Vážme si dôvod príchodu Mesiáša
„Našli sme Mesiáša.“ — JÁN 1:41
1. Aký prekvapujúci výrok je zaznamenaný v Biblii a kedy bol vyslovený?
BYOLA to prekvapujúca správa, ktorú oznámil Žid Andrej svojmu bratovi pred vyše 1 950 rokmi! Cítiš vzrušenie v týchto slovách, ktoré zaznamenal kresťanský apoštol Ján? Ten nezabudnuteľný rok presne určil kresťanský historik Lukáš ako „pätnásty rok vlády cézara Tibéria“. Pätnásty rok Tibéria, odvtedy ako bol vyhlásený za rímskeho vládcu, sa začal v septembri v roku 28 n. l. a skončil sa v septembri v roku 29 n. l. — Lukáš 3:1–3, 21, 22; Ján 1:32–35, 41.
2. Ako obracia Danielovo proroctvo pozornosť na rok 29 n. l.?
2 Rok objavenia sa Mesiáša bol presne predpovedaný. Uplynulo presne 483 rokov odvtedy, ako perzský kráľ Artaxerxes vydal nariadenie na znovuvybudovanie Jeruzalema. To sa stalo v dvadsiatom roku jeho vlády, v roku 455 pred n. l.a (Nehemiáš 2:1–8) Prorok Daniel predpovedal, „že od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovupostavený Jeruzalem, po vodcu Mesiáša bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov.“ (Daniel 9:25) Tieto dve dôležité udalosti boli od seba oddelené obdobiami 7 + 62 = 69 prorockých týždňov. Šesťdesiatdeväť doslovných týždňov sa rovná 483 dňom. Podľa prorockého pravidla „deň za rok“ sa mal Mesiáš objaviť o 483 rokov neskôr, v roku 29 n. l. — Ezechiel 4:6.
3. a) Čo znamená označenie „Mesiáš“? b) Ktoré proroctvá musel Mesiáš naplniť?
3 Je preto pochopiteľné, že v roku 29 n. l. boli „ľudia v očakávaní“ Mesiáša. (Lukáš 3:1, 15) Označenie „Mesiáš“ v hebrejčine má ten istý význam ako „Kristus“ v gréčtine — obe znamenajú „Pomazaný“. (Ján 1:41) Mnohí Židia si kládli naliehavú otázku: ‚Koho pomaže Boh Jehova za kráľa, ktorý bude vládnuť nielen nad Izraelom, ale aj nad celým ľudstvom?‘ Proroctvá zúžili výber na potomkov Abrahámovho pravnuka Júdu. Mesiáš mal okrem toho zdediť trón judského kráľa Dávida a mal sa narodiť v Dávidovom rodnom meste Betleheme. — 1. Mojžišova 17:5, 6; 49:10; Žalm 132:11; Daniel 7:13, 14; Micheáš 5:2; Ján 7:42.
Neomylné zistenie totožnosti
4, 5. a) Čo sa stalo v roku 29 n. l.? b) Akým neklamným znamením bol stotožnený Mesiáš?
4 V tomto významnom roku 29 n. l. nastala dôležitá udalosť: „Zachariášov syn Ján dostal na pustatine Božie vyhlásenie. Šiel preto po celej krajine okolo Jordánu a hlásal krst [ako symbol] pokánia na odpustenie hriechov.“ (Lukáš 3:2, 3) Jánova služba pripravila Židov, ktorí robili pokánie, na prijatie Mesiášovho príchodu. Jehova dal Jánovi znamenie. Mal čakať na toho, ‚nad kým uvidí zostupujúceho ducha a že zostáva na ňom.‘ — Ján 1:33.
5 Keď Ján pokrstil Ježiša z Nazaretu, videl toto neklamné pomazanie. Ježiš nebol pomazaný olejom, ako kedysi jeho pozemský predok Dávid, ale Jehovovým svätým duchom. (1. Samuelova 16:13; Skutky 10:38) Vtedy Boží hlas povedal: „To je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:16, 17) Ján to neskôr potvrdil týmito slovami: „Videl som ducha zostupujúceho z neba ako holubicu a zostal na ňom. A videl som to a svedčil som, že to je ten Boží Syn.“ — Ján 1:32, 34.
6. Aký dobrý príklad nám dali Andrej a Ján?
6 Týmito slovami Ján Krstiteľ svedomito predstavil svojich učeníkov Ježišovi a povedal o ňom, že je ‚Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.‘ (Ján 1:29) Dvaja učeníci rýchlo konali. Strávili jeden deň v Ježišovej spoločnosti, a to ich úplne presvedčilo. Jeden sa volal Andrej a ten rýchlo vyhľadal svojho brata Šimona Petra. O druhom učeníkovi sa predpokladá, že to bol Ján, syn Zebedea, ktorý sa stal Ježišovým milovaným apoštolom. Tento Ján vydával svedectvo o Ježišovi takmer sedemdesiat rokov a potom napísal túto správu na náš úžitok. Pôsobí jeho a Andrejov príklad na tvoje srdce? Oznamuješ vzácne pravdy o Mesiášovi rovnako horlivo ako kedysi oni a ako ostatní „Baránkovi apoštoli“? — Zjavenie 1:9; 21:14; Ján 1:35–41; Skutky 5:40–42.
Pomazaný za kráľa a veľkňaza
7. Prečo nemohol Ježiš slúžiť v jeruzalemskom chráme ako kňaz?
7 Ježiš sa narodil ako Žid, a preto „bol pod zákonom“. (Galaťanom 4:4) Pochádzal z kmeňa Júda, a preto nemohol slúžiť ako kňaz v Jehovovom symbolickom chráme, ktorého kňazi boli potomkami Árona z kmeňa Lévi. „Náš Pán pochádzal z Júdu, z kmeňa, o ktorom Mojžiš nepovedal nič, čo sa týka kňazstva“, pripomenul kresťanom apoštol Pavol. — Hebrejom 7:14.
8. Čo predtieňoval Jehovov pozemský chrám?
8 Apoštol Ján napísal: „Pravé svetlo, ktoré svieti človeku každého druhu, prišlo do sveta.“ (Ján 1:6–9) Ježišovým krstom akoby začal jestvovať veľký duchovný chrám, v ktorom je on duchovným veľkňazom, ktorý môže zachrániť ľudstvo z otroctva duchovnej tmy satanovho sveta. — Hebrejom 8:1–5; 9:24.
9, 10. a) Čo znamenali Ježišove slová: „Obeť a dar si nechcel“ a „Pripravil si mi telo“? b) Čo si o tom myslel Ježiš?
9 Ježiš sa počas svojho krstu modlil. Biblia zaznamenáva niektoré významné slová, ktoré neskôr citoval apoštol Pavol: „‚Obeť a dar si nechcel, ale pripravil si mi telo. Úplné zápalné obete a obeť za hriech si neschválil.‘ Nato som povedal: ‚Hľa, prišiel som (vo zvitku knihy je o mne napísané), aby som konal, Bože, tvoju vôľu.‘“ — Hebrejom 10:5–7; Lukáš 3:21.
10 Ježiš uplatnil sám na seba proroctvo zo Žalmu 40:6–8 (40:7–9, RP), ktoré predpovedalo Jehovov zámer ukončiť zvieracie obete prinášané áronským kňazstvom v Jeruzalemskom chráme. Jehova nemal „záľubu“ v týchto obetiach, lebo boli len predobrazné a neboli schopné úplne odstrániť hriech ľudstva. Preto Jehova pripravil Ježišovi dokonalé ľudské telo, ktoré mohol obetovať. Boh preniesol život svojho nebeského Syna do lona jednej židovskej panny. Ježiš sa tak narodil nepoškvrnený od Adamovho hriechu. Bol dokonalým ľudským synom od Boha a jeho život mohol vykúpiť ľudstvo z hriechu. (Lukáš 1:30–35) Žalm 40:8 (40:9, RP) predpovedal, že Ježiš si vrúcne prial konať vôľu svojho Otca. „Zmienenou ‚vôľou‘ sme boli posvätení obeťou tela Ježiša Krista raz navždy.“ — Hebrejom 10:10.
11. Ktoré proroctvo sa splnilo Mesiášovou smrťou a ako spôsobilo, že ‚obete prestali‘?
11 Keď bol obetovaný Ježišov ľudský život, raz navždy prestali byť nutné ďalšie obete v predobraznom chráme v Jeruzaleme. Jeho smrť okrem toho nastala v deň pesach roku 33 n. l. Bolo to asi tri a pol roka po jeho krste. Tri a pol roka je polovica prorockého týždňa. (4. Mojžišova 14:34) Udalosti sa teda odohrali presne tak, ako ich predpovedal prorok Daniel, keď hovoril o odrezaní Mesiáša: „A v polovici týždňa spôsobí, že prestane obeť i obetný dar.“ (Daniel 9:26, 27) Predobrazné kňazstvo pôsobilo v Jeruzaleme až do zničenia chrámu v roku 70 n. l., ale obete, ktoré kňazi prinášali počas tých rokov, už nemali žiadnu hodnotu, lebo boli nahradené lepšou Ježišovou obeťou. — Matúš 23:37, 38.
12. V akom zmysle je Ježišovo kňazstvo vyššie ako kňazstvo Árona?
12 Áron bol prvý v dlhom rade izraelských veľkňazov. Bol pomazaný svätým olejom, ale potom musel čakať sedem dní vo svätostánku, kým bol oprávnený slúžiť ako veľkňaz. (3. Mojžišova 8:12, 33) Podobne aj Ježiš musel čakať určitý čas, kým bol zmocnený prihovárať sa za ľudstvo. Bolo to od jeho pomazania za veľkňaza až po jeho vzkriesenie. Na rozdiel od Árona nesmrteľný Boží Syn nepotrebuje žiadnych zástupcov a slúži aj ako kňaz aj ako kráľ „podľa spôsobu Melchizedecha“. — Žalm 110:1–4; 1. Mojžišova 14:18–20; Hebrejom 6:20; 7:1–3, 11–17, 23–25.
13. a) Akú závažnú zodpovednosť mali v Izraeli veľkňazi? b) Ako zobral Ježiš na seba ešte väčšiu zodpovednosť?
13 Hlavnú zodpovednosť za správne náboženské vyučovanie v starovekom Izraeli mal veľkňaz. (3. Mojžišova 10:8–11; Malachiáš 2:7) Podobne Ježiš oznámil spravodlivé Jehovove požiadavky všetkým, ktorí chcú zdediť kráľovstvo a večný život. (Matúš 6:9, 10, 33; 7:28, 29; 11:12; 25:34, 46) Keď bol Ježiš v nazaretskej synagóge, prečítal proroctvo o sebe: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo.“ Keď potom pobudol istý čas v Kafarnaume, povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo na to som bol poslaný.“ (Lukáš 4:18, 19, 43; Izaiáš 61:1, 2) Ježiš školil 70 učeníkov, aby rozšírili dielo hlásania o kráľovstve a predpovedal, že budú robiť ešte väčšie skutky, ako robil on sám. (Lukáš 10:1–9; Ján 14:12) Tak položil základ celosvetového biblického vyučovania, ktoré Ježiš riadi pomocou ‚verného otroka‘ pozostávajúceho z jeho pomazaných nasledovníkov. — Matúš 24:45–47; 28:19, 20.
Hlavný obhajca Jehovovej zvrchovanosti
14. a) Prečo vstupoval veľkňaz Izraela každoročne na Deň zmierenia do najsvätejšej svätyne? b) Čo znázorňovalo voňavé kadidlo?
14 Najdôležitejší dôvod, prečo prišiel Boží Syn na zem, nebola záchrana ľudstva. Hlavným dôvodom bolo vyriešiť sporné otázky Jehovovej zvrchovanosti, ktoré vyvolal satan. Túto skutočnosť lepšie pochopíme, keď pouvažujeme o Dni zmierenia v Izraeli, keď predobrazný veľkňaz niekoľkokrát vstúpil do najsvätejšej svätyne. Najprv vstúpil s voňavým kadidlom, ktoré bolo nasypané na horiace uhlíky v kadidelnici. (3. Mojžišova 16:12–16) To dobre znázorňovalo, čo mal robiť protiobrazný veľkňaz na zemi predtým, ako vystúpil do nebies a ukázal sa pred Jehovom s hodnotou svojej ľudskej obete.b (Hebrejom 9:24) Použitie kadidla naznačuje, že Ježišova verná životná cesta sa vyznačovala úprimnými modlitbami, planúcou horlivosťou pre čisté uctievanie a hlbokou láskou k Jehovovi. (Žalm 141:2; Marek 1:35; Ján 2:13–17; 12:27, 28; 14:30, 31; Hebrejom 5:7) Ježiš si zachoval úplnú bezúhonnosť tvárou v tvár všetkým zákerným pokušeniam, posmechu a prenasledovaniu od satana a jeho nástrojov. — Príslovia 27:11, Matúš 22:15–18; Marek 14:60–65; 15:16–32; Lukáš 4:13, 29; Ján 8:44, 59.
15. Ako môžeme prejavovať Jehovovi vďačnosť za to, že nám dal takého vynikajúceho veľkňaza? (Hebrejom 10:21–26)
15 Ježiš obhájil Jehovovu zvrchovanosť a za to bol odmenený vzkriesením k nesmrteľnému životu v nebi. Mali by sme byť vďační Jehovovi za to, že nám dal takého vynikajúceho veľkňaza! „Keď vidíme, že máme takého veľkňaza, ktorý prešiel nebesiami, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania viery o ňom.“ (Hebrejom 4:14) Naozaj túžiš riadiť sa Ježišovým príkladom rýdzosti bez ohľadu na to, čo môže spôsobiť diabol? Ak áno, môžeš počítať s pomocou a môžeš mať úspech. Môžeš totiž dostať tú najlepšiu pomoc. „Lebo ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, kto bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu. Približujme sa preto s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo, našli nezaslúženú láskavosť ako pomoc v pravý čas.“ — Hebrejom 4:15, 16; 5:7–10; Filipanom 4:13; 1. Jána 2:1, 2.
Boli nutné úpravy
16. Aké nádeje mali Mesiášovi raní učeníci na vládu kráľovstva?
16 Andrej a Ján veľmi rýchlo rozpoznali pravého Mesiáša, ale aj oni a ostatní učeníci sa museli veľa učiť. (Ján 16:12, 13) Tak ako mnohí nábožní Židia v tom čase, aj oni dúfali, že mesiášske kráľovstvo prevezme opäť vládu a že oslobodí izraelský národ a ich hlavné mesto Jeruzalem od pohanskej nadvlády. (Lukáš 2:38; 3:15; 19:11; 23:51; 24:21) Ale prinieslo by to trvalý úžitok hriešnemu ľudstvu?
17, 18. Prečo Ježiš rozprával podobenstvo o „istom človeku urodzeného pôvodu“?
17 Bolo nevyhnutne potrebné, aby bol Mesiáš najprv odrezaný ako obetný baránok, aby mohol budúcich poddaných svojho kráľovstva zbaviť hriechu a smrti. (Ján 1:29; Izaiáš 53:7, 12) Keď Ježiš predpovedal, ako sa to stane a ako bude vzkriesený, Peter odpovedal: „Buď k sebe láskavý, Pane; to sa ti vôbec nestane.“ (Matúš 16:21, 22) Ježiš však vedel, že učeníci ‚tomu výroku nerozumeli‘. — Marek 9:31, 32; porovnaj Matúša 17:22, 23.
18 Na svojej poslednej ceste do Jeruzalema bol Ježiš ešte otvorenejší. (Matúš 20:18, 19) Vysvetlil, aký veľký úžitok prinesie jeho smrť. Povedal: „Syn človeka prišiel, aby dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ (Matúš 20:28) Mylné nádeje zabránili jeho učeníkom to pochopiť. Lukáš píše: „Lebo bol blízko Jeruzalema a oni si predstavovali, že Božie kráľovstvo sa ukáže okamžite.“ Aby poopravil ich myslenie, Ježiš im povedal podobenstvo, v ktorom sa prirovnal k „istému človeku urodzeného pôvodu“, ktorý najskôr musel odcestovať „do vzdialenej krajiny, aby si zabezpečil kráľovskú moc“. (Lukáš 19:11, 12) Táto „krajina“ sú nebesia, do ktorých Ježiš vstúpil po smrti a vzkriesení.
19. a) Akú mylnú nádej mali Ježišovi učeníci po jeho vzkriesení? b) Ako sa na Letnice v roku 33 n. l. zmenil Boží vzťah k ľuďom? (Hebrejom 8:7–9, 13)
19 Ale ešte aj tesne pred týmto vystúpením do neba sa ho učeníci pýtali: „Pane, v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraelu?“ (Skutky 1:6) Odmietol ich Ježiš za túto otázku? Nie. Vysvetlil im, že na to ešte nie je čas a že sa majú usilovne zamestnať dôležitým dielom vydávania svedectva o pravom Mesiášovi. (Skutky 1:7, 8) Boží zmluvný vzťah s prirodzeným Izraelom sa mal čoskoro skončiť. Preto budúce mesiášske kráľovstvo nemohlo byť obnovené pre tento neverný pozemský národ. Židovským odporcom Ježiš povedal: „Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ (Matúš 21:43) Tento národ sa zrodil desať dní po Ježišovom vystúpení na nebesia. Svätý duch bol vyliaty na 120 Ježišových učeníkov, a tak boli pomazaní, aby sa stali Boží „svätí“ a „spoludedičia s Kristom“ v prichádzajúcom mesiášskom kráľovstve. — Daniel 7:13, 14, 18; Rimanom 1:7; 8:1, 16, 17; Skutky 2:1–4; Galaťanom 6:15, 16.
20. Čo robili verní kresťania v prvom storočí, hoci mali niektoré mylné nádeje?
20 Kresťania v prvom storočí mali mylné nádeje dokonca aj po pomazaní. (2. Tesaloničanom 2:1, 2) Ale neznepokojovali sa a neodišli, ale pokorne prijali nápravu. Posilnení svätým duchom radostne prijali poverenie svedčiť a ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘. — Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8; Kolosanom 1:23.
21. Ktoré otázky budeme rozoberať v nasledujúcom článku?
21 Aký je stav dnes v dvadsiatom storočí? Očakávali pozorne dnešní Jehovovi služobníci zriadenie Jehovovho mesiášskeho kráľovstva? Museli si z istého hľadiska poopraviť svoje nádeje, podobne ako kresťania v prvom storočí?
[Poznámky pod čiarou]
a Artaxerxova vláda sa skončila v roku 424 pred n. l., zhodne tvrdí Americká Encyklopédia a Veľká sovietska encyklopédia. Kedy sa začala? V roku 474 pred n. l. Podporuje to jeden archeologický nápis, ktorý sa datuje do 50. roku vlády Artaxerxa. Z iného nápisu vidno, že Artaxerxes bol vystriedaný v 51. roku svojej vlády. Ak počítame dozadu celých 50 rokov, dochádzame k dátumu 474 pred n. l., kedy sa jeho vláda musela začať. Dvadsiaty rok Artaxerxovej vlády, kedy vydal zmienené nariadenie, musel byť po devätnástich úplných rokoch jeho vlády, v roku 455 pred n. l. Ďalšie podrobnosti sú v knihe Hlbší pohľad na Písma, angl., zväzok 2, strana 616, ktorú vydala Newyorská Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža.
b Pozri Strážnu vežu z 1. apríla 1974, strana 222, angl., slovenské vydanie: Strážna veža č. 2, 1975, strany 31–34.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo sa myslí označením „Mesiáš“?
◻ Aká významná udalosť sa odohrala v roku 29 n. l.?
◻ Ako Mesiáš ‚spôsobil, že prestala obeť uprostred týždňa‘?
◻ Akú zodpovednosť prevzal na seba Ježiš po svojom pomazaní?
◻ Čo bolo hlavným dôvodom Mesiášovho prvého príchodu a ako by nás to malo ovplyvniť?
[Obrázok na strane 13]
Veľkňazov prvý vstup do Najsvätejšej predtienil čosi významnejšie ako je záchrana ľudstva