‚Boli ste kúpení za cenu‘

„Boli [ste] kúpení za cenu. Každým spôsobom oslavujte Boha.“ — 1. KORINŤANOM 6:20.

1, 2. a) Ako sa malo podľa mojžišovského Zákona zaobchádzať s izraelskými otrokmi? b) Akú možnosť mal otrok, ktorý miloval svojho pána?

„OTROCTVO bolo v staroveku veľmi rozšírené a uznávané,“ uvádza jeden biblický slovník. Ďalej dodáva: „Hospodárstvo Egypta, Grécka a Ríma bolo založené na otrockej práci. V prvom kresťanskom storočí bol otrokom každý tretí človek v Itálii a každý piaty obyvateľ inde.“ — Holman Illustrated Bible Dictionary.

² Hoci otroctvo existovalo aj v starovekom Izraeli, mojžišovský Zákon zabezpečoval hebrejským otrokom ochranu. Napríklad Zákon stanovoval, že Izraelita nemôže slúžiť ako otrok dlhšie než šesť rokov. V siedmom roku mal ‚vyjsť ako slobodný, bez vyplatenia‘. No predpisy o zaobchádzaní s otrokmi boli také spravodlivé a humánne, že mojžišovský Zákon obsahoval aj toto opatrenie: „Keby otrok hovoril naliehavo: ‚Skutočne milujem svojho pána, svoju manželku a svojich synov; nechcem vyjsť ako ten, komu je daná voľnosť,‘ tak ho jeho pán privedie blízko pred pravého Boha a privedie ho ku dverám alebo k zárubni; a jeho pán mu prepichne ucho šidlom a on bude otrokom na neurčitý čas.“ — 2. Mojžišova 21:2–6; 3. Mojžišova 25:42, 43; 5. Mojžišova 15:12–18.

 3. a) Aký druh otroctva prijali kresťania v prvom storočí? b) Čo nás podnecuje slúžiť Bohu?

³ Opatrenie dobrovoľného otroctva bolo predobrazom otroctva, v ktorom sú dnes praví kresťania. Napríklad biblickí pisatelia Pavol, Jakub, Peter a Júda sa označili za Božích a Kristových otrokov. (Títovi 1:1; Jakub 1:1; 2. Petra 1:1; Júda 1) Pavol pripomenul tesalonickým kresťanom, že „sa obrátili k Bohu od svojich modiel, aby... slúžili ako otroci živému a pravému Bohu“. (1. Tesaloničanom 1:9) Čo podnietilo týchto kresťanov, aby sa dobrovoľne stali Božími otrokmi? To, čo bolo motivujúcou silou aj v prípade izraelského otroka, ktorý sa vzdal svojej slobody. Bola to láska k jeho pánovi. Kresťanské otroctvo je založené na láske k Bohu. Keď spoznávame a milujeme pravého a živého Boha, sme podnietení slúžiť mu „celým svojím srdcom a celou svojou dušou“. (5. Mojžišova 10:12, 13) Čo to však znamená stať sa otrokmi Boha a Krista? A ako táto skutočnosť ovplyvňuje náš každodenný život?

„Všetko robte na Božiu slávu“

 4. Ako sa stávame otrokmi Boha a Krista?

⁴ Podľa jednej definície otrok je človek, ktorý je zákonným majetkom niekoho iného a je povinný vo všetkom poslúchať. My sa stávame Jehovovým zákonným majetkom, keď mu oddávame svoj život a dávame sa pokrstiť. „Nepatríte sebe, lebo ste boli kúpení za cenu,“ hovorí apoštol Pavol. (1. Korinťanom 6:19, 20) Tou cenou je, samozrejme, výkupná obeť Ježiša Krista, keďže na tomto základe nás Boh prijíma ako svojich služobníkov, či už sme pomazaní kresťania, alebo ich spoločníci s pozemskou nádejou. (Efezanom 1:7; 2:13; Zjavenie 5:9) A tak od času nášho krstu „patríme Jehovovi“. (Rimanom 14:8) Keďže sme boli kúpení drahocennou krvou Ježiša Krista, stávame sa aj jeho otrokmi a sme povinní dodržiavať jeho prikázania. — 1. Petra 1:18, 19.

 5. Čo je našou hlavnou povinnosťou ako Jehovových otrokov a ako si môžeme túto povinnosť spĺňať?

⁵ Otroci musia poslúchať svojho pána. Naše otroctvo je dobrovoľné a vyviera z našej lásky k Pánovi. „V tom spočíva láska k Bohu,“ píše sa v 1. Jána 5:3, „že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ Teda naša poslušnosť je dôkazom našej lásky a zároveň našej podriadenosti. Prejavuje sa vo všetkom, čo robíme. „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné,“ hovorí Pavol, „všetko robte na Božiu slávu.“ ​(1. Korinťanom 10:31) V každodennom živote, aj v malých veciach, chceme dávať najavo, že sme „Jehovovi otroci“. — Rimanom 12:11.

 6. Ako skutočnosť, že sme Božími otrokmi, ovplyvňuje naše rozhodnutia? Uveď príklad.

⁶ Napríklad pri rozhodovaní chceme vždy brať do úvahy vôľu nášho nebeského Pána, Jehovu. (Malachiáš 1:6) Ťažké rozhodnutia môžu skúšať našu poslušnosť Bohu. Budeme dbať na jeho rady alebo podľahneme sklonom nášho ‚zradného‘ srdca, ktoré je „na zúfanie“? (Jeremiáš 17:9) Melisa, slobodná kresťanka, bola len krátko pokrstená, keď sa o ňu začal zaujímať istý mladý muž. Pôsobil ako príjemný človek a už nejaký čas študoval Bibliu s Jehovovými svedkami. No jeden starší sa porozprával s Melisou o tom, prečo je múdre dodržiavať Jehovov príkaz vstupovať do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39; 2. Korinťanom 6:14) „Nebolo pre mňa ľahké poslúchnuť túto radu,“ pripúšťa Melisa. „Ale keďže som sa oddala Bohu, aby som konala jeho vôľu, rozhodla som sa, že poslúchnem jeho jasné pokyny.“ Keď dnes premýšľa o tom, čo sa stalo, hovorí: „Som veľmi šťastná, že som sa držala tej rady. Ten muž onedlho prestal študovať. Keby som v tom vzťahu pokračovala, dnes by som bola vydatá za neveriaceho.“

7, 8. a) Prečo by sme sa nemali príliš snažiť o to, aby sme sa zapáčili ľuďom? b) Uveď príklad toho, ako možno prekonať strach z človeka.

⁷ Ako Boží otroci sa nesmieme stať otrokmi ľudí. (1. Korinťanom 7:23) Pravdaže, nikto z nás nechce byť neobľúbený, ale musíme pamätať na to, že kresťania majú iné normy ako tento svet. Pavol sa opýtal: „Či sa... usilujem, aby som sa páčil ľuďom?“ Potom prišiel k záveru: „Keby som sa ešte páčil ľuďom, nebol by som Kristov otrok.“ ​(Galaťanom 1:10) Jednoducho sa nemôžeme poddať tlaku okolia a snažiť sa zapáčiť ľuďom. Čo teda robiť v prípade, keď cítime tlak prispôsobiť sa?

⁸ Zamyslime sa nad príkladom Eleny, mladej kresťanky v Španielsku. Niekoľko jej spolužiakov bolo darcami krvi. Vedeli, že Elena ako Jehovov svedok nedaruje krv ani neprijíma transfúzie. Keď vznikla príležitosť, aby vysvetlila svoj postoj celej triede, dobrovoľne sa podujala predniesť im referát. „Musím povedať, že som z toho bola veľmi nervózna,“ hovorí Elena. „Ale dobre som sa pripravila a výsledky boli prekvapujúce. Získala som si rešpekt mnohých spolužiakov a učiteľ mi povedal, že obdivuje moju prácu. Najviac som bola spokojná s tým, že som obhájila Jehovovo meno a mohla som jasne vysvetliť dôvody môjho biblického stanoviska.“ ​(1. Mojžišova 9:3, 4; Skutky 15:28, 29) Áno, ako otroci Boha a Krista sa líšime od ostatných ľudí. No ak sme pripravení úctivo obhájiť svoju vieru, často si získame rešpekt ľudí. — 1. Petra 3:15.

 9. Čo sa učíme od anjela, ktorý sa zjavil apoštolovi Jánovi?

⁹ Keď budeme pamätať na to, že sme Božími otrokmi, môže nám to tiež pomôcť zostať pokornými. Apoštol Ján bol raz taký ohromený pôsobivým videním nebeského Jeruzalema, že padol k nohám anjela, ktorý slúžil ako Boží hovorca, a chcel ho uctievať. „Daj pozor!“ povedal mu anjel. „Nerob to! Som iba tvoj spoluotrok a tvojich bratov, ktorí sú proroci, a tých, ktorí zachovávajú slová tohto zvitku. Boha uctievaj!“ ​(Zjavenie 22:8, 9) Tento anjel dal vynikajúci príklad všetkým Božím otrokom. Niektorí kresťania môžu mať v zbore mimoriadne zodpovedné postavenie. No Ježiš povedal: „Ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.“ ​(Matúš 20:26, 27) Ako Ježišovi nasledovníci sme všetci otrokmi.

„Čo sme urobili, to sme mali urobiť“

10. Uveď biblické príklady toho, že ani pre verných Božích služobníkov nebolo vždy ľahké konať Božiu vôľu.

¹⁰ Pre nedokonalých ľudí nie je vždy ľahké konať Božiu vôľu. Prorok Mojžiš sa zdráhal poslúchnuť Jehovov pokyn, aby išiel a vyviedol synov Izraela z egyptského otroctva. (2. Mojžišova 3:10, 11; 4:1, 10) Keď Jonáš dostal poverenie oznámiť posolstvo súdu obyvateľom Ninive, „vstal a dal sa na útek pred Jehovom do Taršíša“. (Jonáš 1:2, 3) Báruch, pisár a tajomník proroka Jeremiáša, sa sťažoval na únavu. (Jeremiáš 45:2, 3) Ako by sme mali reagovať, keď sú naše osobné túžby alebo záujmy v rozpore s konaním Božej vôle? Na túto otázku nám odpovie jedno Ježišovo znázornenie.

11, 12. a) Stručne zhrň Ježišovo znázornenie zapísané v Lukášovi 17:7–10. b) Aké poučenie získavame z Ježišovho znázornenia?

¹¹ Ježiš hovoril o otrokovi, ktorý sa celý deň na poli staral o stádo svojho pána. Keď otrok prišiel domov, unavený z asi 12-hodinovej tvrdej práce, jeho pán ho nezavolal, aby si sadol a dobre sa navečeral. Povedal mu: „Priprav mi niečo, aby som sa navečeral, obleč si zásteru a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom môžeš jesť a piť ty.“ Otrok mohol venovať pozornosť svojim potrebám až po tom, čo obslúžil svojho pána. Ježiš ukončil toto znázornenie slovami: „Tak aj vy, keď ste urobili všetko, čo vám bolo pridelené, poviete: ‚Sme naničhodní otroci. Čo sme urobili, to sme mali urobiť.‘“ — Lukáš 17:7–10.

¹² Ježiš nechcel týmto znázornením povedať, že Jehova si necení to, čo preňho robíme. Biblia jasne hovorí: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebrejom 6:10) Hlavnou myšlienkou Ježišovho podobenstva je to, že otrok sa nemôže zameriavať na svoje vlastné pohodlie ani uspokojovať najprv svoje potreby. Keď sme sa oddali Bohu a rozhodli sme sa byť jeho otrokmi, súhlasili sme s tým, že jeho vôľu uprednostníme pred svojou vlastnou. To, čo chceme my, musíme podriadiť tomu, čo chce Boh.

13, 14. a) V akých situáciách možno musíme bojovať proti svojim prirodzeným sklonom? b) Prečo by sme mali dovoliť, aby Božia vôľa prevážila nad našou vlastnou?

¹³ Pravidelné štúdium Božieho Slova a publikácií „verného a rozvážneho otroka“ si môže od nás vyžadovať veľké úsilie. (Matúš 24:45) Môže to tak byť najmä vtedy, keď sme s čítaním mali odjakživa problémy alebo ak určitá publikácia rozoberá „hlboké Božie veci“. (1. Korinťanom 2:10) Napriek tomu by sme si mali urobiť čas na osobné štúdium. Možno sa musíme donútiť sadnúť si a venovať čas študijnej látke. Veď ako inak by sme si mohli obľúbiť „pevný pokrm [ktorý] patrí zrelým ľuďom“? — Hebrejom 5:14.

¹⁴ Čo vtedy, keď po celodennej práci prichádzame domov unavení? Možno sa musíme nútiť ísť na kresťanské zhromaždenie. Alebo je pre nás neprirodzené prihovárať sa v službe cudzím ľuďom. Pavol sám uznal, že niekedy môžeme hlásať dobré posolstvo „proti svojej vôli“. (1. Korinťanom 9:17) No my to všetko robíme, lebo Jehova — náš nebeský Pán, ktorého milujeme — nám hovorí, že by sme to mali robiť. A necítime sa spokojní a osviežení vždy, keď vynaložíme úsilie, aby sme študovali, išli na zhromaždenie alebo do služby? — Žalm 1:1, 2; 122:1; 145:10–13.

‚Neobzerajme sa naspäť‘

15. Aký vzor dal Ježiš v podriadenosti Bohu?

¹⁵ Ježiš Kristus dal najavo podriadenosť svojmu nebeskému Otcovi veľmi výnimočným spôsobom. „Nezostúpil [som] z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal,“ povedal Ježiš svojim učeníkom. (Ján 6:38) Keď prežíval muky v Getsemanskej záhrade, modlil sa: „Môj Otče, ak je to možné, nech ma obíde tento pohár. Ale nie ako ja chcem, ale ako ty chceš.“ — Matúš 26:39.

16, 17. a) Ako by sme sa mali pozerať na to, čo sme zanechali? b) Prečo môžeme povedať, že Pavol realisticky zhodnotil svoje svetské vyhliadky ako „množstvo smetí“?

¹⁶ Ježiš Kristus chce, aby sme zostali verní svojmu rozhodnutiu byť Božími otrokmi. Povedal: „Žiaden, kto položil ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ ​(Lukáš 9:62) Určite by nebolo múdre, keby sme ako Boží otroci stále premýšľali o tom, čo sme zanechali. Mali by sme si, naopak, veľmi ceniť to, čo sme získali, keď sme sa rozhodli byť Božími otrokmi. Pavol napísal Filipanom: „Naozaj to aj všetko považujem za stratu pre vynikajúcu hodnotu poznania Krista Ježiša, svojho Pána. Preňho som zniesol stratu všetkého a považujem to za množstvo smetí, aby som získal Krista.“ — Filipanom 3:8.

¹⁷ Zamyslime sa, čo všetko Pavol považoval za množstvo smetí a čo opustil v prospech duchovnej odmeny ako Boží otrok. Zanechal nielen pohodlie sveta, ale aj možnosť stať sa budúcim vodcom judaizmu. Keby Pavol ďalej praktizoval judaizmus, možno by bol povýšený do podobného postavenia ako Simeon, syn Pavlovho vychovávateľa Gamaliela. (Skutky 22:3; Galaťanom 1:14) Simeon sa stal vodcom farizejov a napokon zohral významnú úlohu v židovskej vzbure proti Rímu v rokoch 66 až 70 n. l. V tomto konflikte aj zahynul — zabili ho buď židovskí extrémisti, alebo rímski vojaci.

18. Uveď príklad toho, ako duchovné ciele prinášajú odmenu.

¹⁸ Mnohí Jehovovi svedkovia nasledovali Pavlov príklad. „Niekoľko rokov po skončení školy som získala zamestnanie ako asistentka istého prominentného londýnskeho právnika,“ hovorí Jean. „Práca ma bavila a zarobila som pekné peniaze, ale v srdci som vedela, že by som mohla viac slúžiť Jehovovi. Nakoniec som dala výpoveď a začala som s priekopníckou službou. Som taká šťastná, že som pred takmer 20 rokmi urobila tento krok! Služba celým časom obohatila môj život viac než akákoľvek asistentská práca. Nič mi nemôže priniesť takú radosť ako to, keď vidím, že Jehovovo Slovo mení život človeka. Mať podiel na tomto procese je niečo úžasné. To, čo dávame Jehovovi, nie je nič v porovnaní s tým, čo dostávame.“

19. Čo by sme mali byť rozhodnutí robiť a prečo?

¹⁹ Naše okolnosti sa časom môžu zmeniť. No naša oddanosť Bohu zostáva rovnaká. Stále sme Jehovovými otrokmi a on nám umožňuje, aby sme sa sami rozhodli, ako využijeme svoj čas, energiu, talent a schopnosti. Teda rozhodnutia, ktoré v tomto ohľade robíme, môžu odzrkadľovať našu lásku k Bohu. Ukazujú aj to, do akej miery sme ochotní prinášať osobné obete. (Matúš 6:33) Nemali by sme byť bez ohľadu na svoje okolnosti odhodlaní dávať Jehovovi všetko, čo môžeme? Pavol napísal: „Ak je najprv ochota, je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ — 2. Korinťanom 8:12.

„Máte svoje ovocie“

20, 21. a) Aké ovocie prinášajú Boží otroci? b) Ako Jehova odmeňuje tých, ktorí mu slúžia najlepšie, ako môžu?

²⁰ Byť Božími otrokmi neznamená byť utláčaní. Naopak, môžeme tým uniknúť jednej mimoriadne utláčajúcej forme otroctva, ktorá nás oberá o šťastie. „Keď ste boli oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi Boha,“ napísal Pavol, „máte svoje ovocie vo svätosti a nakoniec večný život.“ ​(Rimanom 6:22) Naše otroctvo Bohu prináša ovocie vo svätosti tak, že žneme výhody svätého, čiže mravne čistého správania. Okrem toho to povedie k večnému životu v budúcnosti.

²¹ Jehova je štedrý k svojim otrokom. Keď sa snažíme čo najlepšie vykonávať svoju službu, otvára nám „nebeské stavidlá“ a vylieva na nás „požehnanie, až kým viac nebude nedostatku“. (Malachiáš 3:10, Reference Bible) Slúžiť ako Jehovovi otroci po celú večnosť bude pre nás nesmiernym požehnaním!

Spomínaš si?

• Prečo sa stávame Božími otrokmi?

• Ako dávame najavo svoju podriadenosť Božej vôli?

• Prečo by sme mali byť pripravení uprednostniť Jehovovu vôľu pred svojou vlastnou?

• Prečo by sme sa nemali ‚obzerať naspäť‘?

[Obrázok na stranách 16, 17]

Opatrenie dobrovoľného otroctva v Izraeli bolo predobrazom kresťanského otroctva

[Obrázok na strane 17]

Božími otrokmi sa stávame pri krste

[Obrázky na strane 17]

Kresťania dávajú Božiu vôľu na prvé miesto

[Obrázok na strane 18]

Mojžiš sa zdráhal prijať úlohu