Turínske plátno — Ježišovo pohrebné plátno?
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Taliansku
Od 18. apríla do 14. júna 1998 bolo v Taliansku v Katedrále San Giovanni Battista v Turíne vystavené plátno, do ktorého bolo údajne zavinuté telo Ježiša z Nazaretu krátko po jeho smrti. Plátno bolo uložené vo vzduchotesnej vitríne z nepriestrelného skla a vitrína bola naplnená inertným plynom. Uchovávali ho tam v stálych klimatických podmienkach.
NÁVŠTEVNÍCI prechádzali pred dôkladne zabezpečeným plátnom po troch vyvýšených chodníkoch na rôznych úrovniach. Vďaka tomu mohli mať všetci čo najlepší výhľad. Návštevy boli obmedzené na dve minúty a boli dovolené len na základe objednávky. Vystriedala sa tu celá škála emócií od extatickej meditácie so slzami v očiach po prostú zvedavosť. Podľa údajov plátno videlo asi 2,5 milióna návštevníkov.
„Čo pre vás toto plátno znamená?“ — to bola otázka, ktorá zaznela často. Každý, kto sa rád rozpráva o náboženstve, mal príležitosť preskúmať tento námet bližšie a znovu si prečítať tie časti Biblie, ktoré hovoria o Ježišovom pohrebe. — Pozri rámček na nasledujúcej strane.
Toto plátno je ľanová látka dlhá 436 centimetrov a široká 110 centimetrov s povrchovými odtlačkami tela človeka, o ktorom sa tvrdí, že zakúsil násilnú smrť. No otázka je, či toto plátno z Turína je tým plátnom, v ktorom bolo pred vyše 19 storočiami zavinuté Ježišovo telo.
Historický vývoj
„Nie je známy žiaden dôkaz o existencii nejakého plátna počas prvých storočí kresťanskej éry,“ hovorí New Catholic Encyclopedia. V roku 544 n. l. sa v Edesse (dnešné Turecko) objavil obraz, ktorý údajne nebol zhotovený ľudskými rukami. Obraz vraj znázorňoval Ježišovu tvár. V roku 944 n. l. sa tvrdilo, že tento obraz bol v Konštantínopole. Väčšina historikov však neverí, že by spomínaný obraz bol totožný s tým, čo je dnes známe ako turínske plátno.
V 14. storočí vlastnil nejaké plátno Geoffroi de Charny vo Francúzsku. V roku 1453 sa jeho vlastníkom stal Louis, vojvoda Savojský, ktorý ho preniesol do jedného kostola v Chambéry, hlavného mesta Savojska. Odtiaľ ho v roku 1578 preniesol Emmanuel Philibert do Turína.
Rôzne názory
V roku 1988 dal Anastasio Ballestrero, vtedajší arcibiskup turínsky, turínske plátno preskúmať rádiouhlíkovou metódou datovania, aby bol určený jeho vek. Testy, ktoré vykonali tri popredné laboratóriá vo Švajčiarsku, Anglicku a v Spojených štátoch, ukázali, že pochádza zo stredoveku, čiže z obdobia dávno po Kristovej smrti. Ballestrero prijal ich verdikt a v oficiálnom vyhlásení uviedol: „Tým, že cirkev zverila hodnotenie týchto výsledkov vede, znovu zdôraznila svoju úctu k tomuto posvätnému obrazu Krista i jeho uctievanie, a tak zostáva predmetom nábožnej úcty pre veriacich.“
Súčasný arcibiskup Giovanni Saldarini vyhlásil: „Nemôžeme povedať, že tento obraz je obrazom Krista sňatého z kríža.“ No súčasne tvrdil: „Niet pochýb o tom, že veriaci môže v tomto odtlačku vidieť obraz muža opísaného v evanjeliách.“ Dvadsiateho štvrtého mája 1998, keď bolo plátno sprístupnené verejnosti, pápež Ján Pavol II. nazval tento obraz „odtlačkom, ktorý zanechalo umučené telo Ukrižovaného“.
Ako môžeme vidieť, dôkazy svedčia veľmi silno proti myšlienke, že by turínske plátno bolo pohrebným plátnom Ježiša. Ale čo ak by ním naozaj bolo? Bolo by vhodné, aby ten, kto chce poslúchať učenie Biblie, toto plátno uctieval?
Zamyslite sa nad druhým z Desiatich prikázaní, ktoré podľa jedného rímskokatolíckeho prekladu Biblie znie: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať.“ (2. Mojžišova 20:4, 5, Sväté písmo, preklad podľa Novej Vulgáty) Praví kresťania si berú k srdcu slová apoštola Pavla: „Chodíme vierou, nie videním.“ — 2. Korinťanom 5:7; 1. Jána 5:21.
[Rámček na strane 24]
Plátno a záznam evanjelií
Evanjelisti hovoria, že Ježišovo telo bolo po tom, čo ho z mučeníckeho kola sňal Jozef z Arimatie, zavinuté do „čistého jemného plátna“. (Matúš 27:57–61; Marek 15:42–47; Lukáš 23:50–56) Apoštol Ján dodáva: „Aj Nikodém... priniesol zvitok myrhy a aloy, asi tridsaťtri kilogramov. Vzali teda Ježišovo telo a obviazali ho ovíjadlami a voňavými látkami, tak ako majú Židia vo zvyku pripravovať na pohreb.“ — Ján 19:39–42, Reference Bible.
Židia mali zvyk umývať mŕtvych a potom olejmi a vonnými látkami telo natrieť. (Matúš 26:12; Skutky 9:37) Ráno po sabate chceli Ježišove priateľky dokončiť prípravu jeho tela, ktoré už bolo uložené v hrobke. No keď prišli s ‚vonnými látkami, aby ho natreli‘, Ježišovo telo v hrobke nebolo! — Marek 16:1–6; Lukáš 24:1–3.
Čo uvidel Peter, ktorý tam prišiel krátko nato a vošiel do hrobky? Ján, ktorý bol očitým svedkom, zaznamenal: „Videl tam ležať ovíjadlá aj plátno, ktoré mal na hlave, čo neležalo s ovíjadlami, ale bolo zvinuté oddelene na jednom mieste.“ (Ján 20:6, 7) Všimnite si, že tu niet zmienky o jemnom plátne — len o ovíjadlách a o plátne, ktoré mal na hlave. Keďže Ján sa konkrétne zmieňuje o ovíjadlách a o plátne, ktoré mal Ježiš na hlave, nie je azda pravdepodobné, že by sa zmienil o jemnom plátne, ak by tam nejaké bolo?
Zamyslite sa aj nad týmto: Ak by na ovíjadlách, v ktorých bol Ježiš zavinutý, bol odtlačený Ježišov obraz, nezdá sa vám logické, že by si to všimli už vtedy a že by sa to stalo predmetom diskusií? No okrem toho, čo je zaznamenané v evanjeliách, Biblia nehovorí o Ježišovom pohrebnom plátne nič.
Ani pisatelia v treťom a štvrtom storočí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu a z ktorých mnohí písali o veľkom množstve údajných zázrakov v súvislosti s početnými relikviami, sa o plátne s obrazom Ježiša nezmieňujú. To je ťažko pochopiteľné, keďže tí, čo plátno videli v 15. a 16. storočí, podľa jezuitského učenca Herberta Thurstona „uvádzali, že odtlačky na plátne sú také jasné v detailoch a farbách, že by mohli byť aj celkom nové“.
[Prameň ilustrácie na strane 23]
David Lees/©Corbis