Prečo prejavovať vďačnosť?

„Drahá Raquel!

Veľmi Ti chcem poďakovať za povzbudenie, ktoré som od Teba dostala. Ani nevieš, ako veľmi si ma osviežila a ako veľa pre mňa znamenali Tvoje láskavé slová.“ — Jennifer.

UŽ SA vám niekedy stalo, že vám nečakane niekto takto vyjadril svoju vďačnosť? Ak áno, nepochybne vás to veľmi potešilo. Je len prirodzené, že túžime po tom, aby si nás druhí cenili a dávali najavo vďačnosť za to, čo robíme. — Matúš 25:19–23.

Keď si ľudia prejavujú vďačnosť, posilňuje to putá medzi nimi. Okrem toho človek, ktorý prejavuje vďačnosť, nasleduje šľapaje Ježiša Krista, ktorý nikdy neprehliadol, keď niekto urobil niečo dobré. — Marek 14:3–9; Lukáš 21:1–4.

Žiaľ, zdá sa, že ľudia stále menej vyjadrujú vďačnosť, či už slovne, alebo písomne. Biblia upozorňovala, že „v posledných dňoch“ budú ľudia „nevďační“. (2. Timotejovi 3:1, 2) Ak by sme si nedávali pozor, všeobecný nedostatok vďačnosti by mohol udusiť akékoľvek pocity vďačnosti, ktoré môžu vzniknúť v našom srdci.

Aké praktické kroky môžu urobiť rodičia, aby naučili svoje deti dávať najavo vďačnosť? Komu by sme mali prejavovať vďačnosť? A prečo by sme mali byť vďační, aj keď ľudia okolo nás sú nevďační?

V kruhu rodiny

Rodičia často musia tvrdo pracovať, aby sa postarali o svoje deti. No niekedy možno majú pocit, že deti si ich úsilie necenia. Čo môžu urobiť, aby sa situácia zmenila? Nevyhnutné sú tri veci.

1. Choďte príkladom. Tak ako vo väčšine oblastí týkajúcich sa výchovy detí, aj tu platí, že najúčinnejší je osobný príklad. O usilovne pracujúcej matke v starovekom Izraeli sa v Biblii píše: „Jej deti o nej dobre hovoria.“ Kde sa tieto deti naučili prejavovať vďačnosť? Odpoveď poskytuje záver tohto verša: „Aj jej manžel ju chváli.“ ​(Príslovia 31:28, New Century Version) Rodičia, ktorí si prejavujú vďačnosť, ukazujú svojim deťom, že takéto prejavy prinášajú radosť, prispievajú k dobrým vzťahom v rodine a sú znakom zrelosti.

Stephen, otec dvoch dcér, hovorí: „Snažím sa dávať svojim deťom príklad tým, že manželke vždy poďakujem za večeru.“ K čomu to viedlo? „Moje dcéry si to všimli a pomohlo im to, aby viac pamätali na to, že je potrebné prejavovať vďačnosť,“ hovorí Stephen. Ak ste ženatý alebo vydatá, nezabúdate poďakovať svojmu manželskému partnerovi za veci, ktoré robí každý deň a ktoré by sa ľahko dali považovať za samozrejmosť? A ďakujete aj svojim deťom, hoci to, čo urobili, sa od nich očakávalo?

2. Povzbudzujte deti k vďačnosti. Pocity vďačnosti sú ako kvety. Keď chceme, aby sa rozvíjali a prinášali čo najlepšie výsledky, je potrebné pestovať ich. Ako môžu rodičia pomôcť deťom rozvíjať si vďačnosť a prejavovať ju? Múdry kráľ Šalamún vyzdvihol jednu z kľúčových vecí, keď napísal: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať.“ — Príslovia 15:28.

Rodičia, snažte sa viesť svoje deti k tomu, aby premýšľali o úsilí a štedrosti, ktorá sa skrýva za každým darom, ktorý dostanú. Takéto uvažovanie povedie k tomu, že sa ich vďačnosť bude rozvíjať. Maria, ktorá vychováva tri deti, hovorí: „Vyžaduje si to čas, aby ste si so svojimi deťmi sadli a vysvetlili im, čo to znamená, keď im niekto dá dar — že niekto na ne osobne myslel a chcel im dať najavo, ako veľmi mu na nich záleží. No myslím si, že to stojí za námahu.“ Takéto rozhovory pomáhajú deťom, aby vedeli nielen, čo majú povedať, keď chcú prejaviť vďačnosť, ale aj prečo by to mali povedať.

Múdri rodičia pomáhajú svojim deťom, aby sa v nich nevyvinul postoj, že na všetky tie dobré veci, ktoré dostávajú, majú nárok.a Výstraha v Prísloviach 29:21 platí aj v súvislosti s deťmi: „Ak niekto rozmaznáva svojho sluhu od mladosti, v neskoršom živote sa stane dokonca nevďačníkom.“

Ako možno malým deťom pomôcť, aby prejavovali vďačnosť? Linda, matka troch detí, hovorí: „Keď sme s manželom niekomu písali, aby sme mu poďakovali, povzbudzovali sme naše deti, aby aj oni vyjadrili vďačnosť, napríklad tak, že niečo nakreslili alebo napísali svoje meno.“ Pravdaže, obrázok môže byť jednoduchý a písmo neúhľadné, no poučenie, ktoré si z toho deti odnesú, môže mať na ne hlboký vplyv.

3. Vytrvávajte v tom. Všetci sme zdedili sklon k sebectvu a tento sklon môže byť prekážkou v prejavovaní vďačnosti. (1. Mojžišova 8:21; Matúš 15:19) No Biblia Božích služobníkov povzbudzuje: „Buďte obnovení v sile, ktorá podnecuje vašu myseľ, a oblečte si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle.“ — Efezanom 4:23, 24.

Mnohí rodičia však zo skúsenosti vedia, že pomôcť deťom ‚obliecť si novú osobnosť‘ je niečo, čo sa ľahšie povie, než urobí. Stephen, ktorého sme už citovali, hovorí: „Trvalo dosť dlho, kým sme naše dcéry naučili, aby sa poďakovali bez toho, že by im to niekto musel pripomenúť.“ No Stephen s manželkou sa nevzdali. „Vďaka tomu, že sme vytrvali, sa naše dievčatá naučili prejavovať vďačnosť,“ pokračuje Stephen. „Teraz sme na ne hrdí, keď vidíme, ako prejavujú vďačnosť druhým.“

A čo priatelia a susedia?

Niekedy, keď nepoďakujeme, nemusí to znamenať, že by sme boli nevďační; možno sme len zábudliví. Je naozaj také dôležité, aby sme vďačnosť nielen cítili, ale aj ju prejavili? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, zamyslime sa nad jednou skúsenosťou, ktorú mal Ježiš.

Keď Ježiš cestoval do Jeruzalema, stretol desať malomocných mužov. V Biblii čítame: „Pozdvihli hlasy a povedali: ‚Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!‘ Keď ich uvidel, povedal im: ‚Choďte a ukážte sa kňazom.‘ A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, keď videl, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. A padol na tvár k Ježišovým nohám a ďakoval mu; mimochodom, bol to Samaritán.“ — Lukáš 17:11–16.

Prehliadol Ježiš, že ostatní neprejavili vďačnosť? Správa pokračuje: „Ježiš odpovedal a riekol: ‚Či ich nebolo očistených desať? Kde je teda tých deväť ostatných? Nenašiel sa nikto, kto by sa vrátil vzdať slávu Bohu, iba tento muž z iného národa?‘“ — Lukáš 17:17, 18.

Tí ostatní malomocní neboli zlými ľuďmi. Predtým dali otvorene najavo svoju vieru v Ježiša a ochotne poslúchli jeho pokyny, čo znamenalo cestovať do Jeruzalema, aby sa ukázali kňazom. No hoci nepochybne cítili hlbokú vďačnosť za Ježišov láskavý skutok, neprejavili ju. Ježiša ich správanie sklamalo. A ako je to s nami? Máme vo zvyku poďakovať za prejavenú láskavosť, a ak je to vhodné, napísať kartičku s poďakovaním?

Biblia hovorí, že láska sa „nespráva... neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. (1. Korinťanom 13:5) Preto úprimné vyjadrenie vďaky nie je len vecou slušného správania; je to aj prejav lásky. Ako sa učíme z príbehu o desiatich malomocných, tí, ktorí sa chcú páčiť Kristovi, musia prejavovať takúto lásku a vďačnosť všetkým, bez ohľadu na národnosť, rasu či náboženstvo.

Položte si otázku: ‚Kedy som naposledy poďakoval susedovi, spolupracovníkovi, spolužiakovi, členovi nemocničného personálu, predavačovi alebo niekomu inému, kto mi pomohol?‘ Skúste si deň alebo dva zapisovať, koľkokrát poďakujete alebo iným spôsobom prejavíte vďačnosť. To vám môže pomôcť odhaliť, či sa v prejavovaní vďačnosti nepotrebujete zlepšiť.

Samozrejme, našu vďačnosť si najviac zaslúži Jehova Boh. On je Darcom ‚všetkého dobrého, čo dostaneme, a každého dokonalého daru‘. (Jakub 1:17) Kedy ste naposledy úprimne poďakovali Bohu za konkrétne veci, ktoré pre vás urobil? — 1. Tesaloničanom 5:17, 18.

Prečo prejavovať vďačnosť, aj keď to iní nerobia?

Aj keď my prejavujeme vďačnosť, iní sa možno k nám vždy nezachovajú rovnako. Prečo by sme teda mali prejavovať vďačnosť, aj keď to iní nerobia? Zamyslite sa aspoň nad jedným dôvodom.

Keď robíme dobro tým, ktorí neprejavujú vďačnosť, napodobňujeme nášho dobrotivého Stvoriteľa, Jehovu Boha. Skutočnosť, že mnohí si necenia lásku, ktorú im Jehova prejavuje, mu nebráni, aby im ďalej preukazoval dobrotu. (Rimanom 5:8; 1. Jána 4:9, 10) Jehova „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“. Ak sa snažíme dávať najavo vďačnosť napriek tomu, že žijeme v nevďačnom svete, dokazujeme, že sme „synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach“. — Matúš 5:45.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 15]

Skúste si deň alebo dva zapisovať, koľkokrát poďakujete

[Obrázok na strane 15]

Aj malé deti možno viesť k prejavovaniu vďačnosti

[Obrázok na strane 15]

Choďte svojim deťom príkladom v prejavovaní vďačnosti