„Ani jeden z vás nepríde o život“

1., 2. Akú plavbu mal Pavol pred sebou a aké obavy možno zamestnávali jeho myseľ?

PAVLOVI víria v mysli slová, ktoré majú zásadne ovplyvniť jeho budúcnosť. „Pôjdeš k cisárovi,“ povedal mu miestodržiteľ Festus. (Sk. 25:12) Pavol strávil dva roky medzi štyrmi stenami cely, a tak dlhá plavba do Ríma bude preňho aspoň určitou zmenou. K jeho živým spomienkam na cesty po mori však nepatrí len osviežujúci vetrík a pohľad na nekonečný horizont. Navyše predstava, že na konci tejto plavby má stáť pred cisárom, môže v jeho mysli vyvolávať veľa znepokojivých otázok.

² Pavol bol mnohokrát „v ohrození na mori“. Trikrát zažil stroskotanie lode a po jednom z nich dokonca deň a noc strávil na otvorenom mori. (2. Kor. 11:25, 26) Okrem toho táto plavba bude niečo úplne iné než misionárske cesty, ktoré podnikal ako slobodný človek. Teraz bude cestovať ako väzeň, a to veľmi ďaleko – až do Ríma, ktorý od Cézarey delí vyše tritisíc kilometrov. Dostane sa bezpečne do cieľa? A ak aj áno, nebude to cesta priamo v ústrety rozsudku smrti? Spomeň si, že ho má súdiť v tom čase najmocnejšia svetská autorita Satanovho sveta.

 3. Ako bol Pavol odhodlaný konať a o čom budeme hovoriť v tejto kapitole?

³ Čo myslíš – po tom všetkom, čo si sa o Pavlovi dočítal –, prepadol pri pomyslení na to, čo ho čaká, beznádeji a zúfalstvu? To sotva! Pavol si bol vedomý toho, že ho čakajú ťažkosti, ale nevedel, akú podobu budú mať. Prečo by mal pripustiť, aby prílišné starosti o veci, ktoré nemôže ovplyvniť, udusili jeho radosť zo služby? (Mat. 6:27, 34) Pavol vedel, že Jehovovou vôľou je, aby využil každú príležitosť na zvestovanie dobrej správy o Božom Kráľovstve, dokonca aj svetským vládcom. (Sk. 9:15) Bol odhodlaný spĺňať si svoje poverenie, nech sa stane čokoľvek. Nie sme aj my odhodlaní konať podobne? Vydajme sa teraz s Pavlom na túto historickú plavbu a pouvažujme, akú praktickú hodnotu má pre nás jeho príklad.

 4. Na akej lodi sa Pavol plavil na začiatku svojej cesty do Ríma a kto ho sprevádzal?

⁴ Pavol a niektorí ďalší väzni boli zverení pod dohľad rímskeho dôstojníka menom Július, ktorý rozhodol, že sa nalodia na obchodnú loď, ktorá prišla do Cézarey. Loď priplávala z Adramyttia, prístavu na západnom pobreží Malej Ázie oproti mestu Mityléna na ostrove Lesbos. Z Cézarey sa plavila najprv na sever a potom na západ, pričom zastavovala v prístavoch, kde vykladala a nakladala tovar. Takéto plavidlá neboli stavané tak, aby zabezpečovali pohodlie cestujúcim, o väzňoch ani nehovoriac. (Pozri rámček „Cestovanie po mori a obchodné lode“.) Našťastie Pavol nebol na palube jediným kresťanom uprostred zločincov. Sprevádzali ho najmenej dvaja spoluveriaci – Aristarchos a Lukáš, ktorý ako vieme, túto správu zapísal. Nevieme, či si títo dvaja Pavlovi verní spoločníci cestu loďou museli zaplatiť, alebo cestovali ako jeho sluhovia. (Sk. 27:1, 2)

 5. S kým sa Pavol mohol stretnúť v Sidóne a aké poučenie si z toho môžeme vziať?

⁵ Po tom, čo strávili deň na mori a prekonali asi 110 kilometrov smerom na sever, zakotvili v Sidóne na pobreží Sýrie. Július očividne nezaobchádzal s Pavlom ako s bežným zločincom, možno preto, lebo Pavol bol rímsky občan a nebol uznaný za vinného. (Sk. 22:27, 28; 26:31, 32) Dovolil mu vystúpiť na breh a stretnúť sa so spolukresťanmi. Ako veľmi sa bratia a sestry museli tešiť, že sa môžu postarať o tohto apoštola, ktorý bol tak dlho vo väzení! Napadá ti nejaká situácia, keď by si mohol aj ty prejaviť podobnú pohostinnosť a sám byť pritom povzbudený? (Sk. 27:3)

6. – 8. Ako pokračovala Pavlova cesta zo Sidónu do Knidu a aké príležitosti na zvestovanie Pavol pravdepodobne využíval?

⁶ Keď vyplávali zo Sidónu, pokračovali na sever pozdĺž pobrežia a minuli Cilíciu s Pavlovým domovským mestom Tarzus. O ďalších zastávkach sa Lukáš nezmieňuje, hoci uvádza zlovestný detail, že „vial protivietor“. (Sk. 27:4, 5) Nech sa dialo čokoľvek, určite si vieme predstaviť, ako sa Pavol snažil využívať každú príležitosť na zvestovanie dobrej správy. Môžeme si byť istí, že vydával svedectvo väzňom a ďalším, ktorí s ním boli na palube, vrátane posádky a vojakov, ako aj ľuďom v každom prístave, v ktorom loď zakotvila. Využívame aj my akúkoľvek príležitosť na vydanie svedectva, ktorá sa nám naskytne?

⁷ Časom dorazili do Myry, prístavu na južnom pobreží Malej Ázie. Tam museli prestúpiť na inú loď, ktorá by ich doviezla do ich konečného cieľa, do Ríma. (Sk. 27:6) V tých dňoch bol Egypt obilnicou Ríma a lode s obilím prichádzajúce z Egypta obyčajne kotvili v Myre. Práve takúto loď Július vyhľadal a nariadil vojakom a väzňom, aby na ňu nastúpili. Táto loď bola určite oveľa väčšia než tá predtým. Viezla drahý náklad pšenice a tiež 276 ľudí – posádku, vojakov, väzňov a zrejme aj iných ľudí, ktorí sa chceli dostať do Ríma. Tým, že prestúpili na túto loď, Pavlov zvestovateľský obvod sa rozrástol a on to nepochybne využil.

⁸ Ďalšou zastávkou bol Knidos, mesto na juhozápade Malej Ázie. Keby vial priaznivý vietor, loď sa tam mohla dostať už za jeden deň. Ale Lukáš uvádza, že sa plavili veľmi pomaly a že „sa horko-ťažko dostali do Knidu“. (Sk. 27:7a) Plavebné podmienky sa teda zhoršili. (Pozri rámček „Nepriaznivé vetry na Stredozemnom mori“.) Ako sa asi cítili ľudia na palube, keď ich loď bojovala so silným vetrom a rozbúreným morom?

9., 10. Aké ťažkosti nastali v blízkosti Kréty?

⁹ Kapitán lode chcel z Knidu pokračovať smerom na západ, ale Lukáš, očitý svedok, uvádza, že im „vietor bránil v ceste“. (Sk. 27:7b) Keď sa loď vzdialila od pevniny, dostala sa mimo pobrežného prúdu a silný nepriaznivý vietor zo severozápadu ju začal odnášať smerom na juh, možno veľkou rýchlosťou. Tak ako predtým ostrov Cyprus chránil loď pred nepriaznivými vetrami, keď sa plavili pozdĺž jeho pobrežia, teraz im takúto ochranu poskytol ostrov Kréta. Keď sa preplavili okolo mysu Salmóna na východnom konci Kréty, situácia sa trochu zlepšila. Loď sa dostala na záveternú, južnú stranu ostrova, a tak bola do určitej miery chránená pred silnými vetrami. Predstav si, akú úľavu museli cítiť ľudia na palube! Teda aspoň spočiatku. Ale kým bola loď na mori, posádka nemohla prehliadať skutočnosť, že sa blíži zima. A to bol oprávnený dôvod na znepokojenie.

¹⁰ Lukáš uvádza presný opis ďalšieho priebehu cesty: „S ťažkosťami sme sa plavili pozdĺž [krétskeho] pobrežia, kým sme došli na miesto, ktoré sa volá Dobré prístavy.“ Teda aj keď boli na záveternej strane ostrova, bolo ťažké ovládať loď. Napokon však našli miesto na zakotvenie v jednej zátoke, ktorá ležala zrejme niekde tesne predtým, ako sa pobrežie stáča na sever. Ako dlho tam zostali? Lukáš uvádza, že „uplynulo veľa času“. Ale čas pracoval proti nim. Na prelome septembra a októbra už bola plavba po mori riskantnejšia. (Sk. 27:8, 9)

11. Čo radil Pavol, no aké rozhodnutie padlo?

¹¹ Keďže Pavol sa už viackrát plavil po Stredozemnom mori, niektorí cestujúci sa ho možno pýtali, čo by teraz podľa neho bolo dobré urobiť. Pavol odporúčal, aby neplávali ďalej, lebo inak bude plavba nebezpečná a hrozí, že prídu o život. Kormidelník a majiteľ lode však chceli pokračovať v plavbe. Možno mali pocit, že je nutné nájsť nejaké bezpečnejšie miesto. Presvedčili Júlia, aby sa pokúsili dostať do Fénixu, krétskeho prístavného mesta ďalej pozdĺž pobrežia. Aj väčšina ľudí na palube bola za to. Zrejme tam bol väčší a lepší prístav, v ktorom mohli prečkať zimu. A tak keď zavial mierny vietor od juhu, nechali sa tým pomýliť a vyplávali. (Sk. 27:10–13)

12. Akým nebezpečenstvám čelila loď po tom, čo vyplávala z Kréty, a ako sa posádka snažila zabrániť katastrofe?

¹² Potom však nastali oveľa väčšie ťažkosti. Začal fúkať „prudký vietor“ od severovýchodu. Na nejaký čas sa dostali do závetria „pri malom ostrove Kauda“ asi 65 kilometrov od Dobrých prístavov. Stále však hrozilo, že loď bude hnaná na juh a nakoniec stroskotá na piesočných plytčinách afrického pobrežia. Námorníci v zúfalej snahe vyhnúť sa takej katastrofe vytiahli na palubu čln, ktorý loď dovtedy ťahala za sebou. A mali čo robiť, lebo čln bol zrejme plný vody. Potom s obrovskou námahou spevnili túto veľkú loď tak, že pretiahli popod ňu laná alebo reťaze, aby sa jej drevený trup nerozpadol. Zvinuli plachty a s vypätím síl sa snažili udržať loď provou proti vetru, aby prestála búrku. Predstav si, akú hrôzu prežívali! Ale ani všetky tieto opatrenia nestačili, lebo búrka ďalej „prudko zmietala“ loďou. Na tretí deň vyhodili do mora lodný výstroj, pravdepodobne preto, aby sa loď udržala na hladine. (Sk. 27:14–19)

13. Čo asi počas búrky prežívali ľudia na palube lode, ktorá viezla Pavla?

¹³ Všetci priam umierali od strachu, ale Pavol a jeho spoločníci nestrácali nádej. Pán už predtým Pavla uistil, že o ňom bude svedčiť v Ríme, a jeho sľub neskôr potvrdil aj anjel. (Sk. 19:21; 23:11) Loď sa však dva týždne dňom-nocou zmietala v búrke. Pre neustávajúci dážď a husté oblaky, ktoré zakrývali slnko a hviezdy, kormidelník nemal ako určiť polohu lode a zistiť smer, ktorým je unášaná. O normálnom jedle nemohla byť ani reč. Veď ako by mohol niekto myslieť na jedlo, keď sa triasol od zimy, šľahal doňho dážď, vysiľovala ho morská choroba a premáhal ho strach?

14., 15. a) Prečo Pavol spomenul varovné slová, ktoré predtým vyslovil? b) Čo sa učíme z toho, že Pavol oznámil ľuďom na lodi posolstvo nádeje?

¹⁴ Potom k nim Pavol prehovoril. Spomenul slová, ktorými ich predtým varoval, ale nie v zmysle „veď som vám to hovoril“, skôr v tom zmysle, že vývoj udalostí dokázal, že jeho slová je dobré brať vážne. Potom povedal: „Teraz vás vyzývam, aby ste pozbierali odvahu, lebo ani jeden z vás nepríde o život, iba loď bude zničená.“ (Sk. 27:21, 22) Akú úľavu určite pocítili všetci, čo ho počuli! Aj Pavol bol určite veľmi rád, že ho Jehova poveril odovzdaním takej dobrej správy. Je dôležité pamätať na to, že Jehovovi nie je ľahostajný žiaden človek. Záleží mu na každom ľudskom živote. Apoštol Peter napísal: „Jehova... nechce, aby bol niekto zničený, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu.“ (2. Petra 3:9) Preto je veľmi naliehavé, aby sme sa snažili oznámiť Jehovovo posolstvo nádeje toľkým ľuďom, koľkým len môžeme! Ide o život ľudí a ten je v Jehovových očiach drahocenný.

¹⁵ Pavol pravdepodobne už predtým mnohým na lodi zvestoval „splnenie sľubu, ktorý dal Boh“. (Sk. 26:6; Kol. 1:5) Teraz, keď hrozilo stroskotanie, mohol im ponúknuť spoľahlivú nádej aj na bezprostredné zlepšenie situácie. Povedal: „Túto noc sa mi zjavil anjel... a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Budeš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.‘“ Pavol všetkých nabádal: „Preto pozbierajte odvahu, lebo verím Bohu, že sa splní to, čo mi anjel oznámil. Stroskotáme na nejakom ostrove.“ (Sk. 27:23–26)

16., 17. a) Akú príležitosť Pavol využil na modlitbu a ako to na ostatných zapôsobilo? b) Ako sa splnila Pavlova predpoveď?

¹⁶ Po dvoch strastiplných týždňoch naplnených hrôzou, počas ktorých loď hnaná vetrom urazila asi 870 kilometrov, námorníci zaregistrovali zmenu – možno začuli burácanie vĺn narážajúcich na breh. Spustili kotvy z kormy, aby ich neunášalo ďalej a aby nasmerovali provu na pevninu pre prípad, že by sa dalo pristáť. V tej chvíli sa námorníci pokúsili nenápadne opustiť loď, ale vojaci im v tom zabránili. Pavol totiž povedal dôstojníkovi a vojakom: „Ak títo muži nezostanú na lodi, nezachránite sa.“ Keďže loď sa už tak nehojdala, Pavol všetkých povzbudil, aby niečo zjedli, a opäť ich ubezpečil, že prežijú. Potom „pred všetkými poďakoval Bohu“. (Sk. 27:31, 35) Tým, že predložil túto ďakovnú modlitbu, dal príklad Lukášovi, Aristarchovi i dnešným kresťanom. Sú aj tvoje verejné modlitby pre druhých povzbudením a útechou?

¹⁷ Po Pavlovej modlitbe boli všetci povzbudení a „pustili sa do jedla“. (Sk. 27:36) Potom ešte viac odľahčili loď tak, že vyhodili do mora náklad pšenice, aby zmenšili ponor lode a dostali sa bližšie k brehu. Keď nastal deň, posádka odrezala kotvy, uvoľnila laná na kormidlách a napla malú prednú plachtu. Tak bola loď aspoň trochu ovládateľná, keď ju viedli smerom k brehu. Zrazu však prova uviazla na plytčine a korma sa pod náporom vĺn začala lámať na kusy. Niektorí vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby nikto z nich neušiel, ale Július zasiahol a zabránil im v tom. Všetkým prikázal, aby plávali na breh, či už sami, alebo na nejakom dreve z lode. Pavlova predpoveď sa splnila. Všetci 276 prežili. Áno, „všetci sa dostali bezpečne na pevninu“. Ale kde sa to vlastne ocitli? (Sk. 27:44)

18. – 20. Ako boli obyvatelia Malty k stroskotancom „mimoriadne láskaví“ a aký zázrak urobil Boh prostredníctvom Pavla?

¹⁸ Ukázalo sa, že stroskotanci sú na ostrove Malta, na juh od Sicílie. (Pozri rámček „Kde ležala ‚Malta‘?“) Ostrovania hovoriaci cudzím jazykom k nim boli „mimoriadne láskaví“. (Sk. 28:2) Keď videli, že títo cudzinci sú celí premočení a uzimení, rozložili oheň. Teplo ohňa im pomohlo zohriať sa, hoci bolo chladno a pršalo. A vďaka tomuto ohňu sa tiež udial zázrak.

¹⁹ Aj Pavol priložil ruku k dielu. Nazbieral nejaké raždie a položil ho na oheň. Vtom z raždia vyliezla jedovatá zmija, uhryzla ho a zostala mu visieť na ruke. Malťania si mysleli, že ho tým za niečo trestajú bohovia.a

²⁰ Keď miestni ľudia videli, že had Pavla uštipol, „čakali, že Pavol opuchne“. Podľa jedného odborného diela slovo, ktoré je tu použité v pôvodnom jazyku, je lekársky výraz. Určite nás neprekvapuje, že „milovanému lekárovi Lukášovi“ takýto výraz okamžite prišiel na myseľ. (Sk. 28:6; Kol. 4:14) No Pavol tohto jedovatého hada striasol z ruky a nič sa mu nestalo.

21. a) Aké príklady presnosti nachádzame v tejto časti Lukášovej správy? b) Aké zázraky urobil Pavol a ako to zapôsobilo na obyvateľov Malty?

²¹ Blízko toho miesta žil bohatý majiteľ pozemkov menom Publius. Bol zrejme najvyšším rímskym úradníkom na Malte. Lukáš hovorí, že to bol „popredný muž ostrova“, pričom použil presne taký istý titul, aký sa našiel aj na dvoch nápisoch z tohto ostrova. Publius tri dni priateľsky hostil Pavla i jeho spoločníkov. No Publiov otec bol chorý. Lukáš pri opise jeho stavu znovu používa presné výrazy. Píše, že ten muž „trpel dyzentériou a ležal v horúčke“, teda z lekárskeho hľadiska presne opísal povahu choroby. Pavol sa pomodlil, položil naňho ruky a uzdravil ho. Na miestnych ľudí tento zázrak tak zapôsobil, že k Pavlovi privádzali ďalších chorých, aby ich uzdravil, a tí Pavlovi a jeho spoločníkom prinášali ako dary veci, ktoré potrebovali. (Sk. 28:7–10)

22. a) Ako sa jeden profesor vyjadril o Lukášovej správe o plavbe do Ríma? b) O čom budeme uvažovať v ďalšej kapitole?

²² V opise tejto časti Pavlovej cesty, o ktorej sme doteraz uvažovali, sa zračí presnosť a pravdivosť. Istý profesor sa vyjadril: „Lukášova správa... vyniká ako jeden z najživších opisov v celej Biblii. Podrobnosti týkajúce sa námorníctva prvého storočia a opis podmienok vo východnom Stredomorí sú také presné“, že museli byť založené na zápiskoch z plavby. Je celkom možné, že Lukáš si takýto denník viedol, keď cestoval s apoštolom Pavlom. Ak je to tak, aj v ďalšej časti cesty mal o čom písať. Čo sa stalo s Pavlom, keď napokon dorazili do Ríma? To uvidíme ďalej.