Ježiš Kristus — najväčší Misionár

„Som jeho zástupcom, a On ma vyslal.“ — JÁN 7:29.

1, 2. Kto je misionár a koho môžeme označiť za najväčšieho Misionára?

ČO TI príde na myseľ, keď počuješ slovo „misionár“? Niektorým sa vybavia misionári takzvaného kresťanstva, z ktorých mnohí sa zapájajú do riešenia politických alebo ekonomických problémov krajín, v ktorých pôsobia. Ale ako Jehovovmu svedkovi ti zrejme prídu na um misionári, ktorých do rôznych krajín sveta vysiela kázať dobré posolstvo vedúci zbor. (Mat. 24:14) Títo misionári nesebecky venujú svoj čas a energiu vznešenému cieľu — pomôcť ľuďom priblížiť sa k Jehovovi Bohu a zažívať radosť zo vzácneho vzťahu k nemu. — Jak. 4:8.

² Slovo „misionár“ nenájdeme v hlavnom texte Prekladu nového sveta Svätých písiem. Ale grécke slovo, ktoré je v Efezanom 4:11 preložené ako ‚evanjelisti‘, čiže zvestovatelia evanjelia, je možné preložiť aj výrazom „misionári“. Jehova je najväčší Zvestovateľ evanjelia, ale nemožno ho označiť za najväčšieho Misionára, lebo ho nikto nevyslal. Ale Ježiš o svojom nebeskom Otcovi povedal: „Som jeho zástupcom, a On ma vyslal.“ ​(Ján 7:29) Jehova prejavil veľkú lásku k ľudstvu tak, že svojho jednosplodeného Syna poslal na zem. (Ján 3:16) Ježiš bol poslaný na zem okrem iného preto, aby „svedčil o pravde“, a tak ho môžeme vhodne označiť za najväčšieho a najlepšieho Misionára. (Ján 18:37) Úlohu hlásať dobré posolstvo o Kráľovstve splnil dokonale a úžitok z jeho služby máme aj my dnes. Napríklad jeho metódy vyučovania v službe môžeme uplatňovať bez ohľadu na to, či sme vymenovaní za misionárov, alebo nie.

 3. O akých otázkach budeme uvažovať?

³ Keďže Ježiš slúžil na zemi ako hlásateľ Kráľovstva, môžeme si položiť tieto otázky: Čo zažil na zemi? Prečo bolo jeho vyučovanie také pôsobivé? A vďaka čomu bola jeho služba úspešná?

Ochotný duch v novom prostredí

 4 – 6. Napríklad aké zmeny zažil Ježiš, keď bol poslaný na zem?

⁴ Dnešní misionári a niektorí kresťania, ktorí sa sťahujú na miesta, kde je potrebných viac hlásateľov Kráľovstva, si možno musia určitý čas zvykať na nižšiu životnú úroveň. Ale nedokážeme si ani len predstaviť, aká zmena to bola pre Ježiša, keď prišiel na zem, v porovnaní s tým, keď žil v nebi s Jehovom medzi duchovnými tvormi, ktorí s čistými pohnútkami slúžili Jehovovi. (Jób 38:7) V skazenom svete medzi hriešnymi ľuďmi bol život úplne iný! (Mar. 7:20–23) Ježiš musel dokonca riešiť súperenie medzi svojimi najbližšími učeníkmi. (Luk. 20:46; 22:24) Pochopiteľne, všetko, s čím sa na zemi stretol, zvládol dokonale.

⁵ Ježiš nezačal hovoriť ľudským jazykom zázračne, musel sa ho naučiť ako dieťa. Aká to bola preňho zmena oproti tomu, keď velil anjelom v nebi! Na zemi hovoril najmenej jedným ‚ľudským jazykom‘. Bolo to úplne iné ako hovoriť „anjelskými jazykmi“. (1. Kor. 13:1) Ale tak pútavo ako Ježiš nikto nikdy nehovoril. — Luk. 4:22.

⁶ Zamysli sa aj nad ďalšími veľkými zmenami, ktoré Boží Syn zažil, keď prišiel na zem. I keď po Adamovi nezdedil hriech, predsa len bol človekom, podobne ako ľudia, ktorí sa neskôr stali jeho ‚bratmi‘, čiže pomazanými nasledovníkmi. (Prečítajte Hebrejom 2:17, 18.) V poslednú noc svojho pozemského života nepožiadal svojho nebeského Otca, aby mu poslal „viac než dvanásť légií anjelov“. Aké jednoduché by bolo zavolať na pomoc týchto mocných anjelov, ktorým predtým velil ako archanjel Michael! (Mat. 26:53; Júda 9) Je pravda, že konal zázraky, ale to, čo robil tu na zemi, bolo veľmi obmedzené v porovnaní s tým, čo mohol robiť v nebesiach.

 7. Ako sa Židia stavali k Zákonu?

⁷ Keď Ježiš počas svojej predľudskej existencie slúžil ako „Slovo“, pravdepodobne bol Božím Hovorcom, ktorý viedol Izraelitov cez pustatinu. (Ján 1:1; 2. Mojž. 23:20–23) Izraeliti síce „dostali Zákon odovzdaný anjelmi, ale nedodržiavali... ho“. (Sk. 7:53; Hebr. 2:2, 3) Židovskí náboženskí vodcovia v prvom storočí dokonca prehliadali účel Zákona. Zamyslime sa napríklad nad zákonom o sabate. (Prečítajte Marka 3:4–6.) Znalci Písma a farizeji ‚nedbali na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť‘. (Mat. 23:23) Ježiš však napriek tomu neprestal oznamovať pravdu.

 8. Prečo nám Ježiš môže prísť na pomoc?

⁸ Ježiš mal ochotného ducha. Láska k ľuďom v ňom roznecovala silnú túžbu pomáhať im. Nikdy nestratil evanjelizačného ducha. A keďže na zemi dokázal vernosť Jehovovi, stal sa „zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú“. Okrem toho „v tom, v čom sám trpel, keď bol skúšaný, je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní“, teda i nám. — Hebr. 2:18; 5:8, 9.

Dobre vyškolený učiteľ

9, 10. Aké školenie dostal Ježiš pred príchodom na zem?

⁹ Skôr ako sú dnešní kresťania vyslaní slúžiť ako misionári, vedúci zbor im zabezpečí školenie. Dostal aj Ježiš Kristus pred pomazaním za Mesiáša nejaké školenie? Áno, ale nenavštevoval rabínske školy; ani sa neučil pri nohách niektorého významného náboženského vodcu. (Ján 7:15; porovnaj Skutky 22:3.) Teda vďaka čomu bol takým dobrým učiteľom?

¹⁰ Bez ohľadu na to, čo sa azda naučil od svojej matky Márie a adoptívneho otca Jozefa, najdôležitejšie školenie do služby dostal z toho najvyššieho Zdroja. Ježiš o tom povedal: „Nehovoril [som] sám od seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi dal prikázanie, čo mám povedať a hovoriť.“ ​(Ján 12:49) Všimni si, že Boh mu dal konkrétne pokyny, čo má vyučovať. Niet pochýb o tom, že pred príchodom na zem strávil veľa času s Otcom, ktorý ho poučoval. Mohol dostať lepšie školenie?

11. Do akej miery Ježiš odzrkadľoval postoj svojho Otca k ľudstvu?

¹¹ Boží Syn mal už od svojho stvorenia veľmi blízky vzťah k Otcovi. Počas predľudskej existencie videl, ako Boh zaobchádza s ľuďmi, a z toho pochopil, aký má k nim postoj. Božiu lásku k ľuďom odzrkadľoval do takej miery, že ako zosobnená múdrosť mohol povedať: „Veci, ktoré som mala rada, boli u ľudských synov.“ — Prísl. 8:22, 31.

12, 13. a) Čo sa Ježiš naučil tým, že pozoroval, ako Boh zaobchádza s Izraelitmi? b) Ako Ježiš uplatnil to, čo sa naučil?

¹² Súčasťou Ježišovho školenia bolo aj pozorovanie spôsobu, akým jeho Otec rieši náročné situácie. Zamysli sa napríklad nad tým, ako Jehova zaobchádzal s neposlušnými Izraelitmi. V Nehemiášovi 9:28 sa píše: „Ihneď ako mali pokoj, opäť konali to, čo je zlé pred tebou [Jehova], a ponechával si ich v ruke ich nepriateľov, ktorí po nich šliapali. Potom sa vracali a volali k tebe o pomoc, a sám si počul až z nebies a oslobodzoval si ich v súlade so svojím hojným milosrdenstvom znovu a znovu.“ Keď Ježiš spolupracoval s Jehovom a pozoroval ho, vypestoval si k ľuďom taký súcit, aký mal jeho Otec. — Ján 5:19.

¹³ To, čo sa Ježiš naučil, sa prejavilo v tom, že súcitne zaobchádzal so svojimi učeníkmi. V poslednú noc pred jeho smrťou ho všetci apoštoli, ktorých tak miloval, „opustili a utiekli“. (Mat. 26:56; Ján 13:1) Apoštol Peter ho dokonca trikrát zaprel! Napriek tomu Ježiš ponechal apoštolom možnosť vrátiť sa. Petrovi povedal: „Pokorne som však za teba prosil, aby neochabla tvoja viera. A ty, keď sa raz vrátiš, posilňuj svojich bratov.“ ​(Luk. 22:32) „Na základe apoštolov a prorokov“ bol úspešne založený duchovný Izrael a základné kamene Nového Jeruzalema nesú mená dvanástich verných apoštolov Baránka, Ježiša Krista. Zvestovateľská činnosť pomazaných kresťanov a ich oddaných spoločníkov, „iných oviec“, dodnes úspešne napreduje pod mocnou Božou ochranou a pod vedením Božieho milovaného Syna. — Ef. 2:20; Ján 10:16; Zjav. 21:14.

Ako Ježiš vyučoval

14, 15. V čom sa Ježišovo vyučovanie úplne odlišovalo od vyučovania znalcov Písma a farizejov?

¹⁴ Ako Ježiš pri vyučovaní svojich nasledovníkov uplatňoval to, čo sa naučil? Keď porovnáme jeho spôsob vyučovania s vyučovaním židovských náboženských vodcov, jasne vidíme, že jeho vyučovanie bolo neporovnateľne lepšie. Znalci Písma a farizeji „spravili Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu“. Naproti tomu Ježiš nehovoril sám od seba; vždy sa pri vyučovaní pridržiaval Božieho slova, čiže posolstva. (Mat. 15:6; Ján 14:10) A to musíme robiť aj my.

¹⁵ Ježiš sa od náboženských vodcov výrazne odlišoval aj v niečom inom. O znalcoch Písma a farizejoch povedal: „Konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“ ​(Mat. 23:3) Ježiš konal v súlade s tým, čo vyučoval. Zamyslime sa nad príkladom, z ktorého vidno, že to bolo naozaj tak.

16. Na základe čoho môžeš povedať, že Ježiš žil v súlade so svojimi slovami v Matúšovi 6:19–21?

¹⁶ Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby si ‚ukladali poklady v nebi‘. (Prečítajte Matúša 6:19–21.) Žil on sám v súlade so svojimi slovami? Áno, lebo mohol o sebe pravdivo povedať: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ ​(Luk. 9:58) Ježiš žil jednoducho. Jeho hlavnou činnosťou bolo hlásanie dobrého posolstva o Kráľovstve a názorne ukázal, čo to znamená nemať úzkostlivé starosti, ktoré vyplývajú z ukladania si pokladov na zemi. Ježiš zdôraznil, že je omnoho lepšie ukladať si poklady v nebi, „kde ani moľa, ani hrdza nežerie a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú“. Konáš podľa jeho nabádania a ukladáš si poklady v nebi?

Ježišove príťažlivé vlastnosti

17. Vďaka akým vlastnostiam bol Ježiš vynikajúcim zvestovateľom?

¹⁷ Vďaka akým vlastnostiam bol Ježiš vynikajúcim zvestovateľom dobrého posolstva? Jednou bol dobrý postoj k ľuďom, ktorým pomáhal. K nádherným Jehovovým vlastnostiam, ktoré Ježiš odzrkadľoval, patrila aj pokora, láska a súcit. Všimni si, ako tieto vlastnosti priťahovali mnohých ľudí k Ježišovi.

18. Prečo môžeme povedať, že Ježiš bol pokorný?

¹⁸ Tým, že Ježiš prijal úlohu prísť na zem, „vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom“. (Fil. 2:7) Bol to prejav pokory. A keď bol na zemi, nepozeral sa na ľudí zvrchu. Nemal postoj, ktorý by sa dal vyjadriť slovami: ‚Prišiel som až z neba, tak ma musíte počúvať.‘ Na rozdiel od samozvaných falošných mesiášov nechodil po krajine a nerozhlasoval o sebe, že je Mesiáš. Niekedy dokonca ľuďom prikázal, aby nikomu nehovorili, kto je alebo čo urobil. (Mat. 12:15–21) Chcel, aby sa ľudia rozhodli nasledovať ho na základe toho, čo sami videli. A akí šťastní boli jeho učeníci, že ich Pán od nich neočakával, že budú dokonalí ako anjeli, s ktorými žil v nebi!

19, 20. Ako láska a súcit podnecoval Ježiša pomáhať ľuďom?

¹⁹ Ježiš Kristus prejavoval aj lásku, dominantnú vlastnosť svojho nebeského Otca. (1. Jána 4:8) Práve láska ho podnecovala vyučovať poslucháčov. Zamysli sa napríklad nad tým, čo pocítil k istému mladému vládcovi. (Prečítajte Marka 10:17–22.) „Pocítil k nemu lásku“ a chcel mu pomôcť. Ale mladý vládca sa nechcel zriecť svojho veľkého majetku a stať sa Kristovým nasledovníkom.

²⁰ K Ježišovým príťažlivým vlastnostiam patril aj súcit. Ľudia, ktorí prijímali jeho učenie, boli podobne ako všetci ostatní preťažení problémami. Ježiš si to uvedomoval, a preto ich vyučoval so súcitom. Uveďme príklad: Raz mal spolu s učeníkmi toľko práce, že sa nemali ani kedy najesť. Ale čo urobil, keď uvidel zhromaždený zástup ľudí? „Prišlo mu ich však ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ ​(Mar. 6:34) Všímal si poľutovaniahodný stav ľudí, ktorým kázal, preto sa naplno venoval vyučovaniu a konal zázraky na úžitok týchto ľudí. Niektorých jeho nádherné vlastnosti pritiahli, podnietili konať a stať sa jeho učeníkmi.

21. O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²¹ O Ježišovej pozemskej službe sa toho môžeme dozvedieť oveľa viac. Ako inak ešte môžeme napodobňovať Ježiša Krista, najväčšieho Misionára? To uvidíme v nasledujúcom článku.

Ako by si odpovedal?

• Aké školenie dostal Ježiš predtým, ako prišiel na zem?

• V čom bolo Ježišovo vyučovanie oveľa lepšie ako vyučovanie farizejov?

• Ktoré vlastnosti priťahovali ľudí k Ježišovi?

[Obrázok na strane 15]

Ako Ježiš vyučoval zástup ľudí?