„Jehovovo ustanovenie“ nemôže zlyhať

„Odvolávam sa na Jehovovo ustanovenie; povedal mi: ‚Ty si môj syn... Požiadaj ma, aby som ti dal národy do dedičstva.‘“ — ŽALM 2:7, 8.

 1. Aký rozdiel je medzi Božím zámerom a zámermi národov?

JEHOVA BOH má s ľudstvom a so zemou určitý zámer. Aj národy majú svoje zámery. Ale ako veľmi sa líši Boží zámer od zámerov národov! A nemalo by nás to ani prekvapovať, lebo Boh hovorí: „Ako sú nebesia vyššie než zem, tak sú moje cesty vyššie než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky.“ Boží zámer sa určite splní, lebo Boh ďalej hovorí: „Veď ako zostupuje lejúci sa dážď a sneh z nebies a nevracia sa na to miesto, kým nenasýti zem a nenechá ju rodiť a klíčiť, a kým rozsievač nedostane semeno a ten, kto je, chlieb, také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ — Izaiáš 55:9–11.

2, 3. Čo jasne vyplýva z druhého žalmu, ale aké otázky vznikajú?

² Skutočnosť, že Boží zámer s mesiášskym Kráľom sa splní, jasne vyplýva z druhého žalmu, ktorého skladateľom je Dávid, kráľ starovekého Izraela. Boh ho inšpiroval, aby predpovedal výnimočný čas, keď medzi národmi nastane rozruch. Vládcovia týchto národov sa postavia proti Jehovovi Bohu a jeho Pomazanému. No žalmista napísal aj tieto slová: „Odvolávam sa na Jehovovo ustanovenie; povedal mi: ‚Ty si môj syn... Požiadaj ma, aby som ti dal národy do dedičstva a končiny zeme do vlastníctva.‘“ — Žalm 2:7, 8.

³ Čo toto „Jehovovo ustanovenie“ bude znamenať pre národy? Ako sa dotkne ľudstva vo všeobecnosti? A čo celý ten vývoj bude znamenať pre všetkých bohabojných čitateľov druhého žalmu?

Rozruch medzi národmi

 4. Ako by si zhrnul hlavné myšlienky Žalmu 2:1, 2?

⁴ Žalmista v úvode tohto žalmu poukazuje na konanie národov a ich vládcov, keď spieva: „Prečo je rozruch medzi národmi a národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno? Králi zeme sa stavajú a vysokí úradníci sa zhŕkli ako jeden muž proti Jehovovi a jeho pomazanému.“ — Žalm 2:1, 2.a

5, 6. O čom „stále mrmlú“ národnostné skupiny?

⁵ Dnešné národnostné skupiny „stále mrmlú naprázdno“, alebo podľa iných prekladov, o niečom prázdnom. Čím sa to vlastne zaoberajú? Národy odmietajú prijať Božieho Pomazaného — Mesiáša, Krista — a namiesto toho „stále mrmlú“, čiže uvažujú o tom, ako si udržať svoju moc. Tieto slová druhého žalmu sa splnili už v prvom storočí n. l., keď sa židovskí a rímski vodcovia spojili a zabili Ježiša Krista, ktorého Boh určil za budúceho Kráľa. Ale hlavné splnenie tohto žalmu sa začalo odohrávať v roku 1914, keď bol Ježiš ustanovený za nebeského Kráľa. Odvtedy ani jedna vláda na zemi neuznala Božieho Kráľa dosadeného na trón.

⁶ Aký význam má žalmistova otázka ‚prečo národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno‘? Znamená to, že ich zámer je prázdny, čiže márny, nezmyselný a odsúdený na neúspech. Národy nedokážu zabezpečiť na zemi mier a harmóniu. Napriek tomu postupujú vo svojich zámeroch tak ďaleko, že sa stavajú proti Božej vláde. Áno, zaujali jednotný nepriateľský postoj a zhromaždili sa proti Najvyššiemu a jeho Pomazanému. Aká pochabosť!

Jehovov víťazný Kráľ

 7. Na koho Ježišovi raní nasledovníci vztiahli vo svojej modlitbe slová Žalmu 2:1, 2?

⁷ Ježišovi nasledovníci vztiahli slová Žalmu 2:1, 2 na Ježiša. Keď boli prenasledovaní za svoju vieru, modlili sa: „Zvrchovaný Pane [Jehova], ty si Ten, ktorý vytvoril nebo a zem, more a všetko v nich a ktorý si povedal prostredníctvom svätého ducha ústami nášho predka Dávida, svojho sluhu: ‚Prečo sa rozbúrili národy a ľudia uvažujú o prázdnych veciach? Králi zeme povstali a vládcovia sa spolu zhromaždili proti Jehovovi a proti jeho pomazanému.‘ Takisto sa Herodes [Antipas] aj Pontský Pilát skutočne zhromaždili s národmi a ľudom Izraela v tomto meste proti tvojmu svätému sluhovi Ježišovi, ktorého si pomazal.“ ​(Skutky 4:24–27; Lukáš 23:1–12)b Áno, v prvom storočí sa proti Božiemu pomazanému služobníkovi Ježišovi sprisahali. No tento žalm mal mať ešte ďalšie splnenie o stáročia neskôr.

 8. Ako sa Žalm 2:3 vzťahuje na dnešné národy?

⁸ Keď v starovekom Izraeli vládol ľudský kráľ, ako bol Dávid, pohanské národy a ich vládcovia sa v podstate zhromažďovali proti Bohu a jeho pomazanému, ktorého Boh dosadil na trón. Ale ako je to v našich dňoch? Súčasné národy sa nechcú prispôsobiť Jehovovým a Mesiášovým požiadavkám. Preto sú v žalme opísaní, akoby hovorili: „Roztrhnime ich putá a odvrhnime od seba ich povrazy!“ ​(Žalm 2:3) Vládcovia i celé národy sa stavajú proti všetkým obmedzeniam, ktoré stanovil Boh a jeho Pomazaný. Samozrejme, všetky snahy roztrhnúť takéto putá a odvrhnúť takéto povrazy budú márne!

Jehovovi sú na posmech

9, 10. Prečo sú národy Jehovovi na posmech?

⁹ Nech by sa vládcovia národov akokoľvek usilovali presadiť vlastnú zvrchovanosť, Jehova si s tým nerobí starosti. Druhý žalm pokračuje: „Ten — ten, ktorý sedí na nebesiach, sa bude smiať; samotnému Jehovovi budú na posmech.“ ​(Žalm 2:4) Boh ďalej pracuje na uskutočnení svojho predsavzatia, akoby títo vládcovia neboli ničím. Ich opovážlivý postoj je mu smiešny. Nech sa len vystatujú tým, čo zamýšľajú dosiahnuť! Jehovovi sú na posmech oni aj ich nezmyselný odpor.

¹⁰ Dávid vo svojich žalmoch na inom mieste spieva o nepriateľsky naladených jednotlivcoch i národoch takto: „Ty, ó, Jehova, Bože vojsk, si Bohom Izraela. Zobuď sa teda, aby si obrátil pozornosť na všetky národy. Neprejavuj priazeň nijakým zradcom, ktorí škodia. Stále sa za večera vracajú; štekajú ako pes a obchádzajú mesto. Hľa, svojimi ústami prekypujú; na ich rtoch sú meče, lebo kto počúva? Ale ty sám, ó, Jehova, sa im budeš smiať; budeš sa posmievať všetkým národom.“ ​(Žalm 59:5–8) Jehova sa smeje, keď vidí pýchu a zmätok národov, ktoré sa pochabo vydali na cestu odporu proti nemu.

11. Čo sa stane, keď sa národy pokúsia prekaziť Božie predsavzatie?

¹¹ Slová druhého žalmu posilňujú našu vieru, že Jehova dokáže vyriešiť akýkoľvek problém. Môžeme plne dôverovať, že vždy uskutoční svoju vôľu a nikdy neopustí svojich verných služobníkov. (Žalm 94:14) Čo sa teda stane, keď sa národy budú snažiť prekaziť Jehovovo predsavzatie? Podľa tohto žalmu Boh „k nim prehovorí vo svojom hneve“, akoby sa ozvalo strašné dunenie hromu, a „vo svojej pálčivej neľúbosti“ ich akoby silným úderom blesku „znepokojí“. — Žalm 2:5.

Boží Kráľ je ustanovený

12. O akom ustanovení za kráľa hovorí Žalm 2:6?

¹² To, čo Jehova prostredníctvom žalmistu hovorí ďalej, národy nepochybne znepokojuje. Boh vyhlasuje: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa na Sione, svojom svätom vrchu.“ ​(Žalm 2:6) Vrch Sion bol pahorok v Jeruzaleme, kde bol Dávid ustanovený za kráľa nad celým Izraelom. Ale mesiášsky Kráľ nebude sedieť na tróne v tomto meste ani nikde inde na zemi. Jehova už ustanovil Ježiša Krista ako svojho vyvoleného mesiášskeho Kráľa na nebeskom vrchu Sion. — Zjavenie 14:1.

13. Akú zmluvu urobil Jehova so svojím Synom?

¹³ Teraz hovorí mesiášsky Kráľ: „Odvolávam sa na Jehovovo ustanovenie [lebo Jehova urobil so svojím Synom zmluvu o Kráľovstve]; povedal mi: ‚Ty si môj syn; ja som sa dnes stal tvojím otcom.‘“ ​(Žalm 2:7) Kristus poukazoval na túto zmluvu o Kráľovstve, keď povedal svojim apoštolom: „Vy ste to... ktorí ste so mnou vydržali v mojich skúškach, a ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ — Lukáš 22:28, 29.

14. Prečo možno povedať, že Ježiš má nepopierateľný nárok na trón?

¹⁴ Ako bolo predpovedané v Žalme 2:7, Jehova sa k Ježišovi prihlásil ako k svojmu Synovi pri jeho krste, ako aj tým, že ho vzkriesil k duchovnému životu. (Marek 1:9–11; Rimanom 1:4; Hebrejom 1:5; 5:5) Áno, Kráľom nebeského Kráľovstva je Boží jednosplodený Syn. (Ján 3:16) Ako kráľovský potomok Dávida má nepopierateľný nárok na trón. (2. Samuelova 7:4–17; Matúš 1:6, 16) Podľa tohto žalmu Boh svojmu Synovi hovorí: „Požiadaj ma, aby som ti dal národy do dedičstva a končiny zeme do vlastníctva.“ — Žalm 2:8.

15. Prečo Ježiš požiada o to, aby dostal národy do dedičstva?

¹⁵ Tento Kráľ — Boží vlastný Syn — má druhé najvyššie postavenie hneď po Jehovovi. Ježiš je Jehovov vyskúšaný, verný a spoľahlivý Syn. Okrem toho má dedičné právo, ktoré mu patrí ako Božiemu prvorodenému Synovi. Áno, Ježiš Kristus je „obrazom neviditeľného Boha, prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Stačí, aby o to požiadal, a Boh mu ‚dá národy do dedičstva a končiny zeme do vlastníctva‘. A požiada o to, pretože má ‚rád veci, ktoré sú u ľudských synov‘ a pretože vrúcne túži splniť vôľu svojho nebeského Otca v súvislosti so zemou a ľudstvom. — Príslovia 8:30, 31.

Jehovovo ustanovenie proti národom

16, 17. Čo podľa Žalmu 2:9 čaká národy?

¹⁶ Teda čo čaká národy? Keďže druhý žalm sa spĺňa počas neviditeľnej prítomnosti Ježiša Krista, čiže práve teraz, Ježiš ako Kráľ bude už čoskoro konať podľa Božieho vyhlásenia: „Rozbiješ ich [národy] železným žezlom. Rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarsku nádobu.“ — Žalm 2:9.

¹⁷ Žezlo bolo v staroveku symbolom kráľovskej moci. Niektoré žezlá boli zo železa, tak ako sa to spomína v tomto žalme. Obraz, ktorý je tu opísaný, naznačuje, s akou ľahkosťou Kristus v postavení Kráľa zničí národy. Keby niekto silno udrel železným žezlom do kameninovej nádoby, rozbil by ju na márne kúsky, takže by ju už nikto nedal dokopy.

18, 19. Čo by museli urobiť králi zeme, keby chceli získať Božie schválenie?

¹⁸ Musia vládcovia národov zažiť takýto ničivý úder? Nemusia, lebo žalmista ich vyzýva: „Králi, prejavujte pochopenie; napravte sa, sudcovia zeme.“ ​(Žalm 2:10) Králi sú vyzývaní, aby týmto slovám venovali pozornosť a prejavovali pochopenie. Mali by sa zamyslieť nad tým, aké márne sú ich plány v porovnaní s tým, čo urobí v prospech ľudstva Božie Kráľovstvo.

¹⁹ Ak chcú králi zeme získať Božie schválenie, musia zmeniť svoj spôsob konania. Sú nabádaní, aby ‚slúžili Jehovovi s bázňou a radovali sa s trasením‘. (Žalm 2:11) Čo by im to prinieslo, keby podľa toho konali? Nemuseli by zažívať rozruch, čiže nepokoj mysle, ale mohli by sa tešiť z vyhliadky, ktorú by im ponúkol mesiášsky Kráľ. Králi zeme by tiež museli zavrhnúť pýchu a povýšenosť, ktorá je zrejmá z ich spôsobu vlády. Okrem toho, museli by sa zmeniť bez meškania a prejavovať pochopenie, pokiaľ ide o neporovnateľnú nadradenosť Jehovovej zvrchovanosti a neprekonateľnú moc Boha a jeho mesiášskeho Kráľa.

„Bozkávajte syna“

20, 21. Čo znamená ‚bozkávať syna‘?

²⁰ Ďalej je v druhom žalme vyjadrené milosrdné pozvanie vládcom národov. Namiesto toho, aby sa zhromažďovali proti Bohu a jeho Pomazanému, sú nabádaní: „Bozkávajte syna, aby sa On [Jehova Boh] nenahneval a aby ste nezahynuli na ceste, lebo jeho hnev ľahko vzplanie.“ ​(Žalm 2:12a) Keď Zvrchovaný Pán Jehova oznamuje svoje rozhodnutie, mali by ho pozorne počúvať. Boh dosadil na trón svojho Syna, a tak vládcovia zeme by mali prestať ‚mrmlať naprázdno‘. Mali by ho okamžite uznať ako Kráľa a prejavovať mu úplnú poslušnosť.

²¹ Prečo majú ‚bozkávať syna‘? V čase, keď vznikol tento žalm, bol bozk prejavom priateľstva a bol bežným gestom na privítanie, aby sa hostia cítili vítaní. Mohol byť tiež prejavom lojálnosti, čiže vernosti. (1. Samuelova 10:1) V tomto verši druhého žalmu Boh prikazuje národom, aby bozkávali, čiže vítali jeho Syna ako pomazaného Kráľa.

22. Na aké varovanie by mali dbať vládcovia národov?

²² Tí, ktorí odmietajú uznať autoritu Božieho vyvoleného Kráľa, urážajú Jehovu. Popierajú Jehovovu zvrchovanú moc nad celým vesmírom a jeho právomoc a schopnosť vybrať Kráľa, ktorý bude najlepším vládcom nad ľudstvom. Boží hnev príde proti vládcom národov náhle, zatiaľ čo sa budú snažiť uskutočniť svoje plány. „Jeho hnev ľahko vzplanie,“ teda vzbĺkne rýchlo a oni nebudú proti tomu môcť nič urobiť. Vládcovia národov by mali vďačne prijať toto varovanie a v súlade s ním aj konať. Ak to urobia, bude to pre nich znamenať život.

23. Na čo majú jednotlivci ešte stále čas?

²³ Tento dramatický žalm sa končí slovami: „Šťastní sú všetci tí, ktorí [Jehovu] robia svojím útočišťom.“ ​(Žalm 2:12b) Jednotlivci ešte stále majú možnosť dostať sa do bezpečia. Takú príležitosť majú aj jednotliví vládcovia, ktorí zatiaľ podporujú plány národov. Aj oni môžu hľadať útočište u Jehovu, ktorý poskytuje bezpečie prostredníctvom vlády Kráľovstva. Ale musia to urobiť skôr, než mesiášske Kráľovstvo rozdrví všetky odporujúce národy.

24. Ako môžeme žiť uspokojujúcejším životom už v tomto svete plnom problémov?

²⁴ Ak usilovne študujeme Písma a uplatňujeme biblické rady v živote, môžeme žiť uspokojujúcejším životom už teraz, v tomto svete plnom problémov. Keď poslúchame biblické rady, tešíme sa z lepších rodinných vzťahov a nezažívame všetok ten strach a mnohé starosti, ktoré sužujú ľudí vo svete. Navyše tak môžeme mať dôveru, že sa páčime nášmu Stvoriteľovi. Iba Zvrchovaný Panovník celého vesmíru nám môže zaručiť ‚terajší život a ten, ktorý má prísť‘ po tom, čo zo zeme odstráni všetkých, ktorí odporujú tomu, čo je správne, keď odmietajú vládu Kráľovstva. — 1. Timotejovi 4:8.

25. Aké udalosti môžeme očakávať v našich dňoch, keďže „Jehovovo ustanovenie“ nemôže zlyhať?

²⁵ „Jehovovo ustanovenie“ nemôže zlyhať. Keďže Boh je naším Stvoriteľom, vie, čo je pre ľudí najlepšie, a určite uskutoční svoje predsavzatie požehnať poslušné ľudstvo pokojom, spokojnosťou a trvalým bezpečím pod vládou svojho milovaného Syna. O našich dňoch prorok Daniel napísal: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené... Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Daniel 2:44) Preto je teraz nepochybne najvyšší čas ‚bozkávať syna‘ a slúžiť Zvrchovanému Pánovi, Jehovovi!

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• O čom „stále mrmlú“ národnostné skupiny?

• Prečo sú národy Jehovovi na posmech?

• Aké je „Jehovovo ustanovenie“ proti národom?

• Čo znamená ‚bozkávať syna‘?

[Obrázok na strane 16]

Dávid spieval o víťaznom mesiášskom Kráľovi

[Obrázok na strane 17]

Vládcovia a ľud Izraela sa sprisahali proti Ježišovi Kristovi

[Obrázok na strane 18]

Kristus bol ustanovený za Kráľa na nebeskom vrchu Sion