Ľud slobodný, ale zodpovedný
„Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — JÁN 8:32.
1, 2. a) Akú významnú úlohu zohráva sloboda v ľudských dejinách? b) Kto jediný je skutočne slobodný? Vysvetli to.
SLOBODA. Aké silné slovo! Ľudstvo znášalo nespočetné vojny, revolúcie a sociálne otrasy pre túžbu ľudí byť slobodnými. The Encyclopedia Americana hovorí: ‚Vo vývoji civilizácie nezohral žiaden pojem väčšiu úlohu než sloboda.‘
2 A predsa, koľkí ľudia sú skutočne slobodní? Koľkí vôbec vedia, čo je to sloboda? Dielo The World Book Encyclopedia hovorí: „Aby ľudia mali úplnú slobodu, nesmú existovať žiadne obmedzenia v tom, ako myslia, hovoria alebo konajú. Musia si uvedomovať, aké možnosti voľby majú, a musia mať právo rozhodovať sa medzi týmito možnosťami.“ Poznáš niekoho, kto je z tohto hľadiska skutočne slobodný? Kto môže povedať, že nemá ‚žiadne obmedzenia v tom, ako myslí, hovorí alebo koná‘? Popravde, tomuto opisu zodpovedá iba jedna osoba v celom vesmíre — Boh Jehova. Iba on má absolútnu slobodu. Iba on si môže zvoliť, čokoľvek si želá, a potom to aj uskutočniť napriek akémukoľvek odporu. On je „Všemohúci“. — Zjavenie 1:8; Izaiáš 55:11.
3. Pod akou podmienkou ľudia obvykle užívajú slobodu?
3 Ľudia sú podriadení a slobodu môžu mať iba relatívnu. Obvykle je poskytovaná alebo zaručená nejakou autoritou a súvisí s našou podriadenosťou voči tejto autorite. Takmer v každom prípade môže byť človek slobodný len vtedy, ak uznáva autoritu toho, kto zaručuje jeho slobodu. Napríklad ľudia, ktorí žijú v „slobodnom svete“, užívajú mnohé dobrodenia, napríklad slobodu pohybu, slobodu prejavu a náboženskú slobodu. Čo zaručuje tieto slobody? Zákony krajiny. Človek môže užívať tieto slobody, len kým dodržiava zákony. Ak svoju slobodu zneužíva a porušuje zákon, je autoritami volaný na zodpovednosť a jeho sloboda môže byť drasticky obmedzená odsúdením do väzenia. — Rimanom 13:1–4.
Bohom daná sloboda — spolu so zodpovednosťou
4, 5. Z akej slobody sa tešia tí, čo uctievajú Jehovu, a za čo ich bude brať na zodpovednosť?
4 V prvom storočí Ježiš hovoril o slobode. Povedal Židom: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:31, 32) Nehovoril o slobode prejavu alebo o náboženskej slobode. Určite nehovoril o oslobodení z rímskeho jarma, po čom mnohí Židia túžili. Nie, bolo to niečo oveľa cennejšie; bola to sloboda, ktorá nebola poskytovaná ľudskými zákonmi alebo vrtochmi nejakého ľudského vládcu; bola to sloboda daná najvyšším Zvrchovaným Panovníkom vesmíru, Jehovom. Bola to sloboda oslobodzujúca od povier, náboženskej nevedomosti, a patrilo k nej ešte oveľa, oveľa viac. Sloboda daná Jehovom je skutočnou slobodou, ktorá bude trvať po celú večnosť.
5 Apoštol Pavol povedal: „Jehova je Duch; a kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ (2. Korinťanom 3:17) Počas stáročí zaobchádza Jehova s ľudstvom tak, aby sa verní ľudia nakoniec tešili z najznamenitejšej a najväčšej ľudskej slobody, zo ‚slávnej slobody Božích detí‘. (Rimanom 8:21) Zatiaľ nám Jehova poskytuje určitú mieru slobody pomocou biblickej pravdy a berie nás na zodpovednosť, ak túto slobodu zneužívame. Apoštol Pavol napísal: „A niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné jeho zraku, ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ — Hebrejom 4:13.
6–8. a) Z akej slobody sa Adam a Eva tešili a pod akou podmienkou si ju mohli udržať? b) Čo stratili Adam a Eva pre seba a pre svoje potomstvo?
6 Zodpovednosť voči Jehovovi vystúpila do popredia, keď žili naši prví ľudskí rodičia Adam a Eva. Jehova ich vytvoril so vzácnym darom slobodnej vôle. Kým využívali slobodnú vôľu zodpovedne, tešili sa z ďalších požehnaní, napríklad zo slobody, ku ktorej patrilo, že nepociťovali strach, nemali choroby, nemuseli zomrieť a mohli s čistým svedomím pristupovať k svojmu nebeskému Otcovi. Ale keď zneužili svoju slobodnú vôľu, to všetko sa zmenilo.
7 Jehova umiestnil Adama a Evu do záhrady Eden a dal im do užívania ovocie všetkých stromov tejto záhrady — okrem jedného stromu. Tento strom si ponechal pre seba; bol to ‚strom poznania dobrého a zlého‘. (1. Mojžišova 2:16, 17) Tým, že by Adam s Evou nejedli ovocie z tohto stromu, by uznali, že iba Jehova má právo určovať meradlá toho, čo je dobré a čo je zlé. Keby konali zodpovedne a nejedli zakázané ovocie, Jehova by im naďalej zabezpečoval slobodu vo všetkých ďalších ohľadoch.
8 Je smutné, že Eva poslúchla ľstivú radu Hada, že by sama mala „poznať dobré a zlé“. (1. Mojžišova 3:1–5) Najprv ona a potom aj Adam jedli zo zakázaného ovocia. Viedlo to k tomu, že sa hanbili a schovali, keď prišiel Boh Jehova, aby s nimi hovoril v záhrade Eden. (1. Mojžišova 3:8, 9) Teraz boli hriešnikmi, ktorí už nepociťovali slobodu, ktorá umožňovala pristupovať k Bohu a vyplývala z čistého svedomia. Pre seba i pre svoje potomstvo tým stratili aj slobodu spočívajúcu v tom, že nepodliehali chorobám ani smrti. Pavol povedal: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ — Rimanom 5:12; 1. Mojžišova 3:16, 19.
9. Ktorí ľudia sú známi tým, že dobre využívali mieru slobody, z ktorej sa tešili?
9 Ľudstvo však malo naďalej slobodnú vôľu, a v priebehu času ju niektorí nedokonalí ľudia zodpovedne využívali na to, aby slúžili Jehovovi. Zo staroveku sa pre nás zachovali mená niektorých z nich. Muži ako Ábel, Enoch, Noach, Abrahám, Izák a Jakob (nazývaný tiež Izrael) sú príkladmi jednotlivcov, ktorí využívali slobodu — v tej miere, v akej ju ešte mali — na konanie Božej vôle. Preto sa im dobre darilo. — Hebrejom 11:4–21.
Sloboda Božieho vyvoleného ľudu
10. Aké boli podmienky zmluvy, ktorú uzavrel Jehova so svojím zvláštnym ľudom?
10 Za dní Mojžiša Jehova oslobodil synov Izraela — ktorých počet vtedy dosahoval milióny — z otroctva v Egypte a uzavrel s nimi zmluvu, ktorou sa stali jeho zvláštnym ľudom. Pod touto zmluvou mali Izraeliti kňazov a systém zvieracích obetí, ktoré symbolicky prikrývali ich hriechy. Mali teda slobodu v tom ohľade, že mohli pristupovať k Bohu a uctievať ho. Mali tiež systém zákonov a predpisov, ktorý ich mal chrániť pred zvykmi založenými na poverách a pred falošným uctievaním. Neskôr mali dostať Zasľúbenú krajinu ako dedičstvo spolu s uistením o Božej pomoci proti ich nepriateľom. Povinnosťou Izraelitov v tejto zmluve bolo dodržiavať Jehovov Zákon. Izraeliti ochotne prijali túto podmienku a povedali: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ — 2. Mojžišova 19:3–8; 5. Mojžišova 11:22–25.
11. K čomu to viedlo, keď Izrael zo svojej strany nedodržiaval zmluvu s Jehovom?
11 Vyše 1 500 rokov boli Izraeliti v tom zvláštnom vzťahu k Jehovovi. Ale znova a znova nedodržiavali zmluvu. Opakovane boli odvádzaní falošným uctievaním a dostávali sa do otroctva modlárstva a povier; a tak Boh dovolil, aby boli telesne zotročení svojimi nepriateľmi. (Sudcovia 2:11–19) Namiesto toho, aby sa tešili z oslobodzujúcich požehnaní vyplývajúcich z dodržiavania zmluvy, boli trestaní, pretože ju porušovali. (5. Mojžišova 28:1, 2, 15) Napokon v roku 607 pred n. l. Jehova pripustil, aby sa tento národ dostal do otroctva v Babylone. — 2. Paralipomenon 36:15–21.
12. Čo sa nakoniec stalo zjavným v súvislosti s mojžišovskou zmluvou Zákona?
12 Bola to tvrdá lekcia. Mali sa z nej poučiť o dôležitosti dodržiavania Zákona. A predsa, keď sa Izraeliti po 70 rokoch vrátili do svojej krajiny, stále nedodržiavali správne zmluvu Zákona. Necelých sto rokov po ich návrate povedal Jehova izraelským kňazom: „Vy — vy ste odbočili z cesty. Spôsobili ste, že sa mnohí potkli v zákone. Skazili ste Léviho zmluvu.“ (Malachiáš 2:8) Ani najúprimnejší spomedzi Izraelitov nedokázali dodržiavať dokonalý Zákon. Namiesto toho, aby bol požehnaním, stal sa — podľa slov apoštola Pavla — „kliatbou“. (Galaťanom 3:13) Na uvedenie nedokonalých, verných ľudí do slávnej slobody Božích detí bolo potrebné niečo, čo by prevýšilo mojžišovskú zmluvu Zákona.
Podstata kresťanskej slobody
13. Aký lepší základ pre slobodu bol nakoniec poskytnutý?
13 To, čo túto zmluvu prevyšovalo, bola výkupná obeť Ježiša Krista. Okolo roku 50 n. l. písal Pavol zboru pomazaných kresťanov v Galácii. Opisoval, ako ich Jehova oslobodil z otroctva zmluvy Zákona, a potom povedal: „Pre takú slobodu nás oslobodil Kristus. Stojte preto pevne a nedajte sa opäť zapriahnuť do jarma otroctva.“ (Galaťanom 5:1) V akých smeroch Ježiš oslobodil ľudí?
14, 15. V akých podivuhodných smeroch oslobodil Ježiš veriacich Židov a Nežidov?
14 Po Ježišovej smrti sa Židia, ktorí ho prijali ako Mesiáša a stali sa jeho učeníkmi, dostali pod novú zmluvu, ktorá nahradila starú zmluvu Zákona. (Jeremiáš 31:31–34; Hebrejom 8:7–13) Pod touto novou zmluvou sa stali Židia, spolu s nežidovskými veriacimi, ktorí sa k nim neskôr pripojili, časťou nového, duchovného národa, ktorý nahradil telesný Izrael ako Boží zvláštny ľud. (Rimanom 9:25, 26; Galaťanom 6:16) V tomto postavení sa tešili zo slobody, ktorú sľúbil Ježiš, keď povedal: „Pravda vás oslobodí.“ Okrem oslobodenia spod kliatby Mojžišovho Zákona, pravda oslobodila židovských kresťanov od všetkých zaťažujúcich tradícií, ktoré na nich uvalili náboženskí vodcovia. Nežidovských kresťanov oslobodila od modlárstva a povier ich predchádzajúceho uctievania. (Matúš 15:3, 6; 23:4; Skutky 14:11–13; 17:16) A patrilo k tomu ešte viac.
15 Keď Ježiš hovoril o pravde, ktorá oslobodzuje, povedal: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“ (Ján 8:34) Pretože Adam a Eva zhrešili, každý človek, ktorý kedy žil, bol hriešnikom, a teda otrokom hriechu. Jedinou výnimkou bol sám Ježiš; a Ježišova obeť oslobodila veriacich z tohto otroctva. Je pravda, že svojou prirodzenosťou boli stále nedokonalí a hriešni. Teraz však mohli robiť pokánie zo svojich hriechov a prosiť o odpustenie na základe Ježišovej obete, s dôverou, že ich prosebné žiadosti budú vypočuté. (1. Jána 2:1, 2) Na základe Ježišovej výkupnej obete ich Boh vyhlásil za spravodlivých a mohli k nemu pristupovať s očisteným svedomím. (Rimanom 8:33) Navyše, keďže výkupné otvorilo vyhliadku na vzkriesenie k nekonečnému životu, pravda ich oslobodila dokonca aj od strachu zo smrti. — Matúš 10:28; Hebrejom 2:15.
16. V akom zmysle bola kresťanská sloboda rozsiahlejšia než akákoľvek sloboda, ktorú ponúka svet?
16 Kresťanská sloboda bola úžasným spôsobom sprístupnená mužom i ženám bez ohľadu na ich postavenie z ľudského hľadiska. Chudobní ľudia, väzni, a dokonca i otroci mohli byť slobodní. Na druhej strane vysokopostavení ľudia národov, ktorí odmietli posolstvo o Kristovi, boli stále v otroctve povier, hriechu a strachu zo smrti. Nikdy by sme nemali prestať ďakovať Jehovovi za túto slobodu, z ktorej sa tešíme. Nič z toho, čo ponúka svet, sa jej nemôže ani zďaleka vyrovnať.
Slobodní, ale zodpovední
17. a) Ako niektorí v prvom storočí stratili svoju kresťanskú slobodu? b) Prečo by sme sa nemali dať oklamať zdanlivou slobodou v Satanovom svete?
17 V prvom storočí sa pravdepodobne väčšina pomazaných kresťanov tešila zo svojej slobody a udržiavala si rýdzosť za každú cenu. Smutné však je, že niektorí okúsili kresťanskú slobodu so všetkými jej požehnaniami, a potom ju zavrhli a vrátili sa do otroctva sveta. Prečo sa to stalo? Viera mnohých nepochybne zoslabla a boli jednoducho „odvlečení preč“. (Hebrejom 2:1) Ďalší ‚odvrhli vieru a dobré svedomie a zakúsili stroskotanie svojej viery‘. (1. Timotejovi 1:19) Možno upadli do hmotárstva alebo do nemravného spôsobu života. Aké dôležité je, aby sme strážili svoju vieru a budovali ju tým, že sa budeme stále venovať osobnému štúdiu, pestovaniu spoločenstva, modlitbe a kresťanskej činnosti! (2. Petra 1:5–8) Kiež si nikdy neprestaneme vážiť kresťanskú slobodu! Je pravda, že niekoho možno zvádza povoľnosť, ktorú vidí mimo zboru, a myslí si, že ľudia vo svete sú slobodnejší ako my. Ale to, čo vyzerá vo svete ako sloboda, je obvykle iba nezodpovednosť. Ak nie sme otrokmi Boha, sme otrokmi hriechu, a toto otroctvo platí trpkú mzdu. — Rimanom 6:23; Galaťanom 6:7, 8.
18–20. a) Ako sa niektorí stali ‚nepriateľmi mučeníckeho kola‘? b) Ako sa niektorí ‚držali svojej slobody na zastretie zla‘?
18 Pavol vo svojom liste Filipanom napísal: „Sú mnohí, o ktorých som sa často zmieňoval, ale teraz sa o nich zmieňujem s plačom. Chodia ako nepriatelia Kristovho mučeníckeho kola.“ (Filipanom 3:18) Áno, boli to niekdajší kresťania, ktorí sa stali nepriateľmi viery, možno tým, že sa stali odpadlíkmi. Aké je životne dôležité, aby sme nenasledovali ich cestu! Navyše, Peter napísal: „Buďte ako slobodní a držte sa svojej slobody, avšak nie na zastretie zla, ale ako Boží otroci.“ (1. Petra 2:16) Ako sa môže niekto držať svojej slobody na zastretie zla? Tým, že sa dopúšťa vážnych hriechov — možno tajne — pričom je stále spojený so zborom.
19 Spomeň si na Diotrefa. Ján o ňom povedal: „Diotrefes, ktorý [v zbore] rád zaujíma prvé miesto, neprijíma od nás nič s úctou... Ani... neprijíma bratov s úctou, a tým, čo ich chcú prijať, sa v tom snaží zabrániť a vylúčiť ich zo zboru.“ (3. Jána 9, 10) Diotrefes využíval svoju slobodu na zastretie svojich sebeckých ambícií.
20 Učeník Júda napísal: „Vkradli [sa] medzi vás istí ľudia, ktorých Písma už dávno predtým ustanovili pre tento súd, bezbožní ľudia, ktorí obracajú nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania a prejavujú sa ako falošní voči nášmu jedinému Majiteľovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi.“ (Júda 4) Títo jednotlivci, hoci boli spojení so zborom, mali naň skazonosný vplyv. (Júda 8–10, 16) V Zjavení čítame, že v zboroch v Pergame a v Tyatíre bolo sektárstvo, modlárstvo a nemravnosť. (Zjavenie 2:14, 15, 20–23) Aké je to zneužitie kresťanskej slobody!
21. Čo čaká tých, ktorí zneužívajú svoju kresťanskú slobodu?
21 Čo čaká tých, ktorí takto zneužívajú svoju kresťanskú slobodu? Spomeň si, čo sa stalo Izraelu. Izrael bol Božím vyvoleným národom, ale Jehova ho nakoniec zavrhol. Prečo? Pretože Izraeliti využívali svoj vzťah k Bohu na zastretie zla. Chválili sa, že sú synmi Abraháma, ale zavrhli Ježiša, Abrahámovo Semeno a Jehovovho vyvoleného Mesiáša. (Matúš 23:37–39; Ján 8:39–47; Skutky 2:36; Galaťanom 3:16) „Boží Izrael“ ako celok nebude podobne neverný. (Galaťanom 6:16) Ale každý jednotlivý kresťan, ktorý spôsobuje duchovné alebo mravné znečistenie, sa nakoniec stretne s pokarhaním, či dokonca podstúpi nepriaznivý rozsudok. Všetci sme zodpovední za to, ako využívame svoju kresťanskú slobodu.
22. Akú radosť získavajú tí, ktorí využívajú svoju kresťanskú slobodu, aby slúžili ako otroci Boha?
22 O čo lepšie je byť otrokmi Boha, a tak byť naozaj slobodnými. Iba Jehova dáva slobodu, ktorá je skutočne cenná. Príslovie hovorí: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“ (Príslovia 27:11) Využívajme svoju kresťanskú slobodu na ospravedlnenie Jehovu. Ak to budeme robiť, náš život bude mať zmysel, budeme pôsobiť radosť nášmu nebeskému Otcovi a nakoniec budeme medzi tými, ktorí sa tešia zo slávnej slobody Božích synov.
Vieš vysvetliť?
◻ Kto jediný je skutočne slobodný?
◻ Z akej slobody sa tešili Adam s Evou a prečo ju stratili?
◻ Z akej slobody sa tešili Izraeliti, keď dodržiavali zmluvu s Jehovom?
◻ Akú slobodu dostali tí, ktorí prijali Ježiša?
◻ Ako niektorí v prvom storočí stratili alebo zneužili svoju kresťanskú slobodu?
[Obrázok na strane 13]
Sloboda, ktorú poskytol Ježiš, bola oveľa lepšia než akákoľvek sloboda, ktorú môže poskytnúť človek