1, 2. a) Aké znepokojenie vyvolal Ježišov rozhovor so Samaritánkou pri studni a prečo? (Pozri aj poznámku pod čiarou.) b) Čo dal Ježiš najavo tým, že kázal Samaritánke?

V JEDNO poludnie koncom roku 30 n. l. pri starej studni neďaleko mesta Sychar Ježiš ukázal, čo si myslí o tom, ako by sa malo zaobchádzať so ženami. Dopoludnie strávil cestou cez kopcovitú samársku krajinu a k studni prišiel unavený, hladný a smädný. Keď sa posadil pri studni, prišla tam istá Samaritánka načerpať vodu. „Daj sa mi napiť,“ povedal jej Ježiš. Žena naňho určite hľadela v úžase. „Ako to, že ty, Žid, pýtaš si odo mňa piť, hoci som Samaritánka?“ opýtala sa. Neskôr, keď sa jeho učeníci vrátili z nákupu potravín, boli zarazení a divili sa, prečo sa Ježiš „zhováral so ženou“. — Ján 4:4–9, 27.

² Čo viedlo ženu k takej otázke a čo znepokojilo učeníkov? Žena bola Samaritánka a Židia sa so Samaritánmi nestýkali. (Ján 8:48) Zjavne tam však bol aj ďalší dôvod na znepokojenie. V tom čase rabínska tradícia odrádzala mužov od toho, aby sa na verejnosti rozprávali so ženami.a Ježiš však otvorene kázal tejto úprimnej žene, a dokonca jej prezradil, že je Mesiáš. (Ján 4:25, 26) Ježiš tak ukázal, že ho nezväzujú nebiblické tradície, vrátane tých, ktoré ponižovali ženy. (Marek 7:9–13) Naopak, tým, čo Ježiš robil, a tým, čo učil, dal najavo, že so ženami by sa malo zaobchádzať so cťou a úctou.