Robiť verejné vyhlásenie na záchranu
„Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ — RIMANOM 10:13.
1. Aké výstrahy zaznievali v priebehu dejín?
DEJINY opisujú niekoľko ‚Jehovových dní‘. Potopa v Noachových dňoch, vyhladenie Sodomy a Gomory a zničenie Jeruzalema v rokoch 607 pred n. l. a 70 n. l. boli veľkými Jehovovými dňami vzbudzujúcimi bázeň. Boli to dni na uplatnenie práva nad tými, ktorí sa vzbúrili proti Jehovovi. (Malachiáš 4:5; Lukáš 21:22) Mnohí v tých dňoch zahynuli pre svoju skazenosť. Niektorí však prežili. Jehova spôsobil, aby zaznievali výstrahy, ktoré zlých upozorňovali na nadchádzajúcu katastrofu a ľuďom so správnym sklonom srdca dávali príležitosť nájsť záchranu.
2, 3. a) Aká prorocká výstraha bola citovaná na Letnice? b) Čo sa od Letníc 33 n. l. vyžadovalo pri vzývaní Jehovovho mena?
2 Význačným príkladom toho je zničenie Jeruzalema v roku 70 n. l. Keď prorok Joel predpovedal túto udalosť takmer 900 rokov vopred, napísal: „Dám predzvesti na nebesiach a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnko sa obráti na tmu a mesiac na krv pred príchodom veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa.“ Ako by mohol niekto prežiť taký desivý čas? Joel pod inšpiráciou napísal: „Stane sa, že každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne; veď na vrchu Sion a v Jeruzaleme budú tí, ktorí unikli, tak ako povedal Jehova, a medzi prežijúcimi, ktorých Jehova povoláva.“ — Joel 2:30–32.
3 Na Letnice 33 n. l. apoštol Peter oslovil zástup Židov a prozelytov v Jeruzaleme a citoval Joelovo proroctvo, čím svojim poslucháčom ukázal, že splnenie môžu očakávať vo svojich dňoch: „Dám predzvesti hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv a oheň a dymové výpary. Slnko sa obráti na tmu a mesiac na krv, skôr ako príde Jehovov veľký a slávny deň. A každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ (Skutky 2:16–21) Zástupy, ktoré počúvali Petra, pozostávali len z ľudí pod mojžišovským Zákonom, a preto všetci poznali Jehovovo meno. Peter vysvetlil, že odteraz bude k vzývaniu Jehovovho mena patriť niečo viac. Je významné, že to zahŕňalo nutnosť dať sa pokrstiť v mene Ježiša, toho, ktorý bol zabitý a potom vzkriesený k nesmrteľnému nebeskému životu. — Skutky 2:37, 38.
4. Aké posolstvo oznamovali kresťania široko-ďaleko?
4 Počnúc Letnicami kresťania šírili slovo o vzkriesenom Ježišovi. (1. Korinťanom 1:23) Oznamovali, že ľudia môžu byť prijatí za duchovných synov Jehovu Boha a stať sa súčasťou nového „Božieho Izraela“, duchovného národa, ktorý má ‚široko-ďaleko oznamovať Jehovove znamenitosti‘. (Galaťanom 6:16; 1. Petra 2:9) Tí, ktorí zostali verní až do smrti, mali zdediť nesmrteľný nebeský život ako spoludedičia s Ježišom v jeho nebeskom Kráľovstve. (Matúš 24:13; Rimanom 8:15, 16; 1. Korinťanom 15:50–54) Navyše, títo kresťania mali ohlasovať príchod veľkého Jehovovho dňa vzbudzujúceho bázeň. Museli varovať židovský svet pred súžením, ktoré malo zatieniť čokoľvek, čo až dovtedy postihlo Jeruzalem a národ, ktorý sa vyhlasoval za Boží ľud. Mali tu však byť aj prežijúci. Kto k nim mal patriť? Ľudia, ktorí vzývajú Jehovovo meno.
„V posledných dňoch“
5. K akému splneniu proroctva dochádza dnes?
5 Vtedajšia situácia v mnohom predobrazovala to, čo vidíme dnes. Od roku 1914 ľudstvo žije vo zvláštnom časovom období, o ktorom sa Biblia zmieňuje ako o „čase konca“, „závere systému vecí“ a o „posledných dňoch“. (Daniel 12:1, 4; Matúš 24:3–8; 2. Timotejovi 3:1–5, 13) Kruté vojny, bezuzdné násilie, úpadok spoločnosti a ničenie životného prostredia v našom storočí sú pozoruhodným splnením biblického proroctva. To všetko je súčasťou znamenia, ktoré predpovedal Ježiš, a to naznačuje, že ľudstvo má čoskoro zažiť záverečný, rozhodujúci Jehovov deň, ktorý vzbudzuje bázeň. Tento deň vyvrcholí armagedonskou bitkou, ktorá bude vyvrcholením ‚veľkého súženia, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude‘. — Matúš 24:21; Zjavenie 16:16.
6. a) Ako Jehova koná na záchranu miernych? b) Kde nachádzame Pavlovu radu, ako prežiť?
6 Zatiaľ čo sa deň spustošenia stále približuje, Jehova koná na záchranu miernych. V tomto „čase konca“ už zhromaždil posledných členov duchovného Božieho Izraela a od 30. rokov tohto storočia obrátil pozornosť svojich pozemských služobníkov na zhromažďovanie ‚veľkého zástupu, ktorý nemôže nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov‘. Títo ľudia ako skupina „vychádzajú [živí] z veľkého súženia“. (Zjavenie 7:9, 14) No ako si môže svoje prežitie zaistiť každý jednotlivec? Na túto otázku odpovedá apoštol Pavol. V 10. kapitole listu Rimanom dáva znamenitú radu, ako prežiť — radu, ktorá bola vhodná pre jeho dni a je vhodná i pre naše.
Modlitba na záchranu
7. a) Aká nádej je vyjadrená v liste Rimanom 10:1, 2? b) Prečo teraz Jehova mohol nechať hlásať „dobré posolstvo“ v širšom rozsahu?
7 Jehova už predtým, ako Pavol písal list Rimanom, zavrhol Izrael ako národ. Jednako apoštol vyhlásil: „Prianie môjho srdca a moja pokorná prosba k Bohu za nich je, aby boli zachránení.“ Jeho nádejou bolo, že jednotliví Židia by mohli získať presné poznanie Božej vôle, čo by viedlo k ich záchrane. (Rimanom 10:1, 2) Navyše, Jehova si praje záchranu pre tých ľudí v celom svete ľudstva, ktorí prejavujú vieru, ako uvádza Ján 3:16: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ Ježišova výkupná obeť otvorila cestu k tejto veľkolepej záchrane. Tak ako v Noachových dňoch i v ďalších dňoch súdu, ktoré nasledovali, Jehova nechal hlásať „dobré posolstvo“ a ukázal cestu záchrany. — Marek 13:10, 19, 20.
8. Komu dnes praví kresťania prejavujú dobrú vôľu podľa Pavlovho vzoru a ako?
8 Pavol prejavoval svoju dobrú vôľu Židom i Nežidom tým, že im kázal pri každej príležitosti. „Presviedčal Židov a Grékov.“ Starším z Efezu povedal: „Nezdržal [som sa], aby som vám nepovedal všetko, čo bolo užitočné, a aby som vás neučil verejne a z domu do domu. Ale dôkladne som svedčil Židom i Grékom o pokání pred Bohom a o viere v nášho Pána Ježiša.“ (Skutky 18:4; 20:20, 21) Podobne i dnes sa Jehovovi svedkovia namáhajú v kázaní, a to nielen takzvaným kresťanom, ale všetkým ľuďom až do „najvzdialenejšej časti zeme“. — Skutky 1:8; 18:5.
Vyznávať „‚slovo‘ viery“
9. a) K akému druhu viery povzbudzuje list Rimanom 10:8, 9? b) Kedy a ako by sme mali vyznávať svoju vieru?
9 Požiadavkou na záchranu je vytrvalá viera. Keď Pavol citoval 5. Mojžišovu 30:14, vyhlásil: „‚To slovo je blízko teba, v tvojich vlastných ústach a v tvojom vlastnom srdci‘; to je to ‚slovo‘ viery, ktoré zvestujeme.“ (Rimanom 10:8) Keď toto „‚slovo‘ viery“ kážeme, stále hlbšie sa nám vrýva do srdca. To platilo o Pavlovi a jeho ďalšie slová môžu posilniť naše odhodlanie byť ako on a deliť sa o túto vieru s inými: „Ak verejne oznamuješ ono ‚slovo vo vlastných ústach‘, že Ježiš je Pán, a v srdci prejavuješ vieru, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený.“ (Rimanom 10:9) Toto vyznanie pred inými sa nerobí len v čase krstu, ale musí to byť sústavné vyznávanie, horlivé verejné svedectvo o všetkých znamenitých plôškach pravdy. Takáto pravda sa sústreďuje na vzácne meno Zvrchovaného Pána Jehovu; na nášho mesiášskeho Kráľa a Vykupiteľa, Pána Ježiša Krista, a na nádherné sľuby o Kráľovstve.
10. Ako musíme zaobchádzať s týmto „‚slovom‘ viery“ v súlade s listom Rimanom 10:10, 11?
10 Niet nijakej záchrany pre nikoho, kto neprijíma a neuplatňuje toto „‚slovo‘ viery“, lebo apoštol Pavol pokračuje slovami: „Srdcom sa prejavuje viera na spravodlivosť, ale ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu. Písmo predsa hovorí: ‚Nikto, kto na ňom zakladá svoju vieru, nebude sklamaný.‘“ (Rimanom 10:10, 11) Musíme získať presné poznanie tohto „‚slova‘ viery“ a ďalej ho živiť vo svojom srdci, aby sme boli podnecovaní oznamovať ho iným. Sám Ježiš nám pripomína: „Ktokoľvek sa... hanbí za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ — Marek 8:38.
11. V akom rozsahu musí byť hlásané dobré posolstvo a prečo?
11 Ako predpovedal prorok Daniel, v tomto čase konca vidno pri šírení svedectva o Kráľovstve do všetkých končín zeme ‚tých, čo majú pochopenie, žiariť ako jas priestoru‘. „Privádzajú mnohých k spravodlivosti“ a pravé poznanie sa naozaj rozhojňuje, lebo Jehova vrhá stále jasnejšie svetlo na proroctvá týkajúce sa tohto času konca. (Daniel 12:3, 4) Je tu posolstvo záchrany, ktoré je nevyhnutné na prežitie pre každého, kto miluje pravdu a spravodlivosť.
12. Ako súvisí list Rimanom 10:12 s anjelovým poverením opísaným v Zjavení 14:6?
12 Apoštol Pavol pokračuje: „Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo nad všetkými je ten istý Pán, bohatý voči všetkým, ktorí ho vzývajú.“ (Rimanom 10:12) „Dobré posolstvo“ sa dnes musí kázať v ešte širšom celosvetovom rozsahu — všetkým národom až po samotné konce zeme. Anjel zo Zjavenia 14:6 stále letí prostriedkom neba a zveruje nám ‚večné dobré posolstvo, aby sme ho oznamovali ako radostnú zvesť tým, ktorí bývajú na zemi, a každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu‘. Aký úžitok to prinesie tým, ktorí reagujú kladne?
Vzývať Jehovovo meno
13. a) Aký je náš ročný text na rok 1998? b) Prečo je tento ročný text v dnešnej dobe veľmi vhodný?
13 Pavol, citujúc Joela 2:32, vyhlasuje: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ (Rimanom 10:13) Aké je vhodné, že tieto slová boli vybrané ako ročný text Jehovových svedkov na rok 1998! Nikdy predtým nebolo dôležitejšie napredovať s dôverou v Jehovu a oznamovať jeho meno a veľkolepé predsavzatia, s ktorými je toto meno spojené! Tak ako v prvom storočí, aj v posledných dňoch súčasného skazeného systému vecí zaznieva hlasné volanie: „Zachráňte sa z tohto pokriveného pokolenia.“ (Skutky 2:40) Je to pozvanie pre všetkých bohabojných ľudí na celom svete podobné hlasu trúbky, pozvanie vzývať Jehovu, aby poskytol záchranu im i tým, ktorí počúvajú ich verejné oznamovanie dobrého posolstva. — 1. Timotejovi 4:16.
14. Na akú Skalu sa musíme obracať so žiadosťou o záchranu?
14 Čo sa stane, keď na tejto zemi prepukne veľký Jehovov deň? Väčšina ľudí nebude hľadať záchranu u Jehovu. Ľudstvo vo všeobecnosti bude ‚stále hovoriť vrchom a skalným masívom: „Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Toho sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom.“‘ (Zjavenie 6:15, 16) Ich nádejou budú organizácie a inštitúcie tohto systému vecí podobné vrchom. O koľko lepšie by však bolo, keby dôverovali v najväčšiu Skalu zo všetkých, v Jehovu Boha! (5. Mojžišova 32:3, 4) O ňom kráľ Dávid povedal: „Jehova je môj skalný útes a moja pevnosť, Zaobstarávateľ úniku pre mňa.“ Jehova je ‚našou Skalou záchrany‘. (Žalm 18:2; 95:1) Jeho meno je „silnou vežou“, jedinou „vežou“, ktorá je dosť silná na to, aby nás ochránila počas nadchádzajúcej krízy. (Príslovia 18:10) Preto je životne dôležité, aby čo najviac ľudí z takmer šiestich miliárd, ktoré dnes žijú, bolo vyučovaných vzývať Jehovovo meno vo vernosti a úprimnosti.
15. Na čo poukazuje list Rimanom 10:14, pokiaľ ide o vieru?
15 Je vhodné, že apoštol Pavol pokračuje otázkou: „Ale ako budú vzývať toho, v koho neuverili?“ (Rimanom 10:14) Je tu množstvo ľudí, ktorým ešte možno pomôcť, aby prijali „‚slovo‘ viery“ za vlastné, a tak vzývali Jehovu na záchranu. Viera je nanajvýš dôležitá. Pavol v inom liste uvádza: „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ (Hebrejom 11:6) Ale ako uveria v Boha milióny ďalších? V liste Rimanom Pavol kladie otázku: „A ako uveria v toho, o kom nepočuli?“ (Rimanom 10:14) Vari im Jehova zaobstaráva nejaký prostriedok, aby mohli počuť? Istotne zaobstaráva! Počúvaj nasledujúce Pavlove slová: „A ako počujú, ak nebude nikto zvestovať?“
16. Prečo sú kazatelia v božskom usporiadaní nevyhnutní?
16 Z Pavlovho argumentu je úplne zrejmé, že sú potrební kazatelia. Ježiš naznačil, že to tak bude „až do záveru systému vecí“. (Matúš 24:14; 28:18–20) Kázanie je nevyhnutnou súčasťou božského usporiadania na pomoc ľuďom, aby mohli vzývať Jehovovo meno, a tak bezpečne vyviaznuť. Veď ani v cirkvách kresťanstva väčšina ľudí nerobí nič, aby si uctila Božie drahocenné meno. Mnohí si Jehovu beznádejne pletú s dvoma inými subjektmi v nevysvetliteľnej dogme o Trojici. Okrem toho, mnohí ľudia spadajú do kategórie, o ktorej sa hovorí v Žalme 14:1 a 53:1: „Nerozumný si povedal v srdci: ‚Niet žiadneho Jehovu.‘“ Ak majú bezpečne vyviaznuť v blížiacom sa veľkom súžení, potrebujú spoznať, že Jehova je živý Boh, a musia porozumieť všetkému, čo jeho meno predstavuje.
‚Pôvabné nohy‘ kazateľov
17. a) Prečo je vhodné, že Pavol cituje proroctvo o obnove? b) Čo znamená mať ‚pôvabné nohy‘?
17 Apoštol Pavol má ešte jednu nesmierne dôležitú otázku: „Ale ako budú zvestovať, ak neboli poslaní? Tak ako je napísané: ‚Aké pôvabné sú nohy tých, ktorí oznamujú dobré posolstvo o dobrých veciach!‘“ (Rimanom 10:15) Pavol tu cituje Izaiáša 52:7, čo je súčasť proroctva o obnove, ktoré sa spĺňa od roku 1919. Dnes Jehova opäť posiela „toho, ktorý prináša dobré posolstvo, ktorý zvestuje pokoj, ktorý prináša dobré posolstvo o niečom lepšom, ktorý zvestuje záchranu“. Boží pomazaní „strážni“ a ich spoločníci poslušne ďalej radostne volajú. (Izaiáš 52:7, 8) Nohy tých, ktorí dnes zvestujú záchranu, sa pri chodení z domu do domu azda unavia, ba i zaprášia, no ako im len tváre žiaria radosťou! Vedia, že sú poverení Jehovom hlásať dobré posolstvo pokoja, utešiť smútiacich a pomôcť im, aby vzývali Jehovovo meno s vyhliadkou na záchranu.
18. Čo hovorí list Rimanom 10:16–18 o konečnom výsledku zaznievania dobrého posolstva?
18 Či už ľudia ‚uveria v to, čo počuli‘, alebo sa rozhodnú neposlúchať to, Pavlove slová znejú pravdivo: „Či azda nepočuli? Veď v skutočnosti ‚ich zvuk sa rozniesol po celej zemi a ich výroky do najvzdialenejších končín obývanej zeme‘.“ (Rimanom 10:16–18) Práve tak ako „nebesia oznamujú Božiu slávu“ zobrazenú v Božích stvoriteľských dielach, aj Boží svedkovia na zemi musia hlásať ‚rok dobrej vôle od Jehovu a deň pomsty od nášho Boha, aby utešili všetkých smútiacich‘. — Žalm 19:1–4; Izaiáš 61:2.
19. Ako sa to skončí s tými, ktorí dnes ‚vzývajú Jehovovo meno‘?
19 Veľký Jehovov deň vzbudzujúci bázeň sa stále približuje. „Beda tomu dňu, lebo Jehovov deň je blízko, a príde ako plienenie od Všemohúceho!“ (Joel 1:15; 2:31) Modlíme sa, aby zástupy ďalších ľudí reagovali na dobré posolstvo s naliehavosťou a prúdili do Jehovovej organizácie. (Izaiáš 60:8; Habakuk 2:3) Spomeň si, že aj iné Jehovove dni — v Noachovej dobe, v Lótovej dobe a v dobe odpadlíckeho Izraela a Júdu — priniesli skazu zlým. Teraz stojíme na pokraji najväčšieho súženia zo všetkých, keď Jehovova víchrica zmetie skazenosť z povrchu tejto zeme a vyčistí cestu pre raj večného pokoja. Budeš tým, kto „vzýva Jehovovo meno“ vo vernosti? Ak áno, raduj sa! Máš Boží osobný sľub, že budeš zachránený. — Rimanom 10:13.
Ako by si odpovedal?
◻ Aké nové veci sa hlásali po Letniciach 33 n. l.?
◻ Ako by mali kresťania venovať pozornosť „‚slovu‘ viery“?
◻ Čo sa myslí pod ‚vzývaním Jehovovho mena‘?
◻ V akom zmysle majú poslovia Kráľovstva ‚pôvabné nohy‘?
[Obrázky na strane 18]
Boží ľud oznamuje Božie znamenitosti na Portoriku, v Senegale, v Peru, na Papue-Novej Guinei — áno, na celej zemeguli