Učme sa od Ježišových apoštolov, ako zostať bdelí
„Bdejte so mnou.“ (MAT. 26:38)
1. – 3. V čom apoštoli zlyhali v poslednú noc Ježišovho života na zemi a z čoho vidieť, že sa zo svojej chyby poučili?
JE POSLEDNÁ noc Ježišovho života na zemi. Skús si predstaviť, ako Ježiš prichádza na jedno zo svojich obľúbených miest — do Getsemanskej záhrady východne od Jeruzalema. Ježiš sem prichádza so svojimi vernými apoštolmi. Ťaží ho veľa vecí, preto potrebuje byť chvíľu sám, aby sa mohol modliť. (Mat. 26:36; Ján 18:1, 2)
2 Traja z apoštolov — Peter, Jakub a Ján — sprevádzajú Ježiša trochu ďalej do záhrady. „Zostaňte tu a bdejte so mnou,“ hovorí im Ježiš a potom odchádza kúsok ďalej modliť sa. Keď sa k nim vracia, vidí, že tvrdo spia. Znovu svojich priateľov naliehavo prosí: „Zostaňte bdelí.“ Napriek tomu ich ešte dvakrát nachádza spať! Neskôr v tú noc ani jeden z apoštolov nezostal duchovne bdelý — dokonca Ježiša opustili a utiekli! (Mat. 26:38, 41, 56)
3 Apoštoli určite oľutovali, že nezostali bdelí. Títo verní muži sa však zo svojej chyby rýchlo poučili. Podľa biblickej knihy Skutky dali neskôr vynikajúci príklad v tom, ako môžeme zostať duchovne bdelí. Ich príklad vernosti nepochybne podnietil spolukresťanov, aby konali takisto. Dnes je viac než kedykoľvek predtým potrebné, aby sme zostali bdelí. (Mat. 24:42) Preto teraz pouvažujme o troch veciach, ktoré sa v tomto ohľade môžeme naučiť z knihy Skutky.
POZORNE SI VŠÍMALI, KDE MAJÚ ZVESTOVAŤ
4., 5. Ako Pavla a jeho spoločníkov viedol na cestách svätý duch?
4 Prvou vecou, ktorú sa z knihy Skutky môžeme naučiť, je, že apoštoli boli vnímaví, keď ich duch usmerňoval v tom, kde majú zvestovať. V jednej správe uvidíme, ako Ježiš používal svätého ducha, ktorého mu dal Jehova k dispozícii, aby viedol apoštola Pavla a jeho spoločníkov na jednej veľmi nezvyčajnej ceste. (Sk. 2:33) Pripojme sa k nim. (Prečítajte Skutky 16:6–10.)
5 Pavol, Sílas a Timotej odišli z Lystry na juhu Galácie. O niekoľko dní prišli k rímskej ceste, ktorá smerovala na západ do najhustejšie osídlenej oblasti provincie Ázia. Chceli sa ňou vydať, aby navštívili mestá, kde tisícky ľudí potrebovali počuť o Kristovi. No čosi im v tom zabránilo. V 6. verši čítame: „Prešli Frýgiou a galatskou krajinou, lebo im svätý duch zabránil hovoriť slovo v oblasti Ázie.“ Svätý duch týmto cestovateľom nejakým neznámym spôsobom zabránil zvestovať v provincii Ázia. Je zjavné, že Ježiš — prostredníctvom Božieho ducha — chcel viesť Pavla a jeho spoločníkov iným smerom.
6., 7. a) Čo sa stalo, keď bol Pavol a ďalší cestujúci neďaleko Bitýnie? b) Ako sa títo učeníci rozhodli a k čomu to viedlo?
6 Kam išli títo zanietení misionári? V 7. verši sa vysvetľuje: „Keď potom zišli do Mýzie, usilovali sa ísť ďalej do Bitýnie, ale Ježišov duch im to nedovolil.“ Teda keď bolo Pavlovi a jeho spoločníkom zabránené zvestovať v Ázii, vydali sa smerom na sever, lebo chceli zvestovať v mestách Bitýnie. No len čo sa priblížili k Bitýnii, Ježiš opäť použil svätého ducha, aby im zabránil ísť ďalej tým smerom. Teraz už museli byť títo muži zmätení. Vedeli, čo majú zvestovať a ako, ale nevedeli kde. Dalo by sa povedať, že obrazne klopali na dvere vedúce do Ázie, ale márne. Klopali na dvere Bitýnie — a opäť márne. Prestali teda klopať? Nie! U týchto horlivých zvestovateľov to neprichádzalo do úvahy!
7 Teraz títo muži urobili rozhodnutie, ktoré sa mohlo zdať trochu zvláštne. V 8. verši čítame: „Prešli Mýziou a zišli do Troady.“ Títo cestovatelia sa vydali smerom na západ a míňajúc jedno mesto za druhým, prešli asi 550 kilometrov, až kým nedošli do prístavného mesta Troada, ktoré bolo vstupnou bránou do Macedónie. Tam Pavol a jeho spoločníci zaklopali na dvere tretíkrát. A tentoraz sa dokorán otvorili! Deviaty verš opisuje, čo sa stalo potom: „V noci mal Pavol videnie: Stál tam akýsi macedónsky muž, naliehavo ho prosil a hovoril: ‚Prejdi do Macedónie a pomôž nám.‘“ Konečne Pavol vedel, kde má zvestovať. Bez váhania nastúpili na loď plaviacu sa do Macedónie.
8., 9. Aké poučenie môžeme načerpať zo správy o Pavlovej ceste?
8 Aké poučenie môžeme načerpať z tejto správy? Všimnime si, že Pavol najprv prišiel na cestu vedúcu do Ázie a až potom Boží duch zasiahol. Najprv sa Pavol priblížil k Bitýnii a až potom Ježiš zakročil. A napokon, najprv Pavol prišiel do Troady a až potom ho Ježiš nasmeroval do Macedónie. Ježiš ako Hlava zboru nás môže viesť podobným spôsobom. (Kol. 1:18) Možno napríklad uvažujeme o tom, že začneme s priekopníckou službou, alebo o tom, že sa presťahujeme do oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Ale je možné, že najprv budeme musieť podniknúť kroky na dosiahnutie svojho cieľa a až potom nás Ježiš povedie Božím duchom. Znázornime si to: Ak chce vodič zabočiť doľava alebo doprava, môže to urobiť, až keď sa auto rozbehne. Podobne ak chceme rozšíriť svoju službu, Ježiš nás môže viesť, ale až keď sa, obrazne povedané, rozbehneme — teda až keď začneme vynakladať vážne úsilie, aby sme dosiahli svoj cieľ.
9 Ale čo ak naše úsilie neprináša okamžité výsledky? Mali by sme sa vzdať v domnení, že Boží duch nás nevedie? Spomeňme si, že aj Pavol niekoľkokrát narazil takpovediac na zatvorené dvere. Napriek tomu hľadal a klopal ďalej, až kým nenašiel dvere, ktoré sa mu otvorili. Ak budeme vytrvalo hľadať „veľké dvere vedúce k činnosti“, aj naše úsilie bude odmenené. (1. Kor. 16:9)
BOLI BDELÍ NA MODLITBÁCH
10. Z čoho vidieť, že ak chceme zostať bdelí, je nevyhnutné vytrvávať v modlitbách?
10 Zamyslime sa teraz nad druhou vecou, ktorú sa o bdelosti môžeme naučiť od našich kresťanských bratov z prvého storočia: boli bdelí na modlitbách. (1. Petra 4:7) Vytrvávať v modlitbách je nevyhnutné, ak chceme zostať bdelí. Spomeňme si, že Ježiš v Getsemanskej záhrade krátko pred svojím zatknutím povedal trom svojim apoštolom: „Zostaňte bdelí a stále sa modlite.“ (Mat. 26:41)
11., 12. Prečo Herodes týral kresťanov vrátane Petra a akým spôsobom?
11 Peter, ktorý tam vtedy bol, sa neskôr sám presvedčil o tom, akú silu majú vrúcne modlitby. (Prečítajte Skutky 12:1–6.) V úvodných veršoch tejto správy sa dozvedáme, že Herodes v snahe nakloniť si Židov začal kresťanov týrať. Pravdepodobne vedel o tom, že Jakub patril k apoštolom a bol jedným z najbližších Ježišových spoločníkov. Preto ho „zabil mečom“. (2. verš) Tak zbor prišiel o milovaného apoštola. Pre bratov to bola obrovská skúška.
12 Čo urobil Herodes potom? To sa dozvedáme z 3. verša: „Keď videl, že sa to páči Židom, dal zatknúť aj Petra.“ Pravdepodobne si však dobre uvedomoval, že pre apoštolov vrátane Petra niekedy ani väzenské múry neboli prekážkou. (Sk. 5:17–20) Tento vypočítavý politik nechcel riskovať, a tak odovzdal Petra „štyrom striedajúcim sa hliadkam po štyroch vojakoch, aby ho strážili. Lebo mal v úmysle predviesť ho po pesachu pred ľud.“ (4. verš) Len si to predstav! Dal Petra pripútať reťazami k dvom strážcom a zariadil, aby sa pri jeho strážení dňom a nocou striedalo 16 strážcov — to všetko preto, aby mu tento apoštol neušiel. Herodes mal v úmysle predviesť Petra po Pesachu pred ľud, ktorý si chcel nakloniť tým, že nad Petrom vynesie rozsudok smrti. Čo mohli Petrovi spolukresťania v tejto zúfalej situácii robiť?
13., 14. a) Ako zbor zareagoval na Petrovo uväznenie? b) Aký príklad nám dali Petrovi spolukresťania v súvislosti s modlitbou?
13 Zbor presne vedel, čo má robiť. V 5. verši čítame, že keď „držali Petra vo väzení... zbor sa zaňho vrúcne modlil k Bohu“. Áno, predkladali za svojho milovaného brata vrúcne, úpenlivé prosby. Teda po Jakubovej smrti neupadli do zúfalstva ani si nezačali myslieť, že modliť sa je zbytočné. Naopak, vedeli, že pre Jehovu znamenajú modlitby jeho verných ctiteľov veľa. Ak sú takéto modlitby v súlade s jeho vôľou, vypočuje ich. (Hebr. 13:18, 19; Jak. 5:16)
14 Čo sa môžeme naučiť z toho, ako reagovali Petrovi spolukresťania? Učíme sa, že kresťania, ktorí zostávajú bdelí, sa nemodlia len za seba, ale aj za svojich bratov a sestry. (Ef. 6:18) Vieš o nejakých spoluveriacich, ktorí prechádzajú skúškami? Niektorí možno zažívajú prenasledovanie, sú pod vládnym zákazom alebo ich postihla prírodná katastrofa. Nemohol by si sa za týchto spolukresťanov vrúcne modliť? Alebo možno vieš o niekom, kto znáša ťažkosti, ktoré nie sú také zjavné. Možno zápasí s problémami v rodine, so skľúčenosťou alebo s chorobou. Čo keby si pouvažoval, o kom by si sa mohol menovite zmieniť Jehovovi, ‚tomu, ktorý vypočúva modlitbu‘? (Žalm 65:2)
15., 16. a) Opíš, ako Jehovov anjel vyslobodil Petra z väzenia. (Pozri obrázok na tejto strane.) b) Prečo je utešujúce rozjímať o spôsobe, akým Jehova zachránil Petra?
15 Čo sa s Petrom dialo ďalej? Poslednú noc vo väzení zažil rad podivuhodných udalostí. (Prečítajte Skutky 12:7–11.) Predstavme si, čo sa odohrávalo. Peter tvrdo spal medzi dvoma strážcami. Náhle jeho celu zalialo žiarivé svetlo. Stál pri ňom anjel, ktorého stráž zjavne nevidela, a nástojčivo ho budil. Reťaze, ktorými bol spútaný, mu v tej chvíli spadli z rúk! Anjel potom vyviedol Petra z cely priamo popri hliadkujúcich strážach až k masívnej železnej bráne a tá „sa im sama otvorila“. Keď ňou vyšli z väzenia, anjel zmizol. Peter bol voľný!
16 Keď uvažujeme, ako Jehova používal moc na to, aby zachránil svojich služobníkov, našu vieru to veľmi posilňuje. Samozrejme, nečakáme, že Jehova nás dnes bude zázračne oslobodzovať. Máme však plnú dôveru, že používa svoju moc v prospech svojho ľudu. (2. Par. 16:9) Prostredníctvom mocného svätého ducha nám pomôže obstáť v akejkoľvek skúške, do ktorej sa dostaneme. (2. Kor. 4:7; 2. Petra 2:9) A čoskoro dá svojmu Synovi moc vyslobodiť nespočetné milióny ľudí zo smrti — z väzenia, z ktorého by sa inak nikdy nedostali. (Ján 5:28, 29) Keď sme dnes v skúškach, viera v Božie sľuby nám môže dodať mimoriadnu odvahu.
VYDÁVALI DÔKLADNÉ SVEDECTVO NAPRIEK PREKÁŽKAM
17. Aký vynikajúci príklad dal Pavol vo zvestovaní?
17 Teraz prichádzame k tretej veci, ktorú sa o bdelosti môžeme naučiť od apoštolov: vytrvalo vydávali dôkladné svedectvo napriek prekážkam. Zvestovať horlivo a s pocitom naliehavosti je nevyhnutné, ak chceme zostať bdelí. Apoštol Pavol nám v tom dal vynikajúci príklad. Horlivo vynakladal v službe veľké úsilie, veľa cestoval a založil mnoho zborov. Prežil mnohé ťažkosti, ale nikdy nestratil horlivosť ani pocit naliehavosti. (2. Kor. 11:23–29)
18. Ako Pavol ďalej vydával svedectvo, keď bol v domácom väzení v Ríme?
18 Zamyslime sa teraz nad poslednou zmienkou o Pavlovi v knihe Skutky, ktorú nachádzame v 28. kapitole. Pavol prišiel do Ríma, kde mal predstúpiť pred cisára Nera. Bol držaný v domácom väzení a možno bol reťazou pripútaný k vojakovi, ktorý ho strážil. Ale žiadna reťaz nemohla tomuto horlivému apoštolovi zabrániť vo zvestovaní! Ďalej hľadal spôsoby, ako vydávať svedectvo. (Prečítajte Skutky 28:17, 23, 24.) Po troch dňoch k sebe pozval popredných Židov, aby im vydal svedectvo. Neskôr, v dohodnutý deň, im vydal ešte dôkladnejšie svedectvo. V 23. verši čítame, že miestni Židia si s Pavlom „dohovorili... deň a prišlo ich mnoho do jeho príbytku. A vysvetlil im vec a dôkladne svedčil o Božom kráľovstve a od rána do večera ich presviedčal o Ježišovi z Mojžišovho zákona i z Prorokov.“
19., 20. a) Prečo sa Pavlovi pri vydávaní svedectva darilo? b) Ako Pavol reagoval, keď niektorí neprijali dobré posolstvo?
19 Prečo sa Pavlovi pri vydávaní svedectva tak darilo? Všimnime si, že 23. verš vyzdvihuje hneď niekoľko dôvodov. 1. Upriamoval pozornosť na Božie Kráľovstvo a na Ježiša Krista. 2. Snažil sa pôsobiť na svojich poslucháčov tak, že „ich presviedčal“. 3. Argumentoval na základe Písma. 4. Prejavoval obetavého ducha, lebo svedčil „od rána do večera“. Pavol vydal mocné svedectvo, no nie každý naň priaznivo zareagoval, ako to uvádza 24. verš: „Niektorí verili tomu, čo hovoril; iní neverili.“ Medzi poslucháčmi vznikol rozkol a postupne odchádzali.
20 Stratil Pavol chuť ďalej zvestovať, keďže nie každý prijal dobré posolstvo? Vôbec nie! V Skutkoch 28:30, 31 čítame: „Zostal celé dva roky vo svojom najatom dome a láskavo prijímal všetkých, ktorí k nemu prišli, zvestoval im Božie kráľovstvo a vyučoval ich o Pánu Ježišovi Kristovi s najväčšou voľnosťou reči, bez prekážky.“ V takomto pozitívnom a príjemnom duchu sa inšpirovaná kniha Skutky končí.
21. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Pavol postavil k tomu, že bol uväznený?
21 Čo sa môžeme naučiť z Pavlovho príkladu? Keď bol v domácom väzení, nemohol vydávať svedectvo z domu do domu. Ale stále si zachovával pozitívny postoj a zvestoval každému, kto za ním prišiel. Aj dnes si mnohí členovia Božieho ľudu zachovávajú radosť a ďalej zvestujú napriek tomu, že sú za svoju vieru nespravodlivo uväznení. Niektorí naši milovaní bratia a sestry pre pokročilý vek alebo zlý zdravotný stav nemôžu vychádzať z domu, možno sú dokonca v domove opatrovateľských služieb. Pokiaľ môžu, zvestujú lekárom, zdravotníckemu personálu, návštevám a ďalším, ktorí za nimi prídu. Ich srdce horí túžbou dôkladne svedčiť o Božom Kráľovstve. Ako si ceníme príklad týchto verných bratov a sestier!
22. a) Ktorá publikácia nám pomáha mať väčší úžitok z biblickej knihy Skutky? (Pozri rámček „Môj pohľad na knihu skutky sa úplne zmenil“.) b) Čo si rozhodnutý robiť, kým očakávaš koniec tohto starého systému?
22 Nepochybne je toho veľa, čo sa o bdelosti môžeme naučiť od apoštolov a ďalších raných kresťanov, o ktorých sa zmieňuje biblická kniha Skutky. Kým očakávame koniec tohto starého systému, buďme rozhodnutí napodobňovať ich príklad v odvážnom a horlivom vydávaní svedectva. Dnes neexistuje väčšia výsada, než ‚dôkladne svedčiť o Božom Kráľovstve‘! (Sk. 28:23)
[Rámček na strane 13]
„MÔJ POHĽAD NA KNIHU SKUTKY SA ÚPLNE ZMENIL“
Keď si istý cestujúci dozorca prečítal knihu ‚Dôkladne svedč‘ o Božom Kráľovstve, svoje pocity vyjadril takto: „Môj pohľad na knihu Skutky sa úplne zmenil. Udalosti v Skutkoch som si prešiel veľakrát, ale bolo to, akoby som mal špinavé okuliare a čítal pri sviečke. No teraz som bol požehnaný tým, že sa pred mojimi očami zaskvela v celej svojej kráse.“
[Obrázok na strane 12]
Anjel vyviedol Petra z väzenia cez masívnu železnú bránu