Čo musíme robiť, aby sme boli spasení?

JEDEN muž sa raz opýtal Ježiša: „Pane, je málo tých, čo sú zachránení?“ Ako Ježiš odpovedal? Povedal azda: ‚Len ma prijmi ako svojho Pána a Spasiteľa a budeš zachránený‘? Nie! Ježiš povedal: „Veľmi sa namáhajte vojsť úzkymi dverami, lebo vám hovorím, mnohí budú hľadať, aby vošli, ale nebudú môcť.“ — Lukáš 13:23, 24.

Vari Ježiš neodpovedal na mužovu otázku? Odpovedal na ňu. Muž sa nepýtal, aké bude ťažké byť zachránený, pýtal sa, či počet zachránených bude malý. Preto Ježiš iba poukázal na to, že ľudí, ktorí sa budú veľmi namáhať, aby získali toto úžasné požehnanie, bude menej, než by niekto mohol očakávať.

Niektorí čitatelia azda namietnu: ‚To je niečo iné než to, čo mi bolo povedané.‘ Títo ľudia možno citujú Jána 3:16, kde sa hovorí: „Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Roháčkov preklad) My však odpovedáme: ‚Čomu teda musíme veriť? Že Ježiš naozaj žil? Samozrejme. Že je Božím Synom? Určite! Ale keďže Biblia nazýva Ježiša „Učiteľ“ a „Pán“, či nemáme veriť aj tomu, čo učil, poslúchať a nasledovať ho?‘ — Ján 13:13; Matúš 16:16.

Nasledovať Ježiša

A tu nastáva problém! Zdá sa, že mnohí ľudia, ktorým bolo povedané, že sú „spasení“, nemajú veľmi v úmysle ani nasledovať Ježiša, ani ho poslúchať. Vskutku, istý protestantský duchovný napísal: „Prirodzene, naša viera v Ježiša by mala trvať. Ale tvrdenie, že rozhodne musí trvať, alebo že nutne trvá, nemá vôbec nijakú oporu v Biblii.“

Na rozdiel od toho Biblia vymenúva nemravné praktiky bežné u niektorých ľudí, ktorí si myslia, že sú „spasení“. V súvislosti s človekom, ktorý sa naďalej takto správal, dala Biblia kresťanom pokyn: „Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.“ Boh by určite nechcel, aby zlí ľudia poškvrňovali jeho kresťanský zbor. — 1. Korinťanom 5:11–13.

Čo teda znamená nasledovať Ježiša a ako to môžeme robiť? Nuž, čo robil Ježiš? Žil nemravne? Bol smilník? Bol opilec? Bol luhár? Bol nepoctivý v obchodovaní? Samozrejme, že nie! ‚Ale,‘ pýtate sa možno, ‚musím vylúčiť všetky tieto veci zo svojho života?‘ Aby sme našli odpoveď, pouvažujme o liste Efezanom 4:17 až 5:5. Tam sa nehovorí, že Boh nás prijme bez ohľadu na to, čo robíme. Namiesto toho nám táto pasáž hovorí, aby sme sa odlišovali od svetských národov, ktoré „stratili celý mravný zmysel... Ale Krista ste takého nepoznali... Odlož[te] starú osobnosť, ktorá zodpoved[á] vášmu predchádzajúcemu spôsobu správania... Zlodej nech už nekradne... Nech nie je medzi vami ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu alebo o chamtivosti, ako sa sluší na svätých. Veď viete a sami to poznávate, že nijaký smilník ani nečistý alebo chamtivec — čo znamená, že je modloslužobník — nemá nijaké dedičstvo v kráľovstve Krista a Boha.“

Vari nasledujeme Ježiša, keď sa ani nesnažíme žiť v súlade s jeho príkladom? Azda nemusíme pracovať na tom, aby sme vo svojom živote viac napodobňovali Krista? Ľudia, ktorí hovoria tak ako jeden náboženský traktát: „Príď ku Kristovi teraz — taký, aký si“, len zriedka uvažujú o tejto životne dôležitej otázke, ak o nej vôbec uvažujú.

Jeden z Ježišových učeníkov varoval, že bezbožní ľudia „obracajú nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania a prejavujú sa ako falošní voči nášmu jedinému Majiteľovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi“. (Júda 4) Ako by sme v skutočnosti mohli obracať Božie milosrdenstvo „na ospravedlnenie voľného správania“? Mohli by sme to robiť, keby sme predpokladali, že Kristova obeť prikrýva úmyselné hriechy, ktoré hodláme naďalej páchať, a nie hriechy vyplývajúce z ľudskej nedokonalosti, ktoré sa snažíme zanechať. Iste by sme nechceli súhlasiť s jedným z najznámejších amerických evanjelistov, ktorý povedal, že sa nemusíte „očisťovať, vzdávať sa niečoho ani sa obrátiť“. — Porovnaj Skutky 17:30; Rimanom 3:25; Jakuba 5:19, 20.

Viera podnecuje ku konaniu

Mnohým ľuďom bolo povedané, že „uveriť v Ježiša“ je jednorazový akt a že naša viera nemusí byť natoľko silná, aby nás podnecovala k poslušnosti. Ale Biblia s tým nesúhlasí. Ježiš nepovedal, že ľudia, ktorí začínajú kresťanskú dráhu, sú zachránení. Namiesto toho povedal: „Ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ (Matúš 10:22) Biblia pripodobňuje našu kresťanskú dráhu k pretekom, pričom záchrana je cenou na ich konci. A nabáda nás: „Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ — 1. Korinťanom 9:24.

Teda „prijať Krista“ znamená oveľa viac, než iba prijať požehnania, ktoré ponúka Ježišova znamenitá obeť. Vyžaduje sa poslušnosť. Apoštol Peter hovorí, že súd sa začína „od Božieho domu“, a dodáva: „Ak sa začína najprv u nás, aký bude koniec tých, ktorí neposlúchajú Božie dobré posolstvo?“ (1. Petra 4:17) Preto musíme robiť viac, než len počúvať a veriť. Biblia hovorí, že sa musíme stať „tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním“. — Jakub 1:22.

Ježišove osobné posolstvá

Biblická kniha Zjavenie obsahuje Ježišove posolstvá odovzdané prostredníctvom Jána siedmim raným kresťanským zborom. (Zjavenie 1:1, 4) Povedal azda Ježiš, že stačí, keď ho ľudia v týchto zboroch už „prijali“? Nie. Pochválil ich skutky, ich namáhavú prácu a ich vytrvalosť a hovoril o ich láske, viere a službe. Ale povedal, že Diabol ich vyskúša a že budú odmenení ‚každý jeden podľa svojich skutkov‘. — Zjavenie 2:2, 10, 19, 23.

Ježiš teda opísal oveľa väčšiu zodpovednosť, než akú si uvedomila väčšina ľudí, ktorí počuli, že ich záchrana je ‚dokončeným dielom‘, len čo na nejakom náboženskom zhromaždení „prijali“ Ježiša. Ježiš povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje. Lebo ktokoľvek chce zachrániť svoju dušu, stratí ju; ktokoľvek však stráca svoju dušu pre mňa, nájde ju.“ — Matúš 16:24, 25.

Zaprieť sám seba? Ustavične nasledovať Ježiša? To by si vyžadovalo úsilie. To by zmenilo náš život. No naozaj Ježiš povedal, že niektorí z nás musia možno dokonca ‚stratiť svoju dušu‘ — teda zomrieť pre neho? Áno, a tento druh viery prichádza iba s poznaním veľkolepých vecí, ktoré sa môžete naučiť pomocou štúdia Božieho Slova. Taká viera bola zjavná v deň, keď bol Štefan ukameňovaný náboženskými fanatikmi, ktorí „nemohli obstáť proti múdrosti a duchu, s akým hovoril“. (Skutky 6:8–12; 7:57–60) A takú vieru prejavili v našej dobe stovky Jehovových svedkov, ktorí radšej zomreli v nacistických koncentračných táboroch, než by konali proti svojmu biblicky školenému svedomiu.a

Kresťanská horlivosť

Musíme sa pevne držať svojej kresťanskej viery, pretože na rozdiel od toho, čo môžete počuť v niektorých kostoloch alebo v náboženských televíznych programoch, Biblia hovorí, že môžeme odpadnúť. Rozpráva o kresťanoch, ktorí „opustili priamu cestu“. (2. Petra 2:1, 15) Preto potrebujeme ‚stále pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením‘. — Filipanom 2:12; 2. Petra 2:20.

Chápali kresťania v prvom storočí — ktorí skutočne počuli Ježiša a jeho apoštolov vyučovať — túto záležitosť takto? Áno. Vedeli, že musia niečo robiť. Ježiš povedal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.

Niekoľko týždňov po tom, ako to Ježiš povedal, bolo v jediný deň pokrstených 3000 ľudí. Počet veriacich rýchlo vzrástol na 5000. Tí, ktorí uverili, vyučovali ďalších. Keď boli rozptýlení prenasledovaním, iba to poslúžilo na rozšírenie ich posolstva. Biblia hovorí, že nielen niekoľko vodcov, ale „tí, ktorí boli rozptýlení, prechádzali krajinou a oznamovali dobré posolstvo slova“. Preto asi o 30 rokov neskôr mohol apoštol Pavol napísať, že dobré posolstvo „bolo zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Skutky 2:41; 4:4; 8:4; Kolosanom 1:23.

Pavol neobracal ľudí na vieru slovami: ‚Prijmite Ježiša hneď teraz a budete naveky spasení,‘ ako to robia niektorí televízni evanjelisti. Ani nemal tú dôveru, ktorú mal istý americký duchovný, ktorý napísal: „Bol som spasený... už ako dospievajúci chlapec.“ Vyše 20 rokov po tom, čo si Ježiš osobne vyvolil Pavla, aby zaniesol kresťanské posolstvo ľuďom z národov, tento pracovitý apoštol napísal: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ — 1. Korinťanom 9:27; Skutky 9:5, 6, 15.

Záchrana je veľkorysý dar od Boha. Nemožno si ju zaslúžiť. A predsa si vyžaduje úsilie z našej strany. Ak vám niekto ponúkol veľmi cenný dar a vy ste neprejavili dostatok ocenenia, aby ste ho zodvihli a vzali si ho, váš nedostatok vďačnosti by mohol podnietiť darcu, aby ním obdaroval niekoho iného. Nuž, nakoľko cenná je krv Ježiša Krista? Je to veľkorysý dar, no musíme preň prejavovať hlboké ocenenie.

Praví kresťania sú zachránení v tom zmysle, že sú v schválenom postavení pred Bohom. Záchrana týchto kresťanov ako skupiny je istá. Jednotlivci musia splniť Božie požiadavky. No môžeme zlyhať, lebo Ježiš povedal: „Ak niekto nezostane v spojení so mnou, je vyvrhnutý ako ratolesť a uschne.“ — Ján 15:6.

„Božie slovo je živé“

Rozhovor spomenutý na začiatku predošlého článku sa odohral takmer pred 60 rokmi. Johnny stále verí, že záchrana prichádza iba prostredníctvom Ježiša Krista, no uvedomuje si, že sa o ňu musíme usilovať. Je naďalej presvedčený, že Biblia poukazuje na jediný reálny zdroj nádeje pre ľudstvo a že my túto úžasnú knihu musíme študovať, musíme ňou byť podnecovaní a dovoliť, aby nás motivovala k skutkom lásky, viery, láskavosti, poslušnosti a vytrvalosti. Johnny vychoval svoje deti vo viere v to isté a teraz sa teší, keď vidí, ako zasa ony rovnakým spôsobom vychovávajú svoje deti. Želá si, aby každý mal tento druh viery, a robí všetko, čo môže, aby túto vieru vštepil do sŕdc a myslí ďalších ľudí.

Apoštol Pavol bol inšpirovaný, aby napísal, že „Božie slovo je živé a vykonáva moc“. (Hebrejom 4:12) Môže meniť životy. Môže vás motivovať k úprimným skutkom lásky, viery a poslušnosti. Musíte však urobiť viac, než iba myšlienkovo „prijať“ to, čo hovorí Biblia. Študujte ju a nechajte si ňou motivovať srdce. Nechajte sa viesť jej múdrosťou. Asi 5 000 000 ochotných svedkov Jehovu vo vyše 230 krajinách ponúka bezplatné domáce biblické štúdium. Ak vás zaujíma, čo sa môžete na takom štúdiu dozvedieť, napíšte vydavateľom tohto časopisu. Viera a duchovná sila, ktorú získate, bude pre vás potešením!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 7]

Prečo ‚tvrdo bojovať za vieru‘?

Biblický list Júdu je adresovaný „povolaným, ktorí sú... zachovaní pre Ježiša Krista“. Hovorí sa v tomto liste, že ich záchrana je istá, lebo ‚prijali Ježiša‘? Nie, Júda týmto kresťanom napísal, aby „tvrdo bojovali za vieru“. Dal im na to tri dôvody. Po prvé, Boh „zachránil ľud z egyptskej krajiny“, ale mnohí z neho neskôr odpadli. Po druhé, dokonca i anjeli sa vzbúrili a stali sa démonmi. Po tretie, Boh zničil Sodomu a Gomoru pre hrubú sexuálnu nemravnosť, ktorej sa dopúšťali ľudia v týchto mestách. Júda predkladá tieto biblické správy „ako varovný príklad“. Áno, aj veriaci „zachovaní pre Ježiša Krista“ musia dávať pozor, aby neodpadli od pravej viery. — Júda 1–7.

[Rámček na strane 8]

Ktorý výrok je správny?

V Biblii sa hovorí: „Človek je vyhlásený za spravodlivého vierou nezávisle od skutkov zákona.“ Hovorí sa tam tiež: „Človek je vyhlásený za spravodlivého skutkami, a nie samotnou vierou.“ Ktorý výrok je správny? Sme vyhlásení za spravodlivých vierou, alebo skutkami? — Rimanom 3:28; Jakub 2:24.

Vyvážená biblická odpoveď je, že obidva výroky sú správne.

Zákon, ktorý dal Boh prostredníctvom Mojžiša, po stáročia vyžadoval od židovských uctievateľov, aby prinášali presne stanovené obete, zachovávali sviatočné dni a prispôsobovali sa požiadavkám týkajúcim sa stravovania a iných vecí. Keď Ježiš zaobstaral dokonalú obeť, takéto „skutky zákona“ alebo jednoducho „skutky“ už neboli nutné. — Rimanom 10:4.

Ale skutočnosť, že tieto skutky vykonávané pod mojžišovským Zákonom boli nahradené Ježišovou znamenitou obeťou, neznamená, že môžeme ignorovať biblické príkazy. Biblia hovorí: „O čo viac krv Krista... očistí naše svedomie od [skorších] mŕtvych skutkov, aby sme preukazovali živému Bohu svätú službu?“ — Hebrejom 9:14.

Ako ‚preukazujeme živému Bohu svätú službu‘? Okrem iného nám Biblia hovorí, aby sme bojovali proti skutkom tela, odolávali nemravnosti sveta a vyhýbali sa jeho osídlam. Píše sa v nej: „[Bojujme] znamenitý boj viery,“ odložme „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“ a „s vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery“. A Biblia nás nabáda, aby sme sa ‚neunavili a nevyčerpali v svojich dušiach‘. — 1. Timotejovi 6:12; Hebrejom 12:1–3; Galaťanom 5:19–21.

Konaním týchto vecí si nezaslúžime záchranu, lebo žiaden človek by nikdy nemohol urobiť dosť, aby si zaslúžil také úžasné požehnanie. Nie sme však hodní tohto veľkolepého daru, ak neprejavujeme lásku a poslušnosť konaním toho, čo od nás podľa Biblie chce Boh a Kristus. Bez skutkov, ktorými sa prejavuje naša viera, by naše tvrdenie, že nasledujeme Ježiša, bolo veľmi nedostatočné, lebo Biblia jasne vyhlasuje: „Viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ — Jakub 2:17.

[Obrázok na strane 7]

Študujte Bibliu a nechajte sa ňou motivovať