Ježiš Kristus

Definícia: Jednosplodený Boží Syn, jediný Syn, ktorého vytvoril Jehova sám. Tento Syn je prvorodený z celého stvorenia. Prostredníctvom neho bolo stvorené všetko ostatné v nebi i na zemi. Je druhou najvýznamnejšou osobnosťou vo vesmíre. Práve tohto Syna Jehova vyslal na zem, aby dal svoj život ako výkupné za ľudstvo, a tak otvoril cestu k večnému životu pre tých z Adamovho potomstva, ktorí budú prejavovať vieru. Práve tento Syn, ktorému bola vrátená nebeská sláva, dnes vládne ako Kráľ s autoritou zničiť všetkých zlých a uskutočniť pôvodné predsavzatie svojho Otca so zemou. Hebrejská podoba mena Ježiš znamená „Jehova je záchrana“; slovo Kristus je ekvivalent hebrejského slova Mašiach (Mesiáš) a znamená „Pomazaný“.

Bol Ježiš Kristus skutočnou historickou osobou?

Biblia sama je hlavným dokladom toho, že Ježiš Kristus je historickou osobou. Záznam v evanjeliách nie je nejasným opisom udalostí v nejakom neurčitom čase a na nemenovanom mieste. Jasne a veľmi podrobne uvádza čas a miesto. Pozri napríklad Lukáša 3:1, 2, 21–23.

Židovský historik z prvého storočia Josephus sa zmienil o ukameňovaní „Jakuba, brata Ježiša, ktorý bol nazývaný Kristus“. (Jewish Antiquities [Židovský starovek], Josephus, kniha XX, oddiel 200) Priama a veľmi priaznivá zmienka o Ježišovi, ktorá sa nachádza v knihe XVIII, v oddieloch 63, 64, bola spochybnená tvrdeniami, že táto časť musela byť pridaná neskôr alebo ju prikrášlili kresťania; uznáva sa však, že slovník i štýl sú v podstate Josephove a že pasáž sa nachádza vo všetkých dostupných rukopisoch.

Tacitus, rímsky historik, ktorý žil v druhej polovici prvého storočia n. l., napísal: „Pôvodcu tohto mena [t. j. kresťan] Krista dal za Tiberia popraviť správca Pontský Pilát.“ — Agricola, Anály, Germánia, Histórie, Bratislava 1980, „Anály“, kniha XV, s. 386 (44).

The New Encyclopædia Britannica píše o raných nekresťanských historických zmienkach o Ježišovi toto: „Tieto nezávislé správy dokazujú, že v staroveku ani odporcovia kresťanstva nikdy nepochybovali o historickej existencii Ježiša, ktorú po prvý raz a s nedostatočnými podkladmi spochybnilo niekoľko autorov na konci 18. storočia, v priebehu 19. a na začiatku 20. storočia.“ — 1976, Macropædia, zv. 10, s. 145.

Bol Ježiš Kristus iba dobrý človek?

Je zaujímavé, že Ježiš prísne napomenul muža, ktorý ho oslovil titulom „Dobrý učiteľ“, lebo Ježiš ako normu dobroty uznával svojho Otca, nie seba samého. (Mar. 10:17, 18) No aby Ježiš zodpovedal tomu, čo majú ľudia obyčajne na mysli, keď hovoria, že je niekto dobrý, Ježiš určite musel byť pravdovravný. Uznali to dokonca aj jeho nepriatelia. (Mar. 12:14) On sám povedal, že mal predľudskú existenciu, že je jedinečným Božím Synom, že je Mesiášom, tým, ktorého príchod predpovedali celé Hebrejské Písma. Buď bol tým, čo povedal, alebo bol veľkým podvodníkom, ale ani jedna, ani druhá možnosť nepripúšťa názor, že bol iba dobrým človekom. — Ján 3:13; 10:36; 4:25, 26; Luk. 24:44–48.

Bol Ježiš iba prorokom, ktorý mal podobnú autoritu ako Mojžiš, Budha, Mohamed a ďalší náboženskí vodcovia?

Ježiš sám učil, že je jedinečným Božím Synom (Ján 10:36; Mat. 16:15–17), predpovedaným Mesiášom (Mar. 14:61, 62), že mal predľudskú existenciu v nebi (Ján 6:38; 8:23, 58), že bude usmrtený a na tretí deň vzkriesený k životu a potom sa vráti do nebies. (Mat. 16:21; Ján 14:2, 3) Boli tieto tvrdenia pravdivé a bol Ježiš naozaj odlišný od všetkých ostatných pravých prorokov Boha a ostrým protikladom všetkých samozvaných náboženských vodcov? Pravda mala vyjsť najavo na tretí deň po jeho smrti. Vzkriesi ho Boh z mŕtvych, a tak potvrdí, že Ježiš Kristus hovoril pravdu a bol naozaj Božím jedinečným Synom? (Rim. 1:3, 4) Vyše 500 svedkov naozaj videlo Ježiša živého po jeho vzkriesení a jeho verní apoštoli boli očitými svedkami, keď začal vystupovať späť do neba a potom sa im v oblaku stratil z dohľadu. (1. Kor. 15:3–8; Sk. 1:2, 3, 9) Boli tak hlboko presvedčení o tom, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych, že mnohí z nich riskovali svoj život, aby mohli o ňom hovoriť druhým. — Sk. 4:18–33.

Prečo Židia všeobecne neprijali Ježiša ako Mesiáša?

Encyclopaedia Judaica hovorí: „Židia v období Ríma verili, že Boh vzbudí [Mesiáša], aby zlomil jarmo pohana a vládol nad obnoveným kráľovstvom Izraela.“ ​(Jeruzalem 1971, zv. 11, 1407) Túžili po oslobodení spod rímskeho jarma. Židovská história dosvedčuje, že na základe mesiášskeho proroctva zaznamenaného v Danielovi 9:24–27 niektorí Židia očakávali Mesiáša v prvom storočí n. l. (Luk. 3:15) Ale toto proroctvo spájalo jeho príchod s ,ukončením hriechu‘ a 53. kapitola Izaiáša naznačila, že sám Mesiáš zomrie, aby to umožnil. No Židia všeobecne necítili potrebu, aby niekto zomrel za ich hriechy. Verili, že majú spravodlivé postavenie pred Bohom na základe svojho pôvodu od Abraháma. A Rabbinic Anthology (Rabínska antológia) uvádza: „Abrahámova [zásluha] je taká veľká, že môže byť zadosťučinením za všetky márnosti a lži, ktorých sa dopustil Izrael v tomto svete.“ ​(Londýn 1938, C. Montefiore a H. Loewe, s. 676) Zavrhnutím Ježiša ako Mesiáša Židia naplnili proroctvo, ktoré bolo o ňom predpovedané: „[Bol] opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“ — Izaiáš 53:3, RP.

Mojžiš pred svojou smrťou predpovedal, že národ sa odvráti od pravého uctievania a že ich následkom toho postihne nešťastie. (Prečítaj si 5. Mojžišovu 31:27–29.) Kniha Sudcovia dosvedčuje, že sa to dialo opakovane. Za dní proroka Jeremiáša viedla nevernosť národa k tomu, že národ bol vzatý do zajatia v Babylone. A prečo Boh dovolil, aby Rimania zničili Jeruzalem a jeho chrám v roku 70 n. l.? Akou nevernosťou sa previnil tento národ, takže ich Boh nechránil tak, ako to robil vtedy, keď mu ešte dôverovali? Krátko predtým zavrhli Ježiša ako Mesiáša.

Je Ježiš Kristus naozaj Boh?

Ján 17:3, SEP: „[Ježiš sa modlil k svojmu Otcovi:] Večný život spočíva v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ ​(Všimni si, že Ježiš sa tu nezmieňoval o sebe, ale o svojom Otcovi v nebi ako o ,jedinom, pravom Bohu‘.)

Ján 20:17, SEP: „Ježiš jej [Márii Magdaléne] riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ ​(Takže pre vzkrieseného Ježiša bol Otec Bohom, tak ako bol Otec Bohom pre Máriu Magdalénu. Je zaujímavé, že v Písme nikde nenachádzame zmienku, že by Otec oslovil Syna ako „môj Boh“.)

Pozri aj strany 343, 344, 348–350 pod nadpisom „Trojica“.

Dokazuje Ján 1:1, že Ježiš je Boh?

Ján 1:1, SEP: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh [tiež AH, RP, NV, EP, ZŠ, MJ, NT].“ NE hovorí: „Čím bol Boh, tým bolo Slovo.“ Mo uvádza: „Logos bol božský.“ AT a Sd hovoria: „Slovo bolo božské.“ Podľa medziriadkového prekladu ED „bohom bolo Slovo“. NS uvádza: „Slovo bolo bohom.“ Rovnako znie aj NTIV.

Čo vidia títo prekladatelia v gréckom texte, keďže niektorí nenapísali „Slovo bol Boh“? Pred prvým slovom theos (Boh) je určitý člen, ale pred druhým nie je. Pripojenie člena k podstatnému menu poukazuje na totožnosť, na nejakú osobnosť, kým podstatné meno vo funkcii prísudku, ktoré je v jednotnom čísle a bez člena a ktoré stojí pred slovesom (ako je to v tejto vete v gréčtine), poukazuje na niečiu vlastnosť. Takže tento text nehovorí, že Slovo (Ježiš) bolo totožné s Bohom, u ktorého bolo, ale že Slovo bolo podobné Bohu, bolo božské, bolo bohom. (Pozri NW, s. 1579.)

Čo mal apoštol Ján na mysli, keď písal Jána 1:1? Chcel povedať, že Ježiš je sám Bohom alebo že Ježiš je jeden Boh spolu s Otcom? V tej istej kapitole vo verši 18 Ján napísal: „Boha nikto [„nikto z ľudí“, MJ] nikdy nevidel, ale jednorodený Syn [„jednosplodený boh“, NS], ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.“ ​(RP) Videl nejaký človek Ježiša Krista, Syna? Pravdaže! Hovoril teda Ján, že Ježiš je Boh? Očividne nie. Na konci svojho evanjelia to Ján zhrnul slovami: „Toto je napísané nato, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, [nie Boh, ale] Syn Boží.“ — Ján 20:31, RP.

Dokazuje Tomášovo zvolanie zaznamenané v Jánovi 20:28, že Ježiš je naozaj Boh?

Ján 20:28 (SEP) hovorí: „Tomáš mu odpovedal: Pán môj a Boh môj!“

Niet námietok proti tomu, aby sa hovorilo o Ježišovi ako o „Bohu“, ak mal toto Tomáš na mysli. Bolo by to v súlade s Ježišovým vlastným citátom zo Žalmov, v ktorom boli mocní ľudia, sudcovia, nazvaní „bohmi“. (Ján 10:34, 35, SEP; Žalm 82:1–6) Samozrejme, Kristus má oveľa vyššie postavenie ako takíto ľudia. Vzhľadom na jedinečnosť jeho postavenia vo vzťahu k Jehovovi je v Jánovi 1:18 (NS) Ježiš nazvaný ,jednosplodeným bohom‘. (Pozri aj SEP, NV.) Izaiáš 9:6 (RP) tiež prorocky opisuje Ježiša ako ,Silného Boha‘, ale nie ako Všemocného Boha. To všetko je v súlade s tým, že Ježiš bol v Jánovi 1:1 opísaný ako „boh“ alebo „božský“ ​(NS, AT).

Kontext nám pomáha vyvodiť z toho správny záver. Krátko pred Ježišovou smrťou počul Tomáš Ježišovu modlitbu, v ktorej oslovil svojho Otca ako „jediného, pravého Boha“. (Ján 17:3, SEP) Po vzkriesení poslal Ježiš svojim apoštolom vrátane Tomáša odkaz, v ktorom povedal: „Vystupujem... k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ ​(Ján 20:17, SEP) Apoštol Ján najprv zaznamenal to, čo Tomáš povedal, keď naozaj videl a dotkol sa vzkrieseného Krista, a potom napísal: „Tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste veriac mali život v jeho mene.“ ​(Ján 20:31, SEP) Takže ak niekto na základe Tomášovho zvolania dospel k názoru, že Ježiš sám je „jediný, pravý Boh“ alebo že Ježiš je „Boh Syn“, časť Trojice, mal by sa opäť pozrieť na to, čo povedal sám Ježiš (verš 17), a na záver, ktorý jasne vyjadril apoštol Ján (verš 31).

Naznačuje Matúš 1:23, že Ježiš bol Boh, keď bol na zemi?

Mat. 1:23, SEP: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami [„S nami je Boh“, ZŠ].“

Povedal Jehovov anjel pri oznamovaní Ježišovho nadchádzajúceho narodenia, že to dieťa bude sám Boh? Nie, oznámenie znelo: „On sa bude volať synom Najvyššieho.“ ​(Luk. 1:32, 35, SEP; kurzíva od nás.) A Ježiš sám nikdy netvrdil, že je Boh, ale že je „Syn Boží“. (Ján 10:36, SEP; kurzíva od nás.) Ježiša poslal do sveta Boh; takže prostredníctvom tohto jednosplodeného Syna bol Boh s ľudstvom. — Ján 3:17; 17:8.

Pre hebrejské mená nebolo neobvyklé, že v nich bolo obsiahnuté slovo označujúce Boha alebo aj skrátená podoba Božieho osobného mena. Napríklad Eliata znamená „Môj Boh prišiel“; Jehu znamená „Jehova je on“; Eliáš znamená „Môj Boh je Jehova“. Ale žiadne z týchto mien nenaznačovalo, že jeho nositeľ je sám Boh.

Čo znamenajú slová v Jánovi 5:18?

Ján 5:18, SEP: „Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom, čím sa robil rovným Bohu.“

Boli to neveriaci Židia, kto sa domnieval, že Ježiš sa snaží robiť rovným Bohu, keď tvrdí, že Boh je jeho Otcom. Hoci sa Ježiš právom zmieňoval o Bohu ako o svojom Otcovi, nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Priamo odpovedal Židom: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca.“ ​(Ján 5:19, SEP; pozri aj Jána 14:28; Jána 10:36.) Títo neveriaci Židia tvrdili aj to, že Ježiš porušuje sabat, ale aj v tom sa mýlili. Ježiš dokonale dodržiaval Zákon a vyhlásil: „V sobotu je dovolené dobre robiť.“ — Mat. 12:10–12, SEP.

Je skutočnosť, že Ježišovi sa klaňali, dôkazom toho, že Ježiš je Boh?

V Hebrejom 1:6 dostávajú anjeli pokyn, aby sa ,klaňali‘ Ježišovi, ako to prekladá SEP, ZŠ, NT, EP a NV. Preklad NS hovorí: „Nech mu vzdajú poctu.“ V Matúšovi 14:33 sa podľa SEP, NT, NV o Ježišových učeníkoch hovorí, že sa mu „klaňali“; ďalšie preklady hovoria, že „mu prejavili úctu“ ​(NAB), „padli pred ním“ ​(ZŠ), „padli Mu k nohám“ ​(EP), „vzdali [mu] poctu“ ​(NS).

Grécke slovo prekladané ako „klaňať sa“ je slovo proskyneó, o ktorom A Greek-English Lexicon of the New Testament and Other Early Christian Literature hovorí, že sa tiež „používalo na označenie zvyku vrhnúť sa pred niekým na zem a pobozkať mu nohy, lem jeho odevu, zem“. (Chicago 1979, Bauer, Arndt, Gingrich, Danker; druhé anglické vydanie; s. 716) Tento výraz je použitý v Matúšovi 14:33 na vyjadrenie toho, čo učeníci urobili vzhľadom na Ježiša; v Hebrejom 1:6 na naznačenie toho, čo majú anjeli robiť vzhľadom na Ježiša; v 1. Mojžišovej 22:5 v gréckej Septuaginte na opísanie toho, čo Abrahám urobil vzhľadom na Jehovu, a v 1. Mojžišovej 23:7 na opísanie toho, čo urobil Abrahám v súlade s dobovým zvykom pred ľuďmi, s ktorými uzatváral obchod; v 1. Kráľov 1:23 v Septuaginte na opísanie skutku proroka Nátana, keď prišiel pred kráľa Dávida.

V Matúšovi 4:10 (SEP) Ježiš povedal: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať [z proskyneó] a jedine jemu budeš slúžiť.“ ​(V 5. Mojžišovej 6:13, ktorú tu Ježiš evidentne cituje, sa vyskytuje osobné meno Boha, tetragramaton.) V súlade s tým musíme tomu rozumieť tak, že tu ide o proskyneó so zvláštnym postojom srdca a mysle, ktoré by malo byť určené iba Bohu.

Dokazujú zázraky, ktoré Ježiš konal, že je Boh?

Sk. 10:34, 38, SEP: „Peter [sa] ujal slova a povedal:... Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže... dobre robil a liečil všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s ním.“ ​(Peter teda na základe zázrakov, ktoré videl, nedospel k záveru, že Ježiš je Boh, ale že Boh je s Ježišom. Porovnaj Matúša 16:16, 17.)

Ján 20:30, 31, SEP: „Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení [„zázrakov“, MJ], ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste veriac mali život v jeho mene.“ ​(Takže zo zázrakov by sme mali správne vyvodiť záver, že Ježiš je „Kristus“, Mesiáš, „Boží Syn“. Výraz „Boží Syn“ je niečo celkom iné ako „Boh Syn“.)

Predkresťanskí proroci ako Eliáš a Elizeus konali zázraky podobné Ježišovým. No to istotne nedokazuje, že boli Bohom.

Je Ježiš totožný s Jehovom v „Starom zákone“?

Pozri strany 113, 114 pod nadpisom „Jehova“.

Je viera v Ježiša Krista všetko, čo je potrebné na záchranu?

Sk. 16:30–32, SEP: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? A oni [Pavol a Sílas] mu odpovedali: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty, aj tvoj dom. A zvestovali Pánovo slovo [„slovo Božie“, EP; „náuku Pánovu“, ZŠ] jemu i všetkým, čo boli v jeho dome.“ ​(Znamenalo pre tohto muža ,veriť v Pána Ježiša‘ len to, aby úprimne povedal, že verí? Pavol ukázal, že je potrebné niečo viac — a to poznať a prijať Božie Slovo, keďže Pavol a Sílas ďalej zvestovali toto Slovo žalárnikovi. Mal by človek skutočnú vieru v Ježiša, keby neuctieval Boha, ktorého uctieval Ježiš, keby neuplatňoval Ježišovo učenie o tom, akými ľuďmi by mali byť jeho učeníci, alebo keby nekonal dielo, ktoré Ježiš prikázal robiť svojim nasledovníkom? Záchranu si nemôžeme vyslúžiť; je možná len na základe viery v hodnotu obete Ježišovho ľudského života. Ale náš život musí byť v súlade s vierou, ktorú vyznávame, aj keď s tým môžu byť spojené ťažkosti. V Matúšovi 10:22 [SEP] Ježiš povedal: „Kto však vytrvá až do konca, bude spasený.“)

Existoval Ježiš v nebi predtým, ako sa stal človekom?

Kol. 1:15–17, SEP: „On [Ježiš] je obraz neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenia... Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. A on je pred všetkým.“

Ján 17:5, SEP: „[V modlitbe Ježiš povedal:] Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako povstal svet!“ ​(Tiež Ján 8:23)

Má Ježiš v nebi svoje hmotné telo?

1. Kor. 15:42–50, SEP: „Tak je to aj so zmŕtvychvstaním. Seje sa v stave porušiteľnosti, kriesené je v stave neporušiteľnosti... seje sa telo prírodného života, kriesené je telo duchovné... Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou bytosťou, posledný Adam [Ježiš Kristus, ktorý bol dokonalým človekom ako Adam na začiatku] oživujúcim Duchom... To však tvrdím, bratia, že telo a krv nemôže zdediť kráľovstvo Božie, ani porušiteľnosť nededí neporušiteľnosť.“ ​(Kurzíva od nás.)

1. Petra 3:18, SEP: „Aj Kristus trpel raz za hriechy... Bol usmrtený v tele, ale oživený v Duchu.“ ​(Pozri stranu 399.)

Znázornenie: Ak niekto zaplatí za svojho priateľa dlh, ale vzápätí si vezme peniaze späť, dlh, samozrejme, zostane. Podobne keby si Ježiš pri vzkriesení vzal späť svoje ľudské telo z mäsa a krvi, ktoré bolo dané ako obeť na zaplatenie ceny výkupného, aký účinok by to malo na opatrenie, ktoré urobil, aby oslobodil verných ľudí od dlhu v podobe hriechu?

Je pravda, že Ježiš sa po vzkriesení zjavil svojim učeníkom v telesnej podobe. Ale prečo ho v určitých situáciách spočiatku nespoznali? (Luk. 24:15–32; Ján 20:14–16) Raz sa kvôli Tomášovi zjavil Ježiš s telesnými dokladmi stôp po klincoch na rukách a s ranou od kopije v boku. Ale ako bolo možné, že sa vtedy zrazu zjavil v ich strede, hoci dvere boli zamknuté? (Ján 20:26, 27) Ježiš pri týchto príležitostiach zjavne zhmotňoval telá, tak ako to robili anjeli v minulosti, keď sa zjavovali ľuďom. Odstránenie Ježišovho hmotného tela v čase jeho vzkriesenia neznamenalo pre Boha žiaden problém. Je zaujímavé, že hoci Boh nenechal v hrobke hmotné telo (zrejme aby posilnil presvedčenie učeníkov, že Ježiš bol skutočne vzkriesený), plátno, v ktorom bol Ježiš zabalený, tam zostalo; no vzkriesený Ježiš sa vždy zjavil úplne oblečený. — Ján 20:6, 7.

Je Ježiš Kristus totožný s archanjelom Michaelom?

Meno tohto Michaela sa v Biblii vyskytuje iba päť ráz. O slávnej duchovnej osobe, ktorá je nositeľom tohto mena, sa hovorí ako o ,jednom z prvých kniežat‘, ,veľkom kniežati, ktoré stojí nad synmi tvojho [Danielovho] ľudu‘ a o ,archanjelovi‘. (Dan. 10:13; 12:1; Júda 9, RP) Michael znamená „Kto je ako Boh?“ Toto meno zjavne označuje Michaela ako toho, kto sa ujíma vedenia v obhajovaní Jehovovej zvrchovanosti a pri zničení Božích nepriateľov.

V 1. Tesaloničanom 4:16 (SEP) je príkaz Ježiša Krista, aby sa začalo vzkriesenie, opísaný ako „hlas archanjela“ a Júda 9 hovorí, že týmto archanjelom je Michael. Bolo by vhodné pripodobniť Ježišovo veliteľské volanie k volaniu niekoho, kto má menšiu autoritu? Je teda logické, že archanjel Michael je Ježiš Kristus. (Čo je zaujímavé, výraz „archanjel“ sa v Písmach nikdy nenachádza v množnom čísle, a to vedie k záveru, že archanjel je len jeden.)

Zjavenie 12:7–12 hovorí, že Michael a jeho anjeli majú bojovať proti Satanovi a zvrhnúť ho i s jeho zlými anjelmi z neba. Táto udalosť súvisí s odovzdaním kráľovskej autority Kristovi. Ježiš je neskôr zobrazený, ako vedie nebeské vojská vo vojne proti národom sveta. (Zjav. 19:11–16) Či nie je teda rozumné, že Ježiš bude aj tým, kto zakročí proti tomu, koho opísal ako ,vládcu tohto sveta‘, proti Satanovi Diablovi? (Ján 12:31) Daniel 12:1 (RP) spája skutočnosť, že ,Michael povstane‘, aby s autoritou konal, s ,časom súženia, akého nebolo, odkedy len je národom až do toho času‘. To určite vystihuje, čo zažijú národy, keď Kristus ako nebeský vykonávateľ rozsudku proti nim zakročí. Takže doklady naznačujú, že Boží Syn bol známy ako Michael ešte skôr, ako prišiel na zem, a pod týmto menom je známy aj od svojho návratu do neba, kde prebýva ako oslávený duchovný Boží Syn.

Ak niekto povie:

,Vy neveríte v Ježiša‘

Mohol by si odpovedať: ,Vy zrejme v Ježiša veríte. Aj ja; inak by som dnes nebol pri vašich dverách.‘ Potom môžeš dodať: ,V našich publikáciách je silne zdôrazňovaná dôležitosť viery v Ježiša. (Nájdi vhodnú kapitolu v ktorejkoľvek knihe, ktorú ponúkaš, a použi to ako základ na rozhovor, v ktorom vyzdvihneš Ježišovu úlohu Kráľa. Alebo prečítaj, čo je uvedené na 2. strane Strážnej veže o účele tohto časopisu.)‘

Alebo by si mohol povedať: ,Môžem sa vás spýtať, prečo si to myslíte?‘

Ďalšia možnosť: ,Zrejme vám to niekto povedal, ale dovolím si povedať, že to v skutočnosti nie je tak, lebo my máme veľmi silnú vieru v Ježiša Krista.‘ Potom môžeš dodať: 1. ,Ale neveríme všetkému, čo hovoria ľudia o Ježišovi. Niektorí napríklad hovoria, že to bol len dobrý človek, nie Boží Syn. Tomu my neveríme. A vy?... Biblia niečo také neučí.‘ 2. ,A neveríme učeniu skupín, ktoré protirečia tomu, čo povedal sám Ježiš o svojom vzťahu k Otcovi. (Ján 14:28) Jeho Otec mu dal vládnu autoritu, ktorá dnes ovplyvňuje život nás všetkých. (Dan. 7:13, 14)‘

,Prijímate Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa?‘

Mohol by si odpovedať: ,Biblia jasne hovorí... (cituj Skutky 4:12). Tomu verím. Ale dozvedel som sa aj to, že s tým súvisia vážne zodpovednosti. Aké? Nuž, ak skutočne verím v Ježiša, potom nemôžem veriť v neho, len pokiaľ mi to vyhovuje.‘ Potom môžeš dodať: ,Jeho dokonalý život, ktorý dal ako obeť, nám umožňuje získať odpustenie hriechov. Ale viem, že je tiež životne dôležité venovať pozornosť jeho pokynom, ktoré sa týkajú našich kresťanských zodpovedností. (Sk. 1:8; Mat. 28:19, 20)‘

Alebo by si mohol povedať: ,(Po tom, čo potvrdíš, že veríš v Ježiša ako Spasiteľa, a nielen svojho, ale aj všetkých, ktorí v neho prejavujú vieru...) Je dôležité, aby sme reagovali s ocenením nielen na to, čo Ježiš urobil v minulosti, ale aj na to, čo robí teraz. (Mat. 24:14)‘

,Ja som prijal Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa‘

Mohol by si odpovedať: ,Rád počujem, že veríte v Ježiša, lebo dnes je veľa ľudí, ktorí vôbec nerozmýšľajú o tom, čo Ježiš pre nás urobil. Nepochybne dobre poznáte biblický text z Jána 3:16... Ale kde budú takí ľudia večne žiť? Niektorí budú s Kristom v nebi. Ale ukazuje Biblia, že tam pôjdu všetci dobrí ľudia? (Mat. 6:10; 5:5)‘