Život a služba Ježiša

„Hľa, človek!“

PILÁT, pohnutý Ježišovým vystupovaním, spoznajúc jeho nevinu, pokúša sa o inú možnosť, ako ho prepustiť. „Máte zvyk,“ hovorí zástupom, „že na pesach vám mám prepustiť jedného človeka.“

Vo väzení je aj Barabáš, povestný vrah, a tak sa Pilát pýta: „Koho chcete, aby som vám prepustil, Barabáša, alebo Ježiša, zvaného Kristus?“

Ľud sa nechal presvedčiť poprednými kňazmi a podnecovaný nimi žiada prepustiť Barabáša a zabiť Ježiša. Pilát sa nevzdáva a znovu sa pýta: „Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil?“

„Barabáša,“ volajú.

„Čo teda mám urobiť s Ježišom, zvaným Kristus?“ pýta sa zhrozený Pilát.

Odpoveďou je  ohlušujúci rev: „Pribiť ho na kôl!“ „Na kôl! Na kôl s ním!“

Pilát vidí, že žiadajú smrť nevinného človeka, a prihovára sa: „Prečo, čo zlé urobil tento človek? Nenašiel som na ňom nič, čo by si zasluhovalo smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“

Napriek Pilátovým pokusom rozzúrený dav huckaný svojimi náboženskými vodcami vreští ďalej: „Pribiť ho na kôl!“ Kňazmi spracovaný nepríčetný dav si žiada krv. A pritom iba pred piatimi dňami niektorí z tých, čo tu teraz kričia, boli akiste medzi tými, ktorí vítali Ježiša v Jeruzaleme ako kráľa! Ale Ježišovi učeníci, ak sú vôbec prítomní, sú ticho a správajú sa nenápadne.

Keď Pilát vidí, že jeho výzvy nepomáhajú a lomoz narastá, naberá vodu, umýva si pred zástupom ruky a hovorí: „Nenesiem vinu za krv tohto človeka. Je to vaša vlastná vec.“ Nato ľud odpovedá: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti.“

A tak, v zhode s ich želaním — a chcúc radšej uspokojiť dav, než urobiť to, o čom vie, že by bolo správne — Pilát prepúšťa Barabáša. Berie Ježiša, dáva ho vyzliecť a potom zbičovať. Ale nie je to len obyčajné bičovanie. Časopis Americkej lekárskej spoločnosti opisuje rímsky spôsob bičovania:

„Obvyklým nástrojom bol krátky bič (flagrum alebo flagellum) s niekoľkými osobitne visiacimi alebo spletenými koženými remeňmi rôznej dĺžky, na ktorých boli popriväzované malé železné guľky alebo ostré kúsky ovčích kostí... Keď rímski vojaci celou silou znovu a znovu mlátili do chrbta obete, železné guľky mohli spôsobiť hlboké pomliaždeniny a kožené remene s ovčími kosťami mohli preniknúť hlboko do kože a pod kožu. Ak švihanie pokračovalo, tržné rany sa mohli prehĺbiť až po svalstvo podopierajúce kostru a zmeniť sa na visiace franforce krvácajúceho mäsa.“

Po tomto trýznivom bití priviedli Ježiša do miestodržiteľovho paláca, a tam bol privolaný celý oddiel vojska. Vojaci pokračujú v surovostiach, splietajú tŕňovú korunu a narážajú mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dávajú trstinu a obliekajú mu purpurové rúcho, znak kráľovskej dôstojnosti. Hovoria posmešne: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ Pľujú naňho a fackajú ho. Berú mu z ruky tvrdú trstinu a bijú ho ňou po hlave, vrážajúc pritom do jeho temena ostré tŕne ponižujúcej „koruny“.

Ježišova pozoruhodná dôstojnosť a sila, s akou čelí tomuto zlému zaobchádzaniu, tak zapôsobí na Piláta, že sa ešte raz pokúsi zachrániť ho. „Pozrite! Vediem vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nenachádzam nijakú vinu,“ hovorí zástupu. Možno si myslí, že pohľad na Ježišove muky obmäkčí srdcia týchto ľudí. Ježiš stojí pred bezcitným davom s tŕňovou korunou a purpurovým vrchným šatom, s krvácajúcou tvárou zbrázdenou bolesťou, a Pilát vyhlasuje: „Hľa, človek!“

Hoci doráňaný a zbitý, stojí tu najvynikajúcejšia postava v celej histórii, vpravde najväčší človek, aký kedy žil! Prejavuje tichú dôstojnosť a pokoj, čo je znak veľkosti. To istotne uznáva i Pilát, pretože jeho slová prezrádzajú úctu i súcit. — Ján 18:39–19:5; Matúš 27:15–17, 20–30; Marek 15:6–19; Lukáš 23:18–25.

◆ Ako sa Pilát pokúša prepustiť Ježiša?

◆ Ako sa Pilát usiluje zbaviť zodpovednosti?

◆ Čo to znamenalo byť bičovaný?

◆ Ako sa vysmievali Ježišovi po jeho zbičovaní?

◆ Aký ďalší pokus urobil Pilát, aby mohol Ježiša prepustiť?