„Buď odvážny!“

1., 2. Prečo apoštol Pavol nebol zaskočený prenasledovaním, ktorému čelil v Jeruzaleme?

PAVOL, ktorý bol v poslednej chvíli vytrhnutý z rúk rozzúrených mužov, sa opäť ocitá vo väzení. Tento horlivý apoštol nie je zaskočený prenasledovaním, ktorému tu v Jeruzaleme čelí. Veď mu bolo povedané, že ho v tomto meste čakajú „putá a utrpenie“. (Sk. 20:22, 23) A hoci nevie, čo presne ho čaká, vie, že bude ďalej trpieť pre Ježišovo meno. (Sk. 9:16)

² Aj kresťanskí proroci Pavla upozorňovali, že bude zviazaný a vydaný „do rúk ľudí z iných národov“. (Sk. 21:4, 10, 11) Nedávno sa zástup Židov pokúšal zabiť ho a krátko nato sa zdalo, že rozhádaní členovia Sanhedrinu ho „roztrhajú“. Teraz ho väznia rímski vojaci a čakajú ho ďalšie súdne pojednávania a obvinenia. (Sk. 21:31; 23:10) Ako veľmi teraz apoštol Pavol potrebuje povzbudenie!

 3. Ako dostávame povzbudenie, aby sme dokázali vytrvávať vo zvestovaní?

³ Aj my, ktorí žijeme v tomto čase konca, si uvedomujeme, že „všetci, čo chcú žiť v oddanosti Bohu ako učeníci Krista Ježiša, budú prenasledovaní“. (2. Tim. 3:12) Z času na čas rovnako ako apoštol Pavol potrebujeme povzbudenie, aby sme dokázali vytrvávať vo zvestovaní. Akí sme vďační za slová povzbudenia, ktoré v pravý čas dostávame prostredníctvom publikácií a zhromaždení, ktoré organizuje „verný a rozvážny otrok“! (Mat. 24:45) Jehova nás uisťuje, že nepriatelia dobrej správy nebudú mať úspech. Nepodarí sa im vyhladiť jeho služobníkov ako skupinu ani zastaviť ich zvestovateľské dielo. (Iz. 54:17; Jer. 1:19) Ako to však bolo s apoštolom Pavlom? Dostal nejaké povzbudenie, aby napriek odporu ďalej vydával dôkladné svedectvo? Ak áno, odkiaľ prišlo a ako naň reagoval?

4., 5. Aké povzbudenie dostal Pavol a prečo to bolo v pravý čas?

⁴ Povzbudenie, ktoré apoštol Pavol tak veľmi potreboval, dostal hneď nasledujúcu noc po tom, čo bol zachránený z rúk Sanhedrinu. Biblická správa hovorí: „V noci sa Pavlovi zjavil Pán a povedal: ‚Buď odvážny! Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak budeš svedčiť aj v Ríme.‘“ (Sk. 23:11) Tieto Ježišove slová povzbudenia uistili Pavla o tom, že z tohto väzenia sa dostane. Pavol pochopil, že zostane nažive a dostane sa do Ríma, aby mohol vydávať svedectvo o Ježišovi aj tam.

⁵ Toto povzbudenie prišlo v pravý čas. Už na druhý deň sa vyše štyridsiati Židia „spolčili a pod kliatbou sa zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú“. To, že sa zaprisahali, ukazuje, aké pevné bolo ich odhodlanie zabiť tohto apoštola. Boli presvedčení, že ak sa im to nepodarí, splní sa na nich kliatba, ktorú si na seba privolali. (Sk. 23:12–15) Ich plánom, posväteným hlavnými kňazmi a staršími, bolo dať Pavla opäť priviesť pred Sanhedrin na ďalšie vypočúvanie, akoby sa chceli presnejšie uistiť o veciach, ktoré sa ho týkajú. Sprisahanci však naňho mali číhať v úkryte, a keď by išiel okolo, mali sa naňho vrhnúť a zabiť ho.

 6. Ako bolo odhalené sprisahanie proti Pavlovi a aký príklad si dnes môžu mladí vziať z tejto správy?

⁶ O plánoch týchto Židov sa však dozvedel Pavlov synovec a oznámil to Pavlovi. Nato Pavol povedal tomuto mladému mužovi, aby o tom informoval rímskeho veliteľa Klaudia Lyziáša. (Sk. 23:16–22) Jehova istotne miluje mladých, ktorí tak ako tento Pavlov synovec, ktorého meno nepoznáme, odvážne kladú blaho Božieho ľudu pred svoje vlastné a verne robia všetko, čo môžu, aby podporovali záujmy Kráľovstva.

7., 8. Čo urobil Klaudius Lyziáš v záujme Pavlovej bezpečnosti?

⁷ Hneď ako sa Klaudius Lyziáš, ktorý velil tisícke mužov, dozvedel o sprisahaní proti Pavlovi, nariadil, aby bola zostavená eskorta 470 vojakov, kopijníkov a jazdcov a ešte tej noci odišla z Jeruzalema a bezpečne odviedla Pavla do Cézarey. Tam ho mali odovzdať miestodržiteľovi Félixovi.a Hoci v Cézarei, sídelnom meste rímskej správy Judey, žilo dosť veľa Židov, obyvateľstvo tvorili predovšetkým ľudia z iných národov. Poriadok, ktorý tam panoval, ostro kontrastoval so situáciou v Jeruzaleme, kde mnohí ľudia otvorene a vášnivo dávali najavo svoje náboženské predsudky a vyvolávali nepokoje. V Cézarei bol tiež hlavný stan rímskych vojenských jednotiek v Judei.

⁸ Tak ako to vyžadovali rímske zákony, Klaudius Lyziáš poslal miestodržiteľovi Félixovi list, v ktorom opísal Pavlov prípad. Zmienil sa v ňom, že keď sa dozvedel, že Pavol je rímskym občanom, zachránil ho pred Židmi, ktorí sa ho chystali zabiť. Ďalej uviedol, že nezistil, že by bol Pavol vinný z niečoho, za čo by si „zaslúžil smrť alebo väzenie“, ale keďže bolo proti nemu zosnované sprisahanie, posiela ho k Félixovi, aby si ako miestodržiteľ mohol vypočuť žalobcov a vyniesť v tejto veci rozhodnutie. (Sk. 23:25–30)

 9. a) Ako boli porušené Pavlove práva, ktoré mal ako rímsky občan? b) Prečo môžeme využiť naše práva, ktoré máme ako občania nejakej krajiny?

⁹ Boli informácie, ktoré Lyziáš vo svojom liste uviedol, pravdivé? Nie tak celkom. Zdá sa, že sa snažil vykresliť sám seba v tom najlepšom svetle. Dôvodom, prečo Pavla zachránil, nebolo to, že sa dozvedel o jeho rímskom občianstve. Okrem toho sa Lyziáš nezmienil o tom, že dal Pavla „spútať dvoma reťazami“ a že neskôr nariadil, „aby ho pri výsluchu bičovali“. (Sk. 21:30–34; 22:24–29) Tým porušil práva, ktoré mal Pavol ako rímsky občan. Aj dnes Satan používa náboženský fanatizmus odporcov na rozdúchavanie plameňov prenasledovania. Odporcovia sa môžu snažiť zasahovať do našich občianskych slobôd. Ale tak ako Pavol, Boží služobníci sa často môžu odvolať na práva, ktoré majú ako občania nejakej krajiny, a využiť ochranu, ktorú im poskytuje zákon.

10. Aké vážne obvinenia boli vznesené proti Pavlovi?

¹⁰ V Cézarei Pavla „strážili v Herodesovom paláci“ a čakalo sa na príchod žalobcov z Jeruzalema. (Sk. 23:35) A o päť dní prišli – veľkňaz Ananiáš, verejný rečník Tertullus a skupina starších. Tertullus najskôr pochválil Félixa za to, čo robí pre Židov. Jeho zámerom zjavne bolo polichotiť Félixovi a získať si jeho priazeň.b Potom tento rečník prešiel k veci a povedal, že Pavol „je pre spoločnosť nebezpečný ako mor. Vyvoláva vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a je vodcom sekty Nazaretských. Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám, preto sme ho zatkli“. Ostatní Židia sa „pripojili a tvrdili, že je to tak“. (Sk. 24:5, 6, 9) Vyvoláva vzbury, je vodcom nebezpečnej sekty, znesvätil chrám – to boli vážne obvinenia, ktoré mohli viesť k rozsudku smrti.

11., 12. Ako Pavol vyvrátil obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené?

¹¹ Potom Félix dovolil prehovoriť Pavlovi a ten začal slovami: „Rád prednesiem svoju obhajobu.“ Nato kategoricky poprel obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené. Tento apoštol neznesvätil chrám ani sa nesnažil vyvolať vzburu. Vo svojej obhajobe poukázal na to, že v skutočnosti bol mnoho rokov mimo Jeruzalema a vrátil sa tam, aby „chudobným vo svojom národe odovzdal dary“ – príspevky pre tamojších kresťanov, ktorí schudobneli pravdepodobne následkom hladu a prenasledovania. Pavol dôrazne vyhlásil, že predtým než vstúpil do chrámu, obradne sa očistil, aby „mal čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi“. (Sk. 24:10–13, 16–18)

¹² Čo však Pavol priznal, bolo to, že slúži Bohu svojich predkov „podľa učenia, o ktorom hovoria ako o sektárskom“. Ale trval na tom, že verí „všetkému, čo je napísané v Zákone a v Prorokoch“. A tak ako jeho žalobcovia, aj on dôveruje Bohu, „že budú vzkriesení spravodliví aj nespravodliví“. Potom svojich žalobcov vyzval: „Nech aj títo ľudia povedia, akú vinu na mne našli, keď som stál pred Sanhedrinom. Obviniť by ma mohli len zo slov, ktoré som zvolal, keď som stál medzi nimi: ‚Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdia!‘“ (Sk. 24:14, 15, 20, 21)

13. – 15. Prečo je Pavol dobrým príkladom, pokiaľ ide o smelé vydávanie svedectva pred svetskými autoritami?

¹³ Pavol je pre nás dobrým príkladom, ktorý môžeme napodobniť, ak sa niekedy pre svoju vieru ocitneme pred svetskými autoritami a budeme falošne obvinení napríklad z toho, že vyvolávame nepokoje, poburujeme ľudí proti vláde alebo sme členmi „nebezpečnej sekty“. Pavol sa miestodržiteľovi nepodlizoval žiadnymi lichôtkami, tak ako to robil Tertullus. Zostal pokojný a správal sa úctivo. Hovoril taktne a jeho výpoveď bola jasná a pravdivá. Spomenul, že „Židia z provincie Ázia“, ktorí ho obvinili zo znesvätenia chrámu, nie sú prítomní a že podľa zákona by mu malo byť umožnené vypočuť si ich obvinenia priamo z ich úst, aby na ne mohol reagovať. (Sk. 24:18, 19)

¹⁴ Čo je najpozoruhodnejšie, Pavol neváhal vydať svedectvo o svojej viere. Odvážne zopakoval, že verí vo vzkriesenie – čo bolo vyhlásenie, ktoré spôsobilo taký rozruch, keď stál pred Sanhedrinom. (Sk. 23:6–10) Prečo vo svojej obhajobe zdôrazňoval nádej na vzkriesenie? Lebo vydával svedectvo o Ježišovi a o tom, že bol vzkriesený z mŕtvych, s čím jeho odporcovia nesúhlasili. (Sk. 26:6–8, 22, 23) Áno, predmetom sporu bola práve otázka vzkriesenia – presnejšie povedané, viera v Ježiša a v to, že bol vzkriesený.

¹⁵ Tak ako Pavol, aj my môžeme odvážne vydať svedectvo a čerpať pritom silu zo slov, ktoré Ježiš povedal svojim učeníkom: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ Mali by sme sa báť, že nebudeme vedieť, čo povedať? Nie, lebo Ježiš dal toto uistenie: „Keď vás postavia pred súd, nerobte si vopred starosti, čo budete hovoriť. Hovorte, čo vám bude v tej chvíli dané, lebo to nebudete hovoriť vy, ale svätý duch.“ (Mar. 13:9–13)

16., 17. a) Ako sa Félix postavil k Pavlovmu prípadu? b) Prečo sa možno Félix zľakol, ale prečo si Pavla aj napriek tomu ďalej predvolával?

¹⁶ Miestodržiteľ Félix nepočul o kresťanskej viere prvý raz. V správe čítame: „Félix, ktorý tú Cestu [ako boli v tom čase nazývaní nasledovníci Krista] veľmi dobre poznal, prípad odročil a povedal: ‚Váš spor rozsúdim, až keď príde veliteľ Lyziáš.‘ Prikázal dôstojníkovi, aby Pavla držal vo väzbe, ale aby mu dal určitú mieru slobody a nebránil jeho priateľom, aby sa oňho starali.“ (Sk. 24:22, 23)

¹⁷ O niekoľko dní Félix s manželkou Drusillou, ktorá bola Židovka, poslal po Pavla a „počúval, čo hovorí o viere v Krista Ježiša“. (Sk. 24:24) Keď však Pavol hovoril „o tom, čo je správne, o sebaovládaní a o budúcom súde, Félix sa zľakol“, možno preto, lebo sa ozvalo jeho svedomie pre zlé veci, ktorých sa dopúšťal. A tak dal Pavla odviesť so slovami: „Nateraz by stačilo... Keď budem mať čas, dám si ťa znova zavolať.“ Félix si dal potom Pavla zavolať ešte veľakrát, nie však preto, že by ho zaujímala pravda, ale preto, lebo dúfal, že od neho dostane úplatok. (Sk. 24:25, 26)

18. Prečo Pavol hovoril Félixovi a jeho manželke „o tom, čo je správne, o sebaovládaní a o budúcom súde“?

¹⁸ Prečo Pavol hovoril Félixovi a jeho manželke „o tom, čo je správne, o sebaovládaní a o budúcom súde“? Spomeň si, že sa chceli dozvedieť, čo zahŕňa „viera v Krista Ježiša“. Pavol, ktorý vedel o ich nemravnom spôsobe života, o ich krutosti a nespravodlivosti, jasne ukázal, čo sa vyžaduje od všetkých, ktorí sa chcú stať Ježišovými nasledovníkmi. Pavlove slová odhalili, aký priepastný rozdiel je medzi Božími normami spravodlivosti a spôsobom života, ktorý viedol Félix a jeho manželka. To im malo pomôcť uvedomiť si, že všetci sa budú zodpovedať pred Bohom za to, ako zmýšľajú, ako sa vyjadrujú a ako konajú, a že dôležitejšie než to, ako Félix posúdi Pavla, je to, ako posúdi Boh ich. Nie div, že „Félix sa zľakol“!

19., 20. a) Ako by sme mali v službe pristupovať k ľuďom, ktorí zdanlivo prejavujú záujem o pravdu, ale v skutočnosti chcú ďalej žiť svojím sebeckým spôsobom života? b) Z čoho vieme, že Félix v skutočnosti nebol Pavlovým priateľom?

¹⁹ V službe môžeme nájsť ľudí, ktorí sú ako Félix. Spočiatku sa možno zdá, že prejavujú záujem o pravdu, ale v skutočnosti chcú ďalej žiť svojím sebeckým spôsobom života. Takýmto ľuďom by sme mali pomoc poskytovať uvážlivo. Tak ako Pavol, môžeme im taktne povedať o Božích spravodlivých normách. Možno pravda zapôsobí na ich srdce. Ale ak sa ukáže, že nemienia zanechať svoj hriešny spôsob života, necháme ich tak a budeme sa snažiť nájsť ľudí, ktorí skutočne hľadajú pravdu.

²⁰ Čo sa týka Félixa, pravý stav jeho srdca odhaľujú tieto slová: „Po dvoch rokoch sa stal Félixovým nástupcom Porcius Festus. No keďže Félix sa chcel zavďačiť Židom, nechal Pavla vo väzení.“ (Sk. 24:27) Hoci sa Félix tváril ako Pavlov priateľ, v skutočnosti ním nebol. Tento prokurátor vedel, že ľudia, ktorí patria k „tej Ceste“, nie sú ani buriči, ani revolucionári. (Sk. 19:23) Vedel tiež, že Pavol neporušil žiaden rímsky zákon. Napriek tomu nechal tohto apoštola vo väzbe, lebo „sa chcel zavďačiť Židom“.

21. Čo sa dialo s Pavlom po tom, čo do úradu miestodržiteľa nastúpil Porcius Festus, a z čoho Pavol nepochybne ďalej čerpal silu?

²¹ Ako ukazuje posledný verš 24. kapitoly Skutkov, Pavol bol ešte stále vo väzení, keď po Félixovi nastúpil ako miestodržiteľ Porcius Festus. Tým sa začali nové vypočúvania a Pavol sa musel hájiť pred ďalšími vládnymi úradníkmi. Tento odvážny apoštol bol naozaj vodený „pred kráľov a miestodržiteľov“. (Luk. 21:12) Ako ďalej uvidíme, neskôr vydal svedectvo tomu najmocnejšiemu panovníkovi tých čias. Počas toho všetkého Pavol nikdy nezakolísal vo svojej viere. Nepochybne ďalej čerpal silu z Ježišových slov: „Buď odvážny!“