Život v biblických časoch — Roľník
„[Ježiš] povedal svojim učeníkom: ‚Áno, žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.‘“ (MATÚŠ 9:37, 38)
JEŽIŠ pri svojom vyučovaní často spomínal roľnícke metódy či náradie, aby vyzdvihol dôležité myšlienky. (Matúš 11:28–30; Marek 4:3–9; Lukáš 13:6–9) Prečo? Pretože žil v poľnohospodárskej spoločnosti. Mnohí, ktorí ho počúvali, používali tradičné, stáročia nezmenené poľnohospodárske metódy. Rozumeli jeho slovám, lebo spomínal veci, ktoré boli súčasťou ich každodenného života. Tak sa k nim mohol priblížiť a jeho učenie pôsobilo na ich srdce. (Matúš 7:28)
Ježišove podobenstvá a ďalšie biblické správy lepšie pochopíme, keď sa dozvieme niečo viac o roľníkovi z prvého storočia — aké plodiny pestoval, aké nástroje používal a s akými ťažkosťami sa stretával.
Predstavte si, že sledujete roľníka pri práci. Prečítajte si uvedené biblické texty a uvažujte, čo sa z nich môžete dozvedieť.
Čas siať
Roľník stojí na priedomí, zacláňa si oči pred prvými slnečnými lúčmi a vdychuje vlhkastý vzduch. Dažde zmäkčili pôdu, vysušenú slnkom. Prišiel čas orať. Roľník si vykladá na plece ľahký drevený pluh a vydáva sa na svoje políčko.
Tam zapriahne svoje ťažné zvieratá a poháňa ich do práce. Železný hrot pluhu sa zarezáva do kamenistej pôdy. Tento druh pluhu, radlo, pôdu neobracia, len ju zbrázdi, vyhĺbi do nej plytké ryhy (1). Roľník sa snaží nevybočiť doprava ani doľava, aby boli brázdy rovné. Nikdy sa neobzerá dozadu, lebo inak by pluh išiel krivo. (Lukáš 9:62) Nesmie prekročiť hraničné medzníky svojho políčka a musí ho využiť čo najlepšie.
Zorané pole je pripravené na siatie. Roľník drží v jednej ruke vak s jačmeňom a druhou rukou rozsieva po poli vzácne osivo (2). Úzkostlivo dbá na to, aby semená padli na „dobrú pôdu“, nie na vyšliapané chodníčky. (Lukáš 8:5, 8)
Po siatí nasleduje bránenie. Roľník pripevní za svoj záprah tŕnisté vetvy a zvieratá ich potom vláčia hore-dole po poli. Kŕdle škrekotajúcich vtákov sa snažia ukradnúť semená ešte predtým, ako ich zakryje vrstva hliny. Neskôr roľník motykou (3) kyprí pôdu a odstraňuje burinu, ktorá by mohla zadusiť rastlinky ešte skôr, než prinesú úrodu. (Matúš 13:7)
Čas žať
Plynú mesiace, sprevádzané dažďovými dňami. Zrelé klasy jačmeňa sa vlnia v slnečných lúčoch a sfarbujú polia do biela. (Ján 4:35)
Cez žatvu má roľník a jeho rodina plné ruky práce. Žnec vždy ľavou rukou chytí obilné steblá a pravou rukou sa zaženie železným kosákom (4). Ďalší zberajú zožaté obilie, viažu ho do snopov (5) a nakladajú na somáriky alebo na vozy (6), na ktorých ho odvezú na dedinský mlat.
Jasnou belasou oblohou preniká žiara spaľujúceho poludňajšieho slnka. Rodina chvíľu odpočíva v tieni figovníka. Smejú sa, rozprávajú a zajedia si spolu trochu chleba, upraženého zrna, olív, sušených fíg a hrozienok. Toto občerstvenie ukončia niekoľkými rýchlymi dúškami pramenistej vody. (5. Mojžišova 8:7)
Na neďalekom poli niekoľko ľudí paberkuje zvyšky obilia (7). Niektorí ľudia sú totiž chudobní a nevlastnia nijakú pôdu. (5. Mojžišova 24:19–21)
Neskôr na dedinskom mlate roľník rozkladá snopy na vyvýšenú udupanú plochu. Záprah dokola ťahá po obilí ťažké mlátiace sane (8). (5. Mojžišova 25:4) Tieto sane majú zospodu ostré kamenné alebo železné zuby, ktoré drvia steblá.
Roľník čaká na večerný vánok. (Rút 3:2) Za súmraku naberá drevenými vidlami alebo „vejačkou“ (9) vymlátené snopy a vyhadzuje ich do vzduchu. (Matúš 3:12) Ťažké zrno dopadá na zem, kým ľahšie plevy vietor odveje preč. Roľník znovu a znovu vidlami prevracia zožaté obilie, až kým ho všetko nepreveje.
S východom slnka roľníkova žena a dcéry začínajú zrno preosievať (10). Potriasajú riečicami, teda sitami, ktoré sú plné zrna a drobných kamienkov. Jačmeň prepadáva do košov, ale nečistoty sa vyhadzujú. Úroda je bohatá. Časť z nej uskladnia v džbánoch (11) a zvyšok vysypú do zásobární vyhĺbených v zemi.
Roľník stojí na mlate, narovnáva si chrbát, uvoľňuje unavené svaly a prezerá si polia okolo dediny. S uspokojením hľadí na zlatohnedé políčka pokryté strniskom, ktoré sú dôkazom mnohých dní tvrdej práce. Sleduje, ako niektorí obrábajú vinice, olivové háje a sady granátových jabĺk a figovníkov. Jeden zo susedov okopáva svoju malú záhradku a máva mu na pozdrav. Dopestuje v nej uhorky, šošovicu, fazuľu, pór, cícer a cibuľu. Roľník sa na chvíľu zastaví, dvíha zrak k nebu a vyslovuje krátku vrúcnu modlitbu, v ktorej ďakuje Bohu za všetky tie dobré dary, ktoré ľuďom dáva. (Žalm 65:9–11)
[Obrázky na stranách 28 – 30]
(Pozri publikáciu)