sa,‘ odpustíš mu.“ Samozrejme, v prípadoch vážneho hriechu je ten, voči komu sa niekto previnil, povzbudzovaný, aby sa pokúsil odpustiť, ak je prejavované úprimné pokánie. Sám Jehova sa pozerá na vec takto; aby sme získali božské odpustenie, musíme úprimne konať pokánie. — Lukáš 3:3; Skutky 2:38; 8:22.

To však tiež ukazuje, že ak sa cudzoložný manželský druh nekajá a odmieta prijať zodpovednosť za svoj hriech, je pochopiteľné, že nevinná manželka sa môže rozhodnúť neodpustiť. — Porovnaj 1. Jána 1:8, 9.

Odpustenie — a čo následky?

Čo však, ak sa cudzoložník kajá? Ak je prejavované pokánie, existuje základ pre odpustenie. Ale znamená odpustenie, že priestupník je oslobodený od všetkých následkov svojho nesprávneho konania? Pouvažujme o niektorých príkladoch Jehovovho odpustenia.

Keď sa Izraeliti búrili po vypočutí desiatich vyzvedačov, ktorí priniesli zlú správu o kanaanskej krajine, Mojžiš naliehavo prosil Jehovu: „Odpusť, prosím, previnenie tohto ľudu.“ Jehova odpovedal: „Ja odpúšťam podľa tvojho slova.“ Znamenalo to, že previnilci boli oslobodení od všetkých následkov svojho konania? Jehova pokračoval: „Ale všetci muži, ktorí... nepočúvali môj hlas, nikdy neuvidia krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom.“ (4. Mojžišova 14:19–23) Jehova dodržal slovo; staršia generácia — s výnimkou Jozuu a Káleba — Zasľúbenú krajinu neuvidela. — 4. Mojžišova 26:64, 65.

Podobne keď prorok Nátan pokarhal kráľa Dávida za jeho hriech s Bat-šebou, kajúcny Dávid uznal: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ Nátan potom povedal Dávidovi: „Jehova preto tvoj hriech prehliada.“ (2. Samuelova 12:13) Ale aj keď Jehova Dávidovi odpustil, Dávid po zvyšok života trpel následkami svojho hriechu. — 2. Samuelova 12:9–14; pozri aj 2. Samuelovu, 24. kapitolu.

Tieto príklady božského odpustenia zdôrazňujú dôležité poučenie: nemôžeme hrešiť beztrestne. (Galaťanom 6:7, 8) Hoci kajúcnemu hriešnikovi môže byť odpustené, nemusí byť ušetrený od následkov svojho nesprávneho konania. Znamená to, že nevinný manželský druh môže cudzoložníkovi odpustiť — aspoň v tom zmysle, že prestane pociťovať trpké rozhorčenie — a predsa sa môže rozhodnúť dať sa s ním rozviesť?

Odpustenie a rozvod

Ježiš počas svojej služby hovoril o rozvode pri troch príležitostiach. (Matúš 5:32; 19:3–9; Lukáš 16:18) Je zaujímavé, že ani v jednom z týchto prípadov sa Ježiš nezmienil o odpustení. Napríklad v Matúšovi 19:9 povedal: „Každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva a ožení sa s inou, cudzoloží.“ Keď Ježiš povedal „okrem dôvodu smilstva“, uznal tým, že sexuálna nemravnosť by dala nevinnému manželskému druhovi právo alebo biblický „dôvod“ na rozvod. Ježiš však nepovedal, že nevinná manželka by sa mala dať rozviesť. Napriek tomu jasne naznačil, že tak môže urobiť.

Manželstvo je puto, ktoré spája dvoch ľudí. (Rimanom 7:2) Ale keď je jeden z nich neverný, puto sa môže pretrhnúť. V takých prípadoch nevinná manželka v skutočnosti stojí pred dvoma možnosťami, ako sa rozhodnúť. Prvá možnosť: Mala by odpustiť? Ako sme videli, dôležitým činiteľom je to, či ten, kto scudzoložil, robí úprimné pokánie, alebo nie. Ak sa kajá, nevinný partner môže časom odpustiť — aspoň v tom zmysle, že už nepociťuje rozhorčenie.

Druhou možnosťou, ako sa rozhodnúť, je: Mala by manželka požiadať o rozvod? Prečo vzniká táto otázka, keď mu odpustila?b Nuž, čo ak má opodstatnené obavy, pokiaľ ide o jej bezpečnosť a bezpečnosť jej detí, najmä ak bol jej manžel v minulosti hrubý? Alebo čo ak má strach z toho, že by mohla byť nakazená pohlavne prenášanou chorobou? Alebo čo ak v hĺbke cíti, že pre jeho zradu mu už v manželskom vzťahu nemôže viac dôverovať? V takých situáciách je celkom pochopiteľné, že nevinná manželka by mohla manželovi, ktorý zhrešil, odpustiť (v tom zmysle, že už nepociťuje rozhorčenie), a napriek tomu sa rozhodnúť rozviesť sa s ním, pretože s ním nechce ďalej žiť. To, že nepociťuje rozhorčenie, jej môže pomôcť ďalej žiť spokojne. Môže to tiež pomôcť udržať všetky budúce nutné kontakty s cudzoložníkom v spoločensky prijateľnej forme.

To, či sa žena rozvedie s neverným manželským druhom, je jej osobné rozhodnutie, ktoré by nevinná manželka mala urobiť po tom, čo starostlivo a na modlitbách zváži všetky činitele. (Žalm 55:22) Ostatní nemajú právo pokúšať sa na nevinného manželského druha robiť nátlak alebo mu diktovať, aby sa rozhodol takým či onakým spôsobom. (Porovnaj Galaťanom 6:5.) Pamätaj, že Ježiš nepovedal, čo by nevinný druh mal robiť. Preto je zrejmé, že Jehova nemá nič proti tým, ktorí sa rozhodnú pre rozvod na základe náležitého biblického dôvodu.

[Poznámky pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 10]

Life