Poučenie o pokore na pesachovej večeri

Peter a Ján sú už v Jeruzaleme, aby podľa Ježišových pokynov pripravili Pesach. Neskôr sa za nimi vydáva aj Ježiš a ostatných desať apoštolov. Je už neskoro popoludní a slnko sa pomaly skláňa k obzoru, keď Ježiš s apoštolmi zostupujú z Olivového vrchu. To je posledný raz, čo vidí mesto za denného svetla. Najbližšie ho uvidí až po vzkriesení.

Onedlho prichádzajú do mesta a vstupujú do domu, kde budú jesť Pesach. Kráčajú po schodoch do veľkej hornej miestnosti, kde je už všetko pripravené na spoločnú večeru. Ježiš sa na túto chvíľu tešil, lebo hovorí: „Veľmi som si prial jesť s vami túto pesachovú večeru, skôr ako budem trpieť.“ (Lukáš 22:15)

Už mnoho rokov je zvykom, že počas Pesachu koluje medzi prítomnými niekoľko pohárov vína. Teraz Ježiš berie do rúk jeden pohár, ďakuje Bohu a hovorí: „Vezmite ho a podávajte si ho medzi sebou. Hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie Kráľovstvo.“ (Lukáš 22:17, 18) Z týchto slov by malo byť zrejmé, že sa blíži jeho smrť.

Počas pesachovej večere sa stane niečo nezvyčajné. Ježiš vstane, odloží svoj vrchný odev a vezme si uterák. Potom nalieva vodu do umývadla. Podľa zvyku sa mal hostiteľ postarať o to, aby niekto, napríklad sluha, umyl hosťom nohy. (Lukáš 7:44) Na tejto večeri nie je žiaden hostiteľ, a tak sa na túto úlohu podujme Ježiš. Urobiť to mohol ktorýkoľvek apoštol, ale žiaden z nich sa toho neujal. Je to azda preto, že je medzi nimi ešte stále rivalita? Nech už je to akokoľvek, je im trápne dovoliť Ježišovi, aby im umyl nohy.

Keď Ježiš príde k Petrovi, ten protestuje: „Ty mi nikdy nebudeš umývať nohy.“ Ježiš mu odpovedá: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou nič spoločné.“ Peter na to zareaguje: „Pane, tak potom mi umy nielen nohy, ale aj ruky a hlavu.“ Ježišova odpoveď ho určite prekvapí: „Kto sa vykúpal, potrebuje si umyť už iba nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ (Ján 13:8–10)

Ježiš umýva nohy všetkým dvanástim vrátane Judáša Iškariotského. Keď si znova oblečie vrchný odev a vráti sa k stolu, pýta sa ich: „Rozumiete tomu, čo som urobil? Oslovujete ma ‚Učiteľ‘ a ‚Pane‘ a je to namieste, lebo ním som. Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám. Hovorím vám, že otrok nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Teraz to viete, ale budete šťastní, ak budete podľa toho aj konať.“ (Ján 13:12–17)

To bolo naozaj krásne poučenie o pokore. Ježišovi nasledovníci by sa nemali snažiť získať významné postavenie a myslieť si, že sú dôležití a druhí im majú slúžiť. Mali by, naopak, nasledovať Ježišov príklad. Nie však nejakým rituálnym umývaním nôh, ale ochotou slúžiť iným s pokorou a bez predsudkov.