4. Na základe čoho jeden rímsky vojak pochopil, že Ježiš nebol obyčajný človek, a k akému záveru prišiel?

⁴ Rímsky stotník, ktorý dohliadal na Ježišovu popravu, bol veľmi prekvapený tmou, ktorá pred Ježišovou smrťou padla na krajinu, i silným zemetrasením, ktoré nasledovalo. „Naozaj to bol Boží Syn,“ povedal. (Matúš 27:54) Bolo zrejmé, že Ježiš nebol obyčajný človek. Tento vojak pomáhal popraviť jediného Syna Najvyššieho Boha! Nakoľko drahý bol tento Syn v očiach svojho Otca?

 5. Ako by sa dalo znázorniť to množstvo času, ktorý Jehova a jeho Syn strávili spoločne v nebi?

⁵ Biblia nazýva Ježiša „prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Jehovov Syn teda existoval skôr ako hmotný vesmír. Ako dlho boli potom Otec a Syn spolu? Niektorí vedci odhadujú, že vesmír má 13 miliárd rokov. Vieš si taký dlhý čas čo len predstaviť? Jedno planetárium s cieľom pomôcť ľuďom pochopiť vek vesmíru, ako ho odhadujú vedci, vyrobilo časovú os dlhú 110 metrov. Keď návštevníci kráčajú popri tejto osi, každý ich krok predstavuje v živote vesmíru asi 75 miliónov rokov. Na konci tejto časovej osi je celá ľudská história zaznamenaná jedinou značkou, ktorá je tenká ako ľudský vlas! No i keby bol tento odhad správny, ani celá táto časová os by nestačila na zachytenie dĺžky života Jehovovho Syna! Čo robil po celé tie veky?

 6. a) Čo robil Jehovov Syn počas svojej predľudskej existencie? b) Aké puto spája Jehovu a jeho Syna?

⁶ Tento Syn radostne slúžil svojmu Otcovi ako „zručný remeselník“. (Príslovia 8:30) Biblia hovorí: „Bez neho nezačalo existovať nič.“ (Ján 1:3) Teda Jehova a jeho Syn spolupracovali na vytvorení všetkého ostatného. Aké vzrušujúce a radostné chvíle to boli! Mnoho ľudí by súhlasilo s tým, že láska medzi rodičom a dieťaťom je mimoriadne silná. A láska „je putom, ktoré dokonale spája ľudí“. (Kolosanom 3:14) Kto z nás by však dokázal pochopiť silu puta, ktoré trvá taký nesmierne dlhý čas? Je zrejmé, že Boha Jehovu a jeho Syna spája to najsilnejšie puto lásky, aké kedy vzniklo.

 7. Ako Jehova vyjadril svoje city k Ježišovi pri jeho krste?

⁷ Napriek tomu tento Otec poslal svojho Syna na zem, aby sa tu narodil ako ľudské dieťa. To znamenalo, že Jehova sa na niekoľko desaťročí musel uspokojiť s tým, že svojho milovaného Syna nemá pri sebe v nebi. Jehova s veľkým záujmom z neba pozoroval, ako Ježiš rastie a stáva sa z neho dokonalý muž. Vo veku asi 30 rokov sa dal Ježiš pokrstiť. Nemusíme hádať, čo v tej chvíli cítil Jehova. Otec sám prehovoril z neba: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.“ (Matúš 3:17) Keď Otec videl, že Ježiš verne koná všetko, čo bolo o ňom predpovedané, všetko, čo sa od neho vyžadovalo, musel byť veľmi šťastný. (Ján 5:36; 17:4)

8., 9. a) Čo podstúpil Ježiš 14. nisana roku 33 n. l. a ako to pôsobilo na jeho nebeského Otca? b) Prečo Jehova dovolil, aby jeho Syn trpel a zomrel?

⁸ Čo však cítil Jehova 14. nisana roku 33 n. l.? Čo cítil, keď bol Ježiš zradený a potom ho v tú istú noc zatkol dav ľudí? Keď Ježiša opustili jeho priatelia a musel podstúpiť nezákonný súd? Keď sa mu vysmievali, pľuvali naňho a bili ho päsťami? Keď ho bičovali tak, že chrbát mal do krvi doráňaný? Keď mu ruky a nohy pribili na drevený kôl, nechali ho na ňom visieť a pri tom všetkom mu nadávali? Ako sa tento Otec cítil, keď jeho milovaný Syn k nemu volal v smrteľnej agónii? Ako sa Jehova cítil, keď jeho drahý Syn naposledy vydýchol a prvýkrát od úsvitu celého stvorenia prestal existovať? (Matúš 26:14–16, 46, 47, 56, 59, 67; 27:38–44, 46; Ján 19:1)

⁹ Slovami to nemožno opísať. Keďže Jehova má city, bolesť, ktorú prežíval pri smrti svojho Syna, nedokážu naše slová obsiahnuť. Čo však možno vyjadriť, je pohnútka, ktorá Jehovu viedla k tomu, aby toto všetko pripustil. Prečo tento Otec dobrovoľne podstúpil také trápenie? Jehova nám v Jánovi 3:16 – v biblickom verši, ktorý je taký dôležitý, že bol nazvaný miniatúrnym evanjeliom – odhaľuje jednu úžasnú skutočnosť. Píše sa tam: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.“ Teda Jehovovou pohnútkou bola láska. Jehovov dar – to, že poslal svojho Syna trpieť a zomrieť za nás – je najväčším skutkom lásky všetkých čias.

¹² Slovo agapé v Biblii často nesie myšlienku lásky, ktorá sa riadi zásadami. Nie je to teda len citová reakcia na skutky alebo slová iného človeka. Táto láska má oveľa širší záber, je rozumovejšia a vychádza z vedomého rozhodnutia. A predovšetkým, kresťanská láska je úplne nesebecká. Pozrime sa napríklad znova na Jána 3:16. Čo je „svet“, ktorý Boh tak veľmi miloval, že zaň dal svojho jediného Syna? Je to svet vykúpiteľného ľudstva. Patria k nemu mnohí ľudia, ktorí vedú hriešny spôsob života. Miluje Jehova každého človeka ako blízkeho priateľa, tak ako miloval verného Abraháma? (Jakub 2:23) Nie, ale Jehova s láskou prejavuje všetkým dobrotu, i keď ho to veľa stojí. Chce, aby všetci robili pokánie a zmenili svoje správanie. (2. Petra 3:9) Mnohí to robia. Tých Jehova s radosťou prijíma za svojich priateľov.