2. kapitola

Ježiš Kristus, verný svedok

V PRIEBEHU asi 4000 rokov vydával svedectvo dlhý rad predkresťanských svedkov. Ale sporné otázky týkajúce sa Božej zvrchovanosti a rýdzosti Božích služobníkov neboli ani zďaleka vyriešené. Teraz prišiel čas, aby sa na zemi objavilo sľúbené kráľovské „semeno“, Mesiáš. — 1. Mojž. 3:15.

Koho zo všetkých tých miliónov svojich duchovných synov Jehova vybral pre toto poverenie? Všetci boli svedkami udalostí v Edene a nepochybne si uvedomovali, aké univerzálne sporné otázky vznikli. Ale kto sa najhorlivejšie usiloval o to, aby slúžil pri očistení Jehovovho mena a pri ospravedlnení jeho zvrchovanosti? Kto mohol dať najpresvedčivejšiu odpoveď na Satanovo vyzývavé tvrdenie, že nikto si v skúške nezachová rýdzosť voči Božej zvrchovanosti? Jehova vybral svojho Prvorodeného, svojho jednosplodeného Syna, Ježiša. — Ján 3:16; Kol. 1:15.

Ježiš horlivo a pokorne prijal toto poverenie, hoci to znamenalo opustiť nebeský domov, kde býval so svojím Otcom dlhšie ako ktokoľvek iný. (Ján 8:23, 58; Fil. 2:5–8) Aká bola jeho pohnútka? Hlboká láska k Jehovovi a horlivá túžba vidieť jeho meno očistené od každej pohany. (Ján 14:31) Ježiš konal aj z lásky k ľudstvu. (Prísl. 8:30, 31; porovnaj Jána 15:13.) Jeho narodenie na zemi v skorú jeseň roku 2 pred n. l. bolo umožnené svätým duchom — prostredníctvom neho Jehova preniesol Ježišov život z neba do lona židovskej panny Márie. (Mat. 1:18; Luk. 1:26–38) Tak sa Ježiš narodil v izraelskom národe. — Gal. 4:4.

Ježiš vedel lepšie ako ktorýkoľvek iný Izraelita, že musí byť svedkom Jehovu. Prečo? Bol členom národa, ktorému Jehova prostredníctvom proroka Izaiáša povedal: „Ste moji svedkovia.“ ​(Iz. 43:10) Okrem toho Jehova pomazal Ježiša pri krste v rieke Jordán v roku 29 n. l. svätým duchom. (Mat. 3:16) Takto bol Ježiš splnomocnený, ako to neskôr dosvedčil, „vyhlásiť rok dobrej vôle od Jehovu“. — Iz. 61:1, 2; Luk. 4:16–19.

Ježiš verne splnil svoje poverenie a stal sa Jehovovým najväčším svedkom, aký kedy žil na zemi. Apoštol Ján, ktorý stál blízko Ježiša v čase jeho smrti, teda nanajvýš oprávnene nazýva Ježiša „Verným svedkom“. (Zjav. 1:5) A v Zjavení 3:14 oslávený Ježiš sám seba nazýva „Amen“ a „verný a pravdivý svedok“. Aké svedectvo predložil tento „Verný svedok“?

‚Vydávanie svedectva o pravde‘

Keď bol Ježiš vypočúvaný pred rímskym miestodržiteľom Pilátom, povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde. Každý, kto je na strane pravdy, počúva môj hlas.“ ​(Ján 18:37) O akej pravde Ježiš vydával svedectvo? Bola to Božia pravda, odhalenie Jehovových večných predsavzatí. — Ján 18:33–36.

Ako však Ježiš vydával svedectvo o tejto pravde? Grécke sloveso pre „vydávať svedectvo“ znamená tiež „vyhlásiť, potvrdiť, priaznivo svedčiť, hovoriť dobre (o niečom), schvaľovať (niečo)“. V starovekých gréckych papyrusoch sa iná forma tohto slovesa (martyró) bežne vyskytuje za podpisom, napríklad pri obchodných transakciách. Ježiš teda svojou službou musel potvrdiť Božiu pravdu. To si určite vyžadovalo, aby oznamoval čiže kázal túto pravdu iným. Bolo však potrebné oveľa viac než len rozprávať.

„Ja som... pravda,“ povedal Ježiš. (Ján 14:6) Áno, žil tak, aby naplnil Božiu pravdu. Božie predsavzatie v súvislosti s Kráľovstvom a jeho mesiášskym Vládcom bolo objasnené v proroctvách. Ježiš celou svojou životnou cestou, ktorá vyvrcholila jeho obetnou smrťou, splnil všetko, čo o ňom bolo prorokované. Tak potvrdil a zaručil pravdu Jehovovho prorockého slova. Preto mohol apoštol Pavol povedať: „Nech je Božích sľubov akokoľvek veľa, stali sa Áno jeho prostredníctvom. Preto aj prostredníctvom neho hovoríme ‚Amen‘ [čo znamená „nech je tak“ alebo „istotne“] Bohu na slávu prostredníctvom nás.“ ​(2. Kor. 1:20) Áno, Ježiš je ten, v kom nachádzajú Božie sľuby splnenie. — Zjav. 3:14.

Vydávanie svedectva o Božom mene

Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno [alebo „nech je považované za posvätné; nech sa s ním zaobchádza ako so svätým“].“ ​(Mat. 6:9, RB, pozn. pod čiarou) V poslednú noc svojho pozemského života v modlitbe k svojmu nebeskému Otcovi Ježiš tiež povedal: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne, a zachovali tvoje slovo. A oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v spojení s nimi.“ ​(Ján 17:6, 26) To bol vlastne prvoradý účel, pre ktorý Ježiš prišiel na zem. Čo to znamená, že oznamoval Božie meno?

Ježišovi nasledovníci už Božie meno poznali a používali. Videli a čítali ho vo zvitkoch hebrejskej Biblie, ktoré boli k dispozícii v synagógach. Videli a čítali ho aj v Septuaginte — gréckom preklade Hebrejských Písiem, ktorý používali pri vyučovaní a písaní. Ak božské meno poznali, v akom zmysle im ho Ježiš zjavil čiže oznámil?

V biblických časoch neboli mená iba nejakými nálepkami. A Greek-English Lexicon of the New Testament (Grécko-anglický lexikón Nového zákona) od J. H. Thayera hovorí: „Meno Boha sa v N[ovom] Z[ákone] používa na všetky tie vlastnosti, ktoré sú pre jeho ctiteľov v tomto mene obsiahnuté a ktorými sa Boh dáva ľuďom poznať.“ Ježiš oznamoval Božie meno nielen tým, že ho používal, ale aj tým, že zjavil Osobu za týmto menom — jej predsavzatia, činnosť a vlastnosti. Ježiš, ‚ktorý bol v Otcovom náručí‘, mohol podať vysvetlenie o Otcovi ako nikto iný. (Ján 1:18) Navyše, Ježiš tak dokonale odzrkadľoval osobnosť svojho Otca, že jeho učeníci mohli ‚vidieť‘ Otca v Synovi. (Ján 14:9) Tým, čo Ježiš hovoril a konal, vydával svedectvo o Božom mene.

Svedčil o Božom Kráľovstve

Ježiš ako „Verný svedok“ bol vynikajúcim hlásateľom Božieho Kráľovstva. Dôrazne povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve... lebo na to som bol poslaný.“ ​(Luk. 4:43) Hlásal nebeské Kráľovstvo po celej Palestíne, pričom prešiel pešo stovky kilometrov. Kázal všade, kde našiel poslucháčov: na brehu jazera, na úbočiach vrchov, v mestách a dedinách, v synagógach a v chráme, na trhoviskách i v domovoch ľudí. Ale Ježiš vedel, že oblasť, ktorú môže prepracovať, a počet ľudí, ktorým môže svedčiť, sú obmedzené. (Porovnaj Jána 14:12.) A tak vzhľadom na prepracovanie celosvetového poľa Ježiš vyškolil a vyslal svojich učeníkov, aby boli hlásateľmi Kráľovstva. — Mat. 10:5–7; 13:38; Luk. 10:1, 8, 9.

Ježiš bol usilovný, horlivý svedok a nenechal sa ničím rozptyľovať. Hoci prejavoval osobný záujem o potreby ľudí, nepohrúžil sa natoľko do činnosti, ktorá prináša krátkodobú úľavu, že by zanedbal svoje poverenie od Boha, totiž poukazovať ľuďom na trvalé riešenie ich problémov — na Božie Kráľovstvo. Keď pri jednej príležitosti zázračne nasýtil asi 5000 mužov (ak pripočítame ženy a deti, bolo tam možno viac ako 10 000 ľudí), chcela sa ho zmocniť skupina Židov a urobiť ho pozemským kráľom. Čo urobil Ježiš? „Utiahol sa opäť sám na vrch.“ ​(Ján 6:1–15; porovnaj Lukáša 19:11, 12; Skutky 1:6–9.) Hoci Ježiš vykonal mnoho zázrakov uzdravovania, nebol známy predovšetkým ako Muž zázrakov; veriaci i neveriaci ho uznávali skôr ako „Učiteľa“. — Mat. 8:19; 9:11; 12:38; 19:16; 22:16, 24, 36; Ján 3:2.

Vydávanie svedectva o Božom Kráľovstve bolo nepochybne tou najdôležitejšou prácou, ktorú mohol Ježiš robiť. Jehovovou vôľou je, aby každý vedel, čo je Jeho Kráľovstvo a ako toto Kráľovstvo splní Jeho predsavzatia. Je veľmi drahé Jeho srdcu, pretože je prostriedkom, ktorým posvätí svoje meno a očistí ho od všetkej pohany. Ježiš to vedel, a preto urobil toto Kráľovstvo témou svojho kázania. (Mat. 4:17) Tým, že sa Ježiš horlivo zúčastňoval na hlásaní Kráľovstva, podporoval Jehovovu oprávnenú zvrchovanosť.

Svedok verný až po smrť

Nikto nemohol milovať Jehovu a jeho zvrchovanosť viac ako Ježiš. Ježiš ako „prvorodený celého stvorenstva“ ‚úplne poznal‘ Otca, pretože mal s ním dôverné spoločenstvo ako duchovný tvor v nebesiach. (Kol. 1:15; Mat. 11:27) Ochotne sa podriaďoval Božej zvrchovanosti počas nesčíselných vekov pred stvorením prvého muža a ženy. (Porovnaj Jána 8:29, 58.) Ako hlboko ho muselo raniť, keď sa Adam s Evou obrátili chrbtom k Božej zvrchovanosti! Ježiš však trpezlivo čakal v nebesiach asi 4000 rokov, kým konečne nastal čas, aby slúžil ako Jehovov najväčší svedok, aký kedy žil na zemi.

Ježiš si plne uvedomoval, že univerzálne sporné otázky sa ho priamo týkajú. Mohlo sa zdať, že Jehova postavil okolo neho ochranný plot. (Porovnaj Jóba 1:9–11.) Pravda, v nebesiach prejavil svoju vernosť a oddanosť, ale zachová si rýdzosť ako človek na zemi v skúškach každého druhu? Dokáže odolať Satanovi v prostredí, ktoré bolo zjavne pod kontrolou tohto jeho nepriateľa?

Protivník podobný hadovi nestrácal čas. Krátko po Ježišovom krste a pomazaní ho Satan pokúšal a chcel dosiahnuť, aby prejavil sebectvo, vyvýšil sa a nakoniec aby zavrhol Otcovu zvrchovanosť. No Ježišova jednoznačná odpoveď Satanovi: „Jehovu, svojho Boha budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu,“ ukázala, na ktorej strane v týchto sporných otázkach stojí. Aký to bol rozdiel v porovnaní s Adamom! — Mat. 4:1–10.

Životná cesta, ktorá bola Ježišovi určená, znamenala utrpenie a smrť, a Ježiš to dobre vedel. (Luk. 12:50; Hebr. 5:7–9) Napriek tomu, „keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole“. (Fil. 2:7, 8) Ježiš tým dokázal, že Satan je obludný luhár, a dal úplnú odpoveď na otázku: Zachová si niekto rýdzosť voči Božej zvrchovanosti, ak bude Satanovi dovolené podrobiť ho skúške? Ale Ježišovou smrťou sa dosiahlo ešte oveľa viac.

Smrťou na mučeníckom kole dal Ježiš „svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Mat. 20:28; Mar. 10:45) Jeho dokonalý ľudský život mal obetnú hodnotu. To, že Ježiš obetoval svoj život, nielenže umožňuje dosiahnuť odpustenie našich hriechov, ale nám aj otvára príležitosť získať večný život na rajskej zemi v súlade s Božím pôvodným predsavzatím. — Luk. 23:43; Sk. 13:38, 39; Hebr. 9:13, 14; Zjav. 21:3, 4.

Jehova potvrdil, že Ježiša miluje a že ho schvaľuje ako „Verného svedka“, keď ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych. To potvrdilo, že svedectvo, ktoré Ježiš vydával o Kráľovstve, je pravdivé. (Sk. 2:31–36; 4:10; 10:36–43; 17:31) Ježiš zostal v blízkosti zeme 40 dní, počas ktorých sa pri mnohých príležitostiach zjavoval svojim apoštolom, a potom vystúpil do neba. — Sk. 1:1–3, 9.

Ježiš naznačil, že zriadenie Božieho mesiášskeho Kráľovstva sa uskutoční vo vzdialenej budúcnosti. (Luk. 19:11–27) Táto udalosť bude tiež označovať začiatok Ježišovej „prítomnosti a záveru systému vecí“. (Mat. 24:3) Ale ako mali jeho nasledovníci na zemi spoznať, kedy sa to stane? Ježiš im dal „znamenie“ — zložené znamenie pozostávajúce z mnohých dokladov vrátane vojen, zemetrasení, nedostatku potravín, morových nákaz a vzrastu nezákonnosti. Významnou časťou tohto znamenia má byť aj kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom. Všetky črty tohto pozoruhodného znamenia môžeme vidieť v našich dňoch, čo ukazuje, že žijeme v čase, keď je Ježiš prítomný ako nebeský Kráľ, a v závere systému vecí.a — Mat. 24:3–14.

Ako je to však s Ježišovými nasledovníkmi? V tomto čase Ježišovej prítomnosti jednotlivci, ktorí sa hlásia k mnohým rozdielnym cirkvám, tvrdia, že nasledujú Krista. (Mat. 7:22) Biblia však hovorí, že je iba „jedna viera“. (Ef. 4:5) Ako teda môžete rozpoznať pravý kresťanský zbor, ten, ktorý má Božie schválenie a vedenie? Zistíte to, keď preskúmate, čo hovoria Písma o kresťanskom zbore prvého storočia, a pozriete sa, kto sa dnes riadi týmto vzorom.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 20]

‚Narodil sa, aby svedčil o pravde‘

[Zvýraznený text na strane 21]

Ježiš urobil Božie Kráľovstvo témou svojho kázania

[Zvýraznený text na strane 22]

Ježiš Kristus bol Jehovovým najväčším svedkom, aký kedy žil na zemi

[Celostránkový obrázok na strane 23]