„Pozrite, človek!“

Pilát povedal zástupu, ktorý sa dožaduje Ježišovej smrti: „Nenašiel som nič, čo by potvrdzovalo vaše obvinenia. Ani Herodes nič nezistil.“ (Lukáš 23:14, 15) Teraz skúša iný prístup v snahe ušetriť Ježišov život. Hovorí im: „Je u vás zvykom, že vám na Pesach prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil kráľa Židov?“ (Ján 18:39)

Pilát vie o známom zločincovi Barabášovi, ktorý je vo väzení za účasť na vzbure a za vraždu. A tak sa ich pýta: „Koho chcete, aby som vám prepustil? Barabáša alebo Ježiša, nazývaného Kristus?“ Ľudia, nahuckaní hlavnými kňazmi, žiadajú prepustiť Barabáša. Pilát opakuje otázku: „Ktorého z tých dvoch vám mám prepustiť?“ Ľudia kričia: „Barabáša!“ (Matúš 27:17, 21)

Zhrozený Pilát sa pýta: „A čo mám urobiť s Ježišom, takzvaným Kristom?“ Ľudia kričia: „Na kôl s ním!“ (Matúš 27:22) Aké neľudské – žiadať smrť nevinného človeka! Pilát sa ich snaží presvedčiť: „Prečo? Čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zaslúžil smrť. Preto ho potrestám a prepustím.“ (Lukáš 23:22)

Napriek jeho snahám rozzúrený dav jednotne reve: „Na kôl s ním!“ (Matúš 27:23) Náboženským vodcom sa podarilo premeniť ľudí na krvilačný rozbesnený dav. Neprahnú však po krvi nejakého zločinca či vraha, ale nevinného človeka, ktorého ešte pred piatimi dňami vítali v Jeruzaleme ako Kráľa. Ak sú tu aj Ježišovi učeníci, mlčia, aby nevzbudili pozornosť.

Pilát pochopil, že v tejto situácii nič nezmôže. Narastá pobúrenie, a tak vezme vodu a pred očami zástupu si umýva ruky. Hovorí: „Nenesiem vinu za krv tohto človeka. Je to vaša vec.“ Ani to však ľudí nezastaví. Dokonca vyhlásia: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti.“ (Matúš 27:24, 25)

Snaha vyhovieť im preváži u Piláta nad túžbou urobiť to, čo je správne. A tak im podľa ich želania prepúšťa Barabáša. Ježiša dáva vyzliecť a zbičovať.

Po trýznivom bičovaní vojaci odvádzajú Ježiša do miestodržiteľského paláca. Zvolajú k nemu celý vojenský oddiel a ďalej sa na ňom vŕšia. Upletú korunu z tŕnia a nasadia mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dajú trstinu a prehodia cez neho šarlátový plášť, aký nosia králi. Posmievajú sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ (Matúš 27:28, 29) Okrem toho naňho pľujú a fackujú ho. Potom mu z ruky vezmú trstinu a bijú ho ňou po hlave, čím sa mu tŕne „koruny“ zabodávajú hlbšie do pokožky.

Napriek takému hroznému zaobchádzaniu z Ježiša vyžaruje pozoruhodná dôstojnosť a sila. Na Piláta to tak zapôsobí, že sa ešte raz pokúsi zbaviť zodpovednosti za jeho smrť. Hovorí: „Privádzam vám ho, aby ste vedeli, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.“ Dúfal Pilát, že pohľad na doráňaného, krvácajúceho Ježiša ľudí obmäkčí? Keď Ježiš stojí pred nemilosrdným davom, Pilát vyhlási: „Pozrite, človek!“ (Ján 19:4, 5)

Ježiš je zbitý a doráňaný, no napriek tomu z neho sála pokoj a tichá dôstojnosť, čo musel uznať aj Pilát, lebo jeho slová naznačujú súcit i úctu.