Bol Mesiášovým predchodcom
ŠIROKÝ kožený opasok zvýrazňoval jeho pokožku stmavnutú slnkom. Keďže bol oblečený do odevu z ťavej srsti, vyzeral skutočne ako prorok. Mnohí ľudia boli priťahovaní k nemu k rieke Jordán. Tam tento fascinujúci muž odvážne hlásal, že je pripravený krstiť kajúcnych hriešnikov.
Ľudia žasli. Kto je tento muž? Čo má za cieľ?
Ježiš Kristus o ňom povedal: „Prečo ste vlastne vyšli? Vidieť proroka? Áno, hovorím vám, omnoho viac ako proroka... Medzi tými, čo sa narodili zo žien, nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ.“ (Matúš 11:9–11) Prečo bol Ján takým výnimočným človekom? Pretože bol Mesiášovým predchodcom.
Jeho úloha predpovedaná
Viac než 700 rokov predtým, ako sa Ján narodil, Jehova o ňom vyhlásil, že bude volať v pustatine: „Vyčistite Jehovovu cestu! Vyrovnajte cestu púšťovou rovinou pre nášho Boha.“ (Izaiáš 40:3; Matúš 3:3) Vyše 400 rokov pred Jánovým narodením Všemohúci Boh vyhlásil: „Hľa, posielam vám proroka Eliáša pred príchodom toho veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa.“ (Malachiáš 4:5) To, že sa Ján Krstiteľ narodil asi šesť mesiacov pred Ježišom, nebola ani náhoda, ani sa to nestalo iba prirodzeným spôsobom. Takisto ako narodenie Izáka — sľúbeného dieťaťa — aj Jánovo narodenie bolo zázrakom, pretože obaja jeho rodičia, Zechariáš i Alžbeta, už prekročili normálny vek plodenia detí. — Lukáš 1:18.
Ešte predtým ako bol Ján počatý, anjel Gabriel odhalil jeho poslanie, jeho činnosť a jeho spôsob života. Ján mal so silou a duchom Eliáša odvracať neposlušných od cesty smrti a pripravovať ich, aby prijali Ježiša ako Mesiáša. Od narodenia mal byť Nazarejom, úplne oddaným Bohu, a nemal piť žiadne víno ani silný nápoj. Jeho potravou na púšti boli „kobylky a poľný med“. (Marek 1:6; 4. Mojžišova 6:2, 3; Lukáš 1:13–17) Tak ako Samuel, aj Ján bol od detstva oddelený pre slávnu službu Najvyššiemu Bohu. — 1. Samuelova 1:11, 24–28.
Dokonca aj meno Ján vybral Boh. Hebrejské meno preložené ako „Ján“ znamená „Jehova preukázal priazeň; Jehova bol milostivý“.
Keď bolo dieťa na ôsmy deň obrezané, jeho otec Zechariáš bol božsky inšpirovaný, aby vyhlásil: „Ty, dieťatko, budeš sa nazývať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Jehovom, aby si pripravil jeho cesty, aby si poskytol jeho ľudu poznanie o záchrane odpustením ich hriechov z nežného súcitu nášho Boha. S týmto súcitom nás navštívi úsvit zhora.“ (Lukáš 1:76–78) Jánova verejná služba mala byť najdôležitejšou vecou v jeho živote. Všetky ostatné veci boli v porovnaní s ňou málo dôležité. Preto sa Písma zaoberajú prvými 30 rokmi Jánovho života len v jedinom verši: „Dieťa rástlo a silnelo na duchu. A býval na púšťach až do dňa, keď sa verejne ukázal Izraelu.“ — Lukáš 1:80.
Hlas v pustatine
V 15. roku panovania cézara Tibéria, keď bol Pontský Pilát miestodržiteľom Judey, v pustatine sa objavil Ján Krstiteľ s týmto prekvapujúcim posolstvom: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Matúš 3:2; Marek 1:4; Lukáš 3:1, 2) Obyvatelia celej tej oblasti boli vyburcovaní. Toto odvážne vyhlásenie zasiahlo srdcia ľudí túžiacich po spoľahlivej nádeji. Jánovo vyhlásenie bolo pre ľudí aj skúškou ich pokory, pretože vyzývalo k úprimnému pokániu. Jánova úprimnosť a presvedčenie podnietili mnohých čestných a úprimných ľudí, aby ho považovali za človeka, ktorého poslal Boh.
Povesť o Jánovi sa veľmi rýchlo šírila. Podľa jeho odevu a oddanosti bolo ľahké rozpoznať, že je Jehovovým prorokom. (Marek 1:6) Dokonca aj kňazi a Léviti pricestovali z Jeruzalema, aby zistili, čo podnietilo všetok ten záujem. Kajať sa? Prečo, a z čoho? Kto je tento muž? Chceli to vedieť. Ján vysvetlil: „‚Ja nie som Kristus.‘ A spýtali sa ho: ‚Čo teda? Si Eliáš?‘ A on povedal: ‚Nie som.‘ ‚Si ten Prorok?‘ A odpovedal: ‚Nie!‘ Preto mu povedali: ‚Kto si? Nech môžeme odpovedať tým, ktorí nás poslali. Čo hovoríš o sebe?‘ Povedal: ‚Ja som hlas volajúceho na pustatine: „Vyrovnajte Jehovovu cestu,“ ako povedal prorok Izaiáš.‘ Týchto vyslali farizeji. A pýtali sa ho a hovorili mu: ‚Prečo teda krstíš, keď nie si ani Kristus, ani Eliáš, ani ten Prorok?‘“ — Ján 1:20–25.
Pokánie a krst boli nevyhnutnými krokmi pre tých, ktorí mali vojsť do Kráľovstva. Preto Ján odpovedal: ‚Ja krstím kajúcnych hriešnikov vodou, ale po mne vás bude niekto silnejší krstiť svätým duchom a ohňom. Tomu nie som hoden ani rozviazať sandále. A dajte si pozor! Má v ruke vejačku a zhromaždí do svojej sýpky pšenicu, ale plevy spáli a zničí.‘ (Lukáš 3:15–17; Skutky 1:5) Áno, nasledovníkom Mesiáša bude daný svätý duch, ale jeho nepriatelia zakúsia oheň zničenia.
„Ľudia každého druhu“ varovaní
Na mnohých Židov s čestným srdcom Jánove slová hlboko zapôsobili a otvorene vyznávali svoje hriechy nevernosti voči zmluve Zákona. Svoje pokánie dávali verejne najavo tým, že dovolili, aby ich Ján pokrstil v rieke Jordán. (Matúš 3:5, 6) V dôsledku toho bolo ich srdce v správnom stave, aby mohli prijať Mesiáša. Ján uhášal ich smäd po poznaní Božích spravodlivých požiadaviek tak, že ich ochotne vyučoval ako svojich učeníkov, a učil ich aj to, ako sa majú modliť. — Lukáš 11:1.
O tomto predchodcovi Mesiáša apoštol Ján napísal: „Tento prišiel na svedectvo, svedčiť o svetle, aby ľudia každého druhu uverili prostredníctvom neho.“ (Ján 1:7) A bolo to naozaj tak, že ľudia každého druhu prichádzali počúvať Jána Krstiteľa, keď „verejne zvestoval všetkému izraelskému ľudu krst ako symbol pokánia“. (Skutky 13:24) Varoval vyberačov daní, aby sa neuchyľovali k vydieraniu. Varoval vojakov, aby nikoho netrápili ani falošne neobviňovali. A svätuškárskym, pokryteckým farizejom a saducejom povedal: „Vy potomstvo vreteníc, kto vám ukázal, ako uniknúť prichádzajúcemu hnevu? Tak teda prinášajte ovocie, ktoré zodpovedá pokániu; a nenamýšľajte si, že si smiete nahovárať: ‚Veď máme Abraháma za otca.‘ Lebo vám hovorím, že Boh má moc vzbudiť Abrahámovi deti z týchto kameňov.“ — Matúš 3:7–9; Lukáš 3:7–14.
Náboženskí vodcovia za Jánových dní ako trieda nechceli Jánovi uveriť a falošne ho obviňovali, že má démona. Zavrhli cestu spravodlivosti, ktorá vedie k večnému životu. Naproti tomu hriešni vyberači daní a prostitútky, ktorí uverili Jánovmu svedectvu, sa kajali a boli pokrstení. V patričnom čase prijali Ježiša Krista ako Mesiáša. — Matúš 21:25–32; Lukáš 7:31–33.
Predstavenie Mesiáša
Po šesť mesiacov — od jari do jesene roku 29 n. l. — Boží verný svedok Ján zameriaval pozornosť Židov na prichádzajúceho Mesiáša. Bol to čas, keď sa mal mesiášsky Kráľ objaviť. Ale keď sa objavil, išiel k tým istým vodám Jordánu a požiadal, aby bol pokrstený. Ján najprv nesúhlasil, ale potom sa podvolil. Predstavte si jeho radosť, keď na Ježiša zostúpil svätý duch a bolo počuť Jehovov hlas vyjadrujúci schválenie svojho Syna. — Matúš 3:13–17; Marek 1:9–11.
Ján bol prvý, kto rozpoznal Ježiša ako Mesiáša, a uviedol svojich učeníkov k tomuto Pomazanému. „Hľa,“ povedal Ján, „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta!“ Okrem toho vyhlásil: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý ma predišiel, lebo jestvoval predo mnou. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel krstiť vo vode, aby bol zjavený Izraelu.“ — Ján 1:29–37.
Jánovo dielo pokračovalo súčasne s Ježišovou službou asi šesť mesiacov. Každý z nich chápal dielo, ktoré koná ten druhý. Ján sa považoval za priateľa Ženícha a radoval sa, keď videl, ako Kristus rastie, zatiaľ čo on a jeho dielo sa zmenšuje. — Ján 3:22–30.
Ježiš označil Jána za svojho predchodcu, znázorneného Eliášom. (Matúš 11:12–15; 17:12) Pri jednej príležitosti Ježiš povedal: „Zákon a Proroci boli po Jána. Od tých čias sa oznamuje Božie kráľovstvo ako dobré posolstvo, a ľudia každého druhu sa tlačia k nemu.“ — Lukáš 16:16.
Verný až do konca
Ján bol zatknutý a uväznený, pretože odvážne hlásal pravdu. Nevyhol sa ani svojej zodpovednosti odhaliť hriech kráľa Herodesa. Tento kráľ porušoval Boží zákon, keď v cudzoložstve žil s Herodias, manželkou svojho brata. Ján sa k tomu zreteľne vyjadril, aby sa ten človek mohol kajať a dosiahnuť Božie milosrdenstvo.
Akým príkladom viery a lásky bol Ján! Aj za cenu svojej slobody dokázal vernosť Jehovovi Bohu a lásku k blížnym. Po ročnom väznení bol Ján sťatý, čo bolo dôsledkom intríg vnuknutých Diablom a zosnovaných zlou Herodias, ktorá voči Jánovi „prechovávala nenávisť“. (Marek 6:16–19; Matúš 14:3–12) Ale Mesiášov predchodca si zachoval rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi a čoskoro bude vzkriesený z mŕtvych a bude sa tešiť zo života v Božom novom svete spravodlivosti. — Ján 5:28, 29; 2. Petra 3:13.