Napodobňujte ich vieru

Bojoval so strachom a pochybnosťami

PETER namáhavo vesluje a uprene hľadí do tmy. Zazdalo sa mu, že na východe vidí nejaké tlmené svetlo. Žeby už konečne svitalo? Od dlhého veslovania si už necíti chrbát ani ruky. Vietor, ktorý mu rozstrapatil vlasy, zmenil vody Galilejského mora na besniaci živel. Vlna za vlnou naráža na provu rybárskeho člna a zakaždým mu uštedrí spŕšku chladnej vody. Ale on vesluje ďalej.

Tam niekde na brehu Peter a jeho spoločníci zanechali Ježiša osamote. V ten deň boli svedkami toho, ako Ježiš nasýtil niekoľko tisíc hladných ľudí len niekoľkými chlebmi a rybami. Ľudia na to reagovali tak, že chceli Ježiša urobiť kráľom. Ale on nechcel mať s politikou nič spoločné a bol odhodlaný chrániť pred takýmito ctižiadostivými cieľmi aj svojich nasledovníkov. Unikajúc pred zástupom, naliehal na svojich učeníkov, aby nastúpili do člna a odišli na druhý breh, kým on odišiel sám na vrch modliť sa. (Marek 6:35–45; Ján 6:14, 15)

Mesiac, takmer v splne, bol už vysoko, keď učeníci nastupovali do člna. Teraz sa pomaly zvažuje k obzoru na západe. Učeníkom sa však podarilo prejsť len niekoľko kilometrov. Fyzická námaha a neustávajúci hukot vetra a vĺn im sťažuje komunikáciu. A tak je Peter zrejme ponorený do vlastných myšlienok.

A veru má o čom premýšľať! Nasleduje Ježiša Nazaretského už viac než dva roky plné vzrušujúcich udalostí. Už sa toho veľa naučil, ale ešte stále má na čom pracovať. A on je ochotný na sebe pracovať — chce bojovať proti takým prekážkam, ako je strach a pochybnosti. Preto je pre nás vynikajúcim príkladom. Pozrime sa, ako ho môžeme napodobňovať.

„Našli sme Mesiáša“!

Peter nikdy nezabudne na ten deň, keď stretol Ježiša z Nazareta. Peter bol prvý, za kým jeho brat Andrej prišiel s ohromujúcou správou: „Našli sme Mesiáša.“ Po týchto slovách začal Petrov život naberať iný smer. Už nikdy nemal byť taký ako predtým. (Ján 1:41)

Peter býval v meste Kafarnaum, ktoré ležalo na brehu sladkovodného jazera nazývaného Galilejské more. Spolu s Andrejom ako rybári spolupracovali s Jakubom a Jánom, Zebedeovými synmi. S Petrom okrem jeho manželky bývali aj jeho svokra a jeho brat Andrej. Uživiť takú domácnosť rybolovom si vyžadovalo veľa tvrdej práce, energie a vynachádzavosti. Skúsme si predstaviť tie nespočetné noci ťažkej práce — ako muži naťahujú vlečné siete medzi dvoma člnmi a potom vyťahujú do člna to, čo im jazero vydalo. A predstavme si, ako sa asi narobili aj cez deň, lebo ryby bolo potrebné roztriediť a predať a siete poopravovať a vyčistiť.

V Biblii sa píše, že Andrej bol učeníkom Jána Krstiteľa. Peter určite s veľkým záujmom počúval, ako jeho brat rozpráva o tom, čo Ján hlása. Jedného dňa Andrej videl, ako Ján ukazuje na Ježiša Nazaretského a hovorí: „Hľa, Boží Baránok!“ Andrej sa okamžite stal Ježišovým nasledovníkom a vzrušene Petrovi zvestoval úžasnú novinu: Prišiel Mesiáš! (Ján 1:35–40) Po vzbure v Edene asi 4 000 rokov predtým Jehova Boh sľúbil, že príde výnimočný človek, ktorý prinesie ľudstvu skutočnú nádej. (1. Mojžišova 3:15) A Andrej sa práve s týmto Záchrancom, so samotným Mesiášom, osobne stretol! Peter sa ponáhľal, aby sa s Ježišom stretol aj on.

Až do toho dňa Petra všetci poznali ako Šimona alebo Simeona. Ale teraz sa Ježiš naňho pozrel a povedal: „‚Ty si Šimon, Jánov syn; budeš sa volať Kéfas‘ (čo sa prekladá: Peter).“ ​(Ján 1:42) „Kéfas“ znamená „kameň“ alebo „skala“. Ježišove slová boli zjavne prorocké. Ježiš vopred vedel, že Peter raz bude ako skala — že bude stabilnou, pevnou a spoľahlivou oporou ostatným Kristovým nasledovníkom. Videl sa tak aj Peter? To sa nezdá pravdepodobné. Ani niektorí súčasní čitatelia evanjelií nevidia u Petra vlastnosti, ktorými by pripomínal skalu. Niektorým sa Peter javí ako nestabilný človek, nestály ako počasie.

Peter mal svoje chyby. A Ježiš voči nim nebol slepý. Ale Ježiš, tak ako jeho Otec Jehova, vždy hľadal v ľuďoch to dobré. Ježiš videl, že Peter má predpoklady na to, aby si rozvinul znamenité vlastnosti, a on sa mu v tom snažil pomáhať. Jehova a jeho Syn hľadajú to dobré aj v nás. Možno sú v našom živote chvíle, keď je pre nás ťažké veriť tomu, že v nás môžu nájsť veľa dobrého. Ale musíme sa spoľahnúť na ich úsudok a musíme byť ochotní učiť sa a nechať sa formovať tak ako Peter. (1. Jána 3:19, 20)

„Prestaň sa báť“

Peter sa k Ježišovi pravdepodobne na nejaký čas pripojil na jeho zvestovateľskej ceste. A tak bol asi pri tom, keď Ježiš vykonal svoj prvý zázrak — keď na svadobnej hostine v Káne premenil vodu na víno. Čo je však dôležitejšie, počul Ježišovo úžasné posolstvo o Božom Kráľovstve, ktoré prinášalo ľuďom nádej. Napriek tomu sa po čase od Ježiša oddelil a vrátil sa k rybolovu. O niekoľko mesiacov sa však s Ježišom opäť osobne stretol. Tentoraz ho Ježiš pozýval, aby sa v živote plne zameral už len na to, aby ho nasledoval.

Peter mal práve za sebou neúspešný nočný rybolov. Znovu a znovu spúšťali rybári svoje siete do vody, ale zakaždým ich vytiahli prázdne. Peter pritom určite využil všetky svoje skúsenosti a vynachádzavosť — skúšal loviť na rôznych miestach jazera a hľadal, kde sa ryby chodia kŕmiť. Tak ako mnohí rybári, aj on si chvíľami nepochybne želal, aby dokázal vidieť cez tmavé vody jazera, kde sú tie húfy rýb, alebo aby našiel nejaký spôsob, ako ich dostať do svojich sietí. Samozrejme, takéto úvahy mohli len prehĺbiť zúfalstvo, ktoré cítil. Peter nelovil len tak pre zábavu; od jeho úlovku boli závislí ďalší ľudia. Napokon však dorazil k brehu s prázdnymi rukami. No i tak musel vyčistiť siete. Preto keď k nemu prišiel Ježiš, mal práve plné ruky práce.

Okolo Ježiša sa tlačil zástup ľudí, ktorí sa snažili zachytiť každé jeho slovo. Preto Ježiš nastúpil do Petrovho člna a požiadal ho, aby trochu odrazil od brehu. Keď vyučoval zástup, jeho hlas sa jasne niesol ponad hladinu jazera. Peter ho so zatajeným dychom počúval podobne ako všetci ľudia na brehu. Petra nikdy neunavilo sledovať, ako Ježiš rozvíja ústrednú tému svojho zvestovania — Božie Kráľovstvo. Akou výsadou by bolo pomáhať Kristovi šíriť toto posolstvo nádeje po celej krajine! Ale bolo by to možné? Z čoho by žili? Peter si možno znovu spomenul na dlhú noc márnej práce, ktorú mal za sebou. (Lukáš 5:1–3)

Keď Ježiš dokončil svoju reč, povedal Petrovi: „Zájdi na hlbinu a spusťte siete na lov.“ Petra sa zmocnili pochybnosti. Povedal: „Učiteľ, celú noc sme sa lopotili a nič sme nechytili, ale na tvoj príkaz spustím siete.“ Spustiť siete znovu na jazero bolo určite to posledné, čo by Peter chcel urobiť, najmä teraz, keď už ryby nemali svoj čas kŕmenia. Napriek tomu Peter poslúchol a pravdepodobne dal znamenie aj svojim spolupracovníkom v druhom člne, aby išli s nimi. (Lukáš 5:4, 5)

Keď Peter začal vyťahovať siete, s prekvapením zistil, že sú nejaké ťažké. Udivený ťahal ďalej a onedlho už mohol vidieť obrovské množstvo rýb trepotajúcich sa v sieti! Horúčkovito mával na mužov v druhom člne, aby im prišli pomôcť. Čoskoro im bolo jasné, že jeden čln všetky tie ryby neuvezie. Naplnili teda obidva člny, no rýb bolo stále príliš veľa. Člny sa pod tou váhou začali potápať. Peter bol ohromený. Už predtým videl prejavy Kristovej moci, ale tentoraz sa to týkalo jeho osobne! Tento človek dokáže dokonca prinútiť ryby, aby vošli do sietí! Petra sa zmocnila bázeň. Padol na kolená a povedal: „Odíď odo mňa, lebo som hriešny muž, Pane.“ Ako by mohol byť hoden toho, aby bol blízkym spoločníkom niekoho, kto používa moc od samotného Boha takýmto spôsobom? (Lukáš 5:6–9)

Ježiš mu láskavo povedal: „Prestaň sa báť. Odteraz budeš loviť živých ľudí.“ ​(Lukáš 5:10, 11) Teraz nebol čas na pochybnosti ani strach. Petrove pochybnosti v súvislosti s takými bežnými vecami, ako bol rybolov, boli neopodstatnené a rovnako neopodstatnený bol aj jeho strach z vlastných chýb a nedostatkov. Ježiš mal pred sebou veľkú úlohu — službu, ktorá mala zmeniť dejiny. A slúžil Bohu, ktorý „odpustí vo veľkej miere“. (Izaiáš 55:7) Áno, Jehova sa o nich postará v telesnom i v duchovnom ohľade. (Matúš 6:33)

Teraz už Peter konal rýchlo a rovnako aj Jakub a Ján. „Vrátili sa teda s člnmi k brehu a všetko opustili a nasledovali ho.“ ​(Lukáš 5:11) Peter vložil dôveru v Ježiša a v Toho, ktorý ho poslal. Bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké mohol urobiť. Aj dnešní kresťania, ktorí prekonávajú pochybnosti a strach a ujímajú sa služby Bohu, dávajú najavo svoju dôveru. Ak vkladáme v Jehovu takúto dôveru, nikdy sa nesklameme. (Žalm 22:4, 5)

„Prečo si zapochyboval?“

Keď Peter v tú veternú noc vesloval cez Galilejské more, ako sme to spomínali v úvode, bolo to asi dva roky po tom, čo stretol Ježiša. Samozrejme, nemôžeme vedieť, aké spomienky mu vírili v hlave. Veď sa toho toľko udialo! Ježiš uzdravil jeho svokru. Predniesol Kázeň na vrchu. Znovu a znovu svojím vyučovaním a mocnými skutkami dokazoval, že je Jehovovým Vyvoleným, Mesiášom. Ako mesiace plynuli, Petrove chyby, napríklad jeho sklon okamžite sa poddať strachu a pochybnostiam, určite do istej miery ustúpili do úzadia. Ježiš si ho dokonca vybral za jedného z dvanástich apoštolov. Boj so strachom a pochybnosťami však Peter ešte nevyhral, ako sa o tom čoskoro presvedčil.

V tú noc niekedy medzi treťou hodinou ráno a východom slnka — počas štvrtej nočnej hliadky — Peter zrazu prestal veslovať a vzpriamene sa posadil. V diaľke cez vzdúvajúce sa vlny sa niečo hýbalo! Bol to mesačný svit odrážajúci sa v spŕške vody z rozbúrených vĺn? Na to sa to hýbalo príliš plynulo a vzpriamene. Bol to človek! Áno, človek, a kráčal po hladine jazera! Ako sa postava približovala, vyzeralo to, akoby mala prejsť tesne popri nich! Prestrašení učeníci si mysleli, že je to nejaký prízrak. Postava však prehovorila: „Buďte odvážni, to som ja; nebojte sa.“ Bol to Ježiš! (Matúš 14:25–28)

Peter na to reagoval slovami: „Pane, ak si to ty, prikáž mi, aby som prišiel k tebe po vode.“ Teda v prvom momente reagoval odvážne. Tento výnimočný zázrak ho naplnil úžasom a chcel sa ešte viac utvrdiť vo svojej viere. Chcel byť súčasťou diania. Ježiš mu láskavo pokynul, aby k nemu vykročil. Peter preliezol okraj člna a opatrne zostupoval na vlniacu sa hladinu mora. Predstavte si, ako sa asi cítil, keď si uvedomil, že pod nohami má niečo pevné a že vlastne stojí na hladine. Určite bol ohromený, keď kráčal k Ježišovi. Zrazu ho však premohli iné silné pocity. (Matúš 14:29)

Petrova pozornosť mala byť neustále zameraná na Ježiša. Bol to predsa Ježiš, kto ho s mocou od Jehovu udržiaval na vlnách. A Ježiš to robil preto, lebo Peter v neho prejavil vieru. Ale Peter sa nechal rozptýliť. Čítame: „Keď sa pozrel na búrku, naľakal sa.“ Peter si zrazu začal všímať vlny, ktoré narážali o čln, a vodnú triešť a penu odnášané vetrom. Spanikáril. Asi si predstavil, ako ide ku dnu, ako sa topí. Čím viac sa v jeho srdci vynáral strach, tým viac sa jeho viera potápala. Muž, ktorý dostal meno „skala“, lebo mal predpoklady na to, aby bol stabilný, začal klesať ku dnu ako kameň, lebo vo svojej viere nebol pevný. Peter bol dobrý plavec, ale v tejto chvíli sa na to nespoliehal. Vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš ho chytil za ruku a vytiahol ho na hladinu. Potom, kým ešte kráčali po hladine, mu Ježiš dal toto dôležité poučenie: „Ty maloverný, prečo si zapochyboval?“ ​(Matúš 14:30, 31)

„Zapochyboval“ — aké výstižné! Pochybnosti môžu mať na človeka mocný, ničivý vplyv. Ak sa im poddáme, môžu zničiť našu vieru a spôsobiť, že duchovne pôjdeme ku dnu. Musíme proti nim bojovať s nasadením všetkých síl! Ako? Tak, že budeme svoju pozornosť zameriavať správnym smerom. Ak stále premýšľame len o tom, čo nám naháňa strach, čo nás oberá o odvahu, čo odvádza našu pozornosť od Jehovu a jeho Syna, naše pochybnosti budú rásť. Ale ak svoju pozornosť zameriame na Jehovu a jeho Syna, na to, čo urobili, čo robia a čo ešte len urobia pre tých, ktorí ich milujú, nedovolíme, aby ničivé pochybnosti ohrozili našu vieru.

Keď Peter nastupoval za Ježišom do člna, videl, ako búrka utícha. Na Galilejskom jazere zavládol pokoj. Peter sa pripojil k ostatným učeníkom, ktorí vyhlásili: „Ty si skutočne Boží Syn.“ ​(Matúš 14:33) Nad jazerom sa začalo brieždiť a Petra zaplavil pocit vďačnosti. Jeho pochybnosti a strach sa rozplynuli. Je pravda, že mal pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa z neho stal kresťan podobný skale, ktorého v ňom videl Ježiš. Ale Peter bol odhodlaný vytrvalo na sebe pracovať a ďalej robiť pokroky. Máte takýto postoj aj vy? Potom vám bude Petrov príklad viery istotne veľkou pomocou.

[Obrázok na stranách 22, 23]

Ježiš u tohto pokorného rybára videl veľké predpoklady na rast

[Obrázok na strane 23]

„Som hriešny muž, Pane“

[Obrázok na stranách 24, 25]

„Keď sa pozrel na búrku, naľakal sa“