Otázky čitateľov
Čo hovorí Biblia o najvyššom treste, o treste smrti pre zločincov?
Pochopiteľne, každý z nás môže mať v tejto veci svoje vlastné pocity, ktoré sa zakladajú na našej skúsenosti alebo životných okolnostiach. Ale ako Jehovovi svedkovia by sme sa mali snažiť prispôsobiť Božiemu názoru na trest smrti a zároveň zostať neutrálni vzhľadom na politické postoje, ktoré mnohí ľudia v tejto otázke zastávajú.
Stručne povedané, Boh vo svojom písanom Slove neukazuje, že by trest smrti bol nesprávny.
V raných dejinách ľudstva Jehova vyjadril svoj názor na túto vec, ako o tom čítame v 9. kapitole 1. Mojžišovej. Týkalo sa to Noacha a jeho rodiny, tých, ktorí sa stali predkami celej ľudskej rodiny. Keď vyšli z korábu, Boh im povedal, že môžu jesť zvieratá — to znamená zabíjať ich, zbaviť ich krvi a jesť ich. Ďalej, v 1. Mojžišovej 9:5, 6, Boh povedal: „Vyžiadam si späť aj krv vašich duší. Z ruky každého živého tvora si ju vyžiadam späť; i z ruky človeka, z ruky každého, kto je jeho brat, si vyžiadam späť dušu človeka. Kto prelieva ľudskú krv, človekom bude preliata jeho vlastná krv, lebo urobil človeka na Boží obraz.“ Jehova tak schválil trest smrti v prípade vrahov.
Keď Boh komunikoval s Izraelom ako so svojím ľudom, trestali sa smrťou rôzne ďalšie vážne priestupky proti božskému zákonu. V 4. Mojžišovej 15:30 čítame toto všeobecné vyhlásenie: „Duša, ktorá urobí niečo úmyselne, už či je to domáci alebo cudzí usadlík, ak hovorí utŕhačne o Jehovovi, v tom prípade bude tá duša odrezaná zo svojho ľudu.“
Ale ako to bolo po zriadení kresťanského zboru? Nuž, vieme, že Jehova schválil existenciu ľudských vlád a nazval ich nadriadenými vrchnosťami. Biblia dáva kresťanom radu, aby poslúchali takéto vládne autority, a potom o týchto autoritách hovorí, že sú „Božou služobníčkou tebe na dobro. Avšak ak konáš to, čo je zlé, boj sa: Veď nadarmo nenosí meč; je totiž Božou služobníčkou, pomstiteľkou, aby prejavila hnev nad tým, kto koná zlo.“ — Rimanom 13:1–4.
Znamená to, že vlády sú oprávnené aj vziať život tým, ktorí páchajú vážne zločiny? Zo slov 1. Petra 4:15 by sme mali prísť k záveru, že áno. V tejto pasáži apoštol nabádal svojich bratov: „Nech však nikto z vás netrpí ako vrah či zlodej alebo zločinec alebo ako ten, ktorý sa mieša do záležitostí iných ľudí.“ Všimli ste si: „Nech... nikto z vás netrpí ako vrah“? Peter nenaznačoval, že vlády nemajú právo spôsobiť, aby vrah trpel za svoj zločin. Naopak, ukázal, že vrah môže právom dostať náležitý trest. Mohlo to zahŕňať aj trest smrti?
Mohlo. Je to zrejmé z Pavlových slov, ktoré sú zaznamenané v 25. kapitole Skutkov. Židia obvinili Pavla z priestupkov proti ich zákonu. Keď vojenský veliteľ posielal svojho väzňa Pavla k rímskemu miestodržiteľovi, podal správu, ktorá je zaznamenaná v Skutkoch 23:29: „Zistil som, že ho žalujú kvôli akýmsi otázkam ich Zákona, ale neobviňujú ho ani z jedinej veci, ktorá si zasluhuje smrť alebo putá.“ Po dvoch rokoch sa Pavol ocitol pred miestodržiteľom Festom. V Skutkoch 25:8 čítame: „Pavol povedal na obhajobu: ‚Nezhrešil som ani proti židovskému Zákonu, ani proti chrámu, ani proti cézarovi.‘“ Teraz sa však sústreďme na to, čo hovorí o treste, dokonca o treste smrti. V Skutkoch 25:10, 11 čítame:
„Pavol... povedal: ‚Stojím pred cézarovou sudcovskou stolicou, pred ktorou mám byť súdený. Ako sám zisťuješ, neurobil som Židom nič zlé. Na jednej strane, ak som naozaj zločincom a dopustil som sa niečoho, čo si zasluhuje smrť, neprosím, aby som nezomrel. Ale na druhej strane, ak nejestvuje nič z toho, z čoho ma títo obžalúvajú, nikto ma im nemôže vydať ako prejav priazne. Odvolávam sa na cézara!‘“
Pavol stál pred náležite ustanovenou vrchnosťou a uznal, že cézar má právo potrestať previnilcov, ba ich aj popraviť. Nenamietal proti potrestaniu, ak by bol vinný. Navyše, nepovedal, že cézar môže použiť trest smrti iba v prípade vrahov.
Pravda, rímsky právny systém nebol dokonalý a dokonalé nie sú ani ľudské súdne systémy dnes. Niektorí nevinní ľudia vtedy i dnes boli uznaní za vinných a boli potrestaní. Aj Pilát povedal o Ježišovi: „Nenašiel som na ňom nič, čo si zasluhuje smrť. Preto ho potrestám a prepustím.“ Áno, i keď vládna vrchnosť uznala, že Ježiš je nevinný, tento nevinný človek bol popravený. — Lukáš 23:22–25.
Takéto prípady nespravodlivosti nepodnietili Pavla ani Petra k tomu, aby argumentovali, že trest smrti je v podstate nemorálny. Boží názor na túto vec je taký, že pokým cézarove nadriadené vrchnosti existujú, ‚nosia meč, aby prejavili hnev nad tými, ktorí konajú zlo‘. To zahŕňa aj použitie meča v zmysle použitia trestu smrti. Ale keď ide o spornú otázku týkajúcu sa toho, či by nejaká vláda tohto sveta mala uplatňovať svoje právo popraviť vrahov, praví kresťania zostávajú dôsledne neutrálni. Na rozdiel od duchovenstva takzvaného kresťanstva sa nezapájajú do žiadnych polemík na túto tému.