Kráčaj v bázni pred Jehovom
„Keďže [zbor] kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte.“ — SKUTKY 9:31.
1, 2. a) Čo sa stalo, keď kresťanský zbor vstúpil do obdobia pokoja? b) Čo robí Jehova, hoci pripúšťa prenasledovanie?
JEDEN učeník stál pred najťažšou skúškou. Zachová si rýdzosť pred Bohom? Áno! Chodil v bázni pred Bohom, v posvätnej úcte k svojmu Pôvodcovi, a zomiera ako verný svedok Jehovu.
2 Tým bohabojným mužom, ktorý si zachoval rýdzosť, bol Štefan, „muž plný viery a svätého ducha“. (Skutky 6:5) Jeho zavraždenie vyvolalo vlnu prenasledovania, ale potom zbor v celej Judei, Galilei a Samárii vstúpil do pokojného obdobia a duchovne sa budoval. Navyše, „keďže kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte“. (Skutky 9:31) Ako Jehovovi svedkovia môžeme mať istotu, že Jehova nám žehná, či už prežívame pokoj alebo prenasledovanie. Vidno to zo 6. až 12. kapitoly knihy Skutky apoštolov. Choďme teda v úctivej bázni pred Bohom, keď sme prenasledovaní, alebo využívajme každú úľavu od prenasledovania na duchovné budovanie a aktívnejšiu službu. — 5. Mojžišova 32:11, 12; 33:27.
Verní až do konca
3. Aký problém bol v Jeruzaleme prekonaný a ako?
3 Keď nastanú problémy v časoch pokoja, dobrá organizácia ich môže pomôcť vyriešiť. (6:1–7) Grécki hovoriaci Židia v Jeruzaleme sa sťažovali, že ich vdovy sú prehliadané pri dennom rozdeľovaní jedla a že sa dáva prednosť židovským veriacim, ktorí hovoria hebrejsky. Tento problém sa vyriešil, keď apoštoli ustanovili sedem mužov, aby sa starali o „túto nutnú vec“. Jedným z nich bol Štefan.
4. Ako reagoval Štefan na falošné obvinenia?
4 Bohabojný Štefan sa však čoskoro dostal do skúšky. (6:8–15) Povstali istí muži, ktorí sa so Štefanom preli. Niektorí boli zo „Synagógy prepustencov“, možno Židia zajatí Rimanmi a neskôr oslobodení, alebo židovskí prozelyti, ktorí boli predtým otrokmi. Nedokázali obhájiť svoje názory proti múdrosti a proti duchu, akým pôsobil Štefan, a tak ho odviedli do sanhedrinu. Falošní svedkovia tam povedali: ‚Počuli sme, ako povedal, že Ježiš Nazaretský zborí toto miesto a zmení zvyky, ktoré nám odovzdal Mojžiš.‘ Napriek tomu aj odporcovia videli, že Štefan nie je zločinec, ale že má čistú tvár anjela, Božieho posla, ktorý si je istý Božou podporou. Ako sa odlišoval od ich tvárí zohavených zlom, lebo sa prepožičali satanovi!
5. Čo Štefan zdôraznil vo svojom svedectve?
5 Keď bol Štefan vypočúvaný veľkňazom Kaifášom, vydal nebojácne svedectvo. (7:1–53) Uvedením prehľadu izraelských dejín ukázal, že Boh si predsavzal odstrániť Zákon a chrámovú službu, keď príde Mesiáš. Štefan upozornil, že Mojžiš, osloboditeľ, ktorého si podľa svojho tvrdenia ctil každý Žid, bol Izraelčanmi odmietnutý, rovnako ako teraz neprijali toho, ktorý priniesol väčšie oslobodenie. Výrokom, že Boh nebýva v domoch urobených rukami, Štefan ukázal, že chrám a jeho sústava uctievania pominie. Ale pretože sa jeho sudcovia nebáli Boha ani nechceli poznať jeho vôľu, povedal: ‚Vy tvrdošijní, stále odporujete svätému duchu. Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši predkovia? Zabíjali tých, ktorí vopred ohlasovali príchod Spravodlivého, ktorého ste sa teraz stali zradcami a vrahmi.‘
6. a) Akú skúsenosť, posilňujúcu vieru, mal Štefan pred smrťou? b) Prečo mohol Štefan právom povedať: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha“?
6 Štefanovo odvážne vyhlásenie viedlo k jeho vražde. (7:54–60) Sudcov rozzúrilo, že odhalil ich vinu za Ježišovu smrť. Ale akým posilnením bolo pre Štefanovu vieru, keď „sa uprene pozeral do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici“! Teraz mohol čeliť svojim nepriateľom s dôverou, že vykonal Božiu vôľu. Hoci Jehovovi svedkovia nemajú takéto videnia, môžeme dostať taký istý pokoj od Boha, keď sme prenasledovaní. Keď nepriatelia vyviedli Štefana z Jeruzalema a začali ho kameňovať, vyslovil prosbu: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Bolo to vhodné, lebo Boh poveril Ježiša, aby iných budil k životu. (Ján 5:26; 6:40; 11:25, 26) V kľaku Štefan zvolal: „Jehova, nepočítaj im tento hriech!“ Potom usnul v smrti ako mučeník, ako sa to stalo toľkým Ježišovým nasledovníkom odvtedy, dokonca i v novej dobe.
Prenasledovaním sa rozširuje dobré posolstvo
7. K čomu viedlo prenasledovanie?
7 Štefanova smrť v skutočnosti viedla k rozšíreniu dobrého posolstva. (8:1–4) Prenasledovanie rozptýlilo všetkých učeníkov, okrem apoštolov, po celej Judei a Samárii. Saul, ktorý schvaľoval Štefanovo zavraždenie, útočil na zbor ako šelma, vnikal do jedného domu po druhom a odvláčal Ježišových nasledovníkov do väzenia. Keďže rozptýlení učeníci hlásali ďalej, satanov plán prenasledovaním zastaviť bohabojných zvestovateľov kráľovstva, sa nepodaril. Aj v súčasnosti prenasledovanie často spôsobilo, že dobré posolstvo sa rozšírilo alebo upútalo pozornosť na dielo hlásania kráľovstva.
8. a) Čo vyplynulo z hlásania v Samárii? b) Ako použil Peter druhý kľúč, ktorý mu Ježiš zveril?
8 Evanjelista Filip odišiel do Samárie a „hlásal im o Kristovi“. (8:5–25) V meste zavládla veľká radosť, keď bolo zvestované dobré posolstvo a keď nečistí duchovia boli vyháňaní a ľudia liečení. Apoštoli, pôsobiaci v Jeruzaleme, poslali do Samárie Petra a Jána, a tí keď sa modlili a kládli ruky na pokrstených, noví učeníci prijímali svätého ducha. Novo pokrstený bývalý čarodejník Šimon sa pokúsil kúpiť si túto autoritu, ale Peter povedal: ‚Nech zahynie tvoje striebro s tebou. Tvoje srdce nie je priame v Božích očiach.‘ Keď mu povedali, že sa má kajať a úpenlivo prosiť Jehovu o odpustenie, prosil apoštolov, aby sa zaňho modlili. To by malo pohnúť všetkých, ktorí sa dnes boja Jehovu, aby sa modlili o božskú pomoc a starostlivo strážili svoje srdce. (Príslovia 4:23) (Z tejto udalosti sa odvodzuje slovo „simonia“, „kúpa alebo predaj cirkevného úradu či cirkevných predností“.) Peter a Ján zvestovali dobré posolstvo v mnohých samaritánskych dedinách. Tak použil Peter druhý kľúč, ktorý dostal od Ježiša, aby otvoril dvere poznania a príležitosti vstúpiť do nebeského kráľovstva. — Matúš 16:19.
9. Kto bol Etiópčan, ktorému Filip vydal svedectvo, a prečo mohol byť pokrstený?
9 Potom dal Boží anjel Filipovi nové pridelenie. (8:26–40) Vo voze, cestou z Jeruzalema ku Gaze, šiel „eunuch“, úradník nad pokladom etiópskej kráľovnej Kandáke. Nebol telesným eunuchom, ktorý by nesmel vojsť do židovského zboru, ale prišiel do Jeruzalema uctievať ako obrezaný prozelyta. (5. Mojžišova 23:1) Filip zastihol eunucha pri čítaní knihy Izaiáš. Keď bol pozvaný do voza, hovoril o Izaiášovom proroctve a „oznámil mu dobré posolstvo o Ježišovi“. (Izaiáš 53:7, 8) Etiópčan na to zvolal: „Hľa, voda. Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ Nič, veď o Bohu vedel a teraz prejavil vieru v Krista. Teda Filip pokrstil Etiópčana, a ten potom naplnený radosťou odišiel. Bráni niečo v krste tebe?
Obrátený prenasledovateľ
10, 11. Čo sa stalo Saulovi z Tarzu na ceste do Damasku a krátko potom?
10 Medzitým sa Saul snažil prinútiť Ježišových nasledovníkov, aby sa pod hrozbou smrti alebo väznenia zriekli svojej viery. (9:1–18a) Veľkňaz (asi Kaifáš) mu dal listy pre synagógy v Damasku a poveril ho, aby v putách priviedol do Jeruzalema mužov a ženy patriacich k „tej Ceste“ čiže k spôsobu života založenému na Kristovom príklade. Okolo poludnia, blízko Damasku, ožiarilo ho z neba svetlo a hlas sa ho spýtal: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Pavlovi sprievodcovia počuli „zvuk hlasu“, ale slová nerozumeli. (Porovnaj Skutky 22:6, 9.) Toto čiastočné zjavenie osláveného Ježiša stačilo Pavla oslepiť. Boh použil učeníka Ananiáša, aby mu vrátil zrak.
11 Po krste sa stal z bývalého prenasledovateľa prenasledovaný. (9:18b–25) Židia v Damasku chceli Pavla odstrániť. Ale učeníci ho v noci spustili otvorom v hradbách, pravdepodobne vo veľkom koši upletenom z povrazov alebo z prútia. (2. Korinťanom 11:32, 33) Týmto otvorom mohlo byť okno v dome niektorého učeníka, vbudované do hradieb. Nebola to zbabelosť, uniknúť nepriateľom a hlásať ďalej.
12. a) Čo sa stalo Saulovi v Jeruzaleme? b) Ako sa darilo zboru?
12 V Jeruzaleme pomohol učeníkom Barnabáš, aby prijali Saula ako spoluveriaceho. (9:26–31) Saul sa tam nebojácne prel s grécky hovoriacimi Židmi, ktorí sa ho takisto snažili odstrániť. Keď to bratia odhalili, odviedli ho do Cézarey a poslali do rodného Tarzu v Cilícii. Potom zbor po celej Judei, Galilei a Samárii „vstúpil do pokojnej doby a budoval sa“ v duchu. Pretože „kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte“. Je to znamenitý príklad pre všetky dnešné zbory, ak majú dostať Jehovovo požehnanie.
Pohania sa stávajú veriacimi
13. Aké zázraky Boh umožnil Petrovi vykonať v Lydde a Joppe?
13 Aj Peter usilovne pracoval. (9:32–43) V Lydde (teraz Lod) na šáronskej planine uzdravil ochrnutého Eneáša. Toto uzdravenie obrátilo mnohých k Pánovi. V Joppe ochorela milovaná učeníčka Tabita (Dorkas) a zomrela. Keď tam Peter prišiel, plačúce vdovy mu ukazovali odevy, ktoré Dorkas robila a ktoré mali asi na sebe. Priviedol Dorkas späť k životu, a keď sa správa o tom rozšírila, mnohí uverili. Peter zostával v Joppe u Šimona garbiara, ktorý mal dom pri mori. Garbiari máčali zvieracie kože v mori a ošetrovali ich vápnom, kým z nich oškrabali srsť. Kože sa spracúvali tak, že sa napúšťali šťavou z istých rastlín.
14. a) Kto bol Kornélius? b) Čo možno povedať o Kornéliových modlitbách?
14 V tom čase (36 n. l.) došlo k pozoruhodnému vývoju aj inde. (10:1–8) V Cézarei žil zbožný pohan Kornélius, rímsky stotník, ktorý velil asi stovke mužov. Velil ‚italskému oddielu‘, zrejme pozostávajúcemu z rímskych občanov a prepustencov v Itálii. Hoci sa Kornélius bál Boha, nebol židovským prozelytom. Anjel mu vo videní povedal, že jeho modlitby „vystúpili pred Boha ako pripomienka“. Aj keď Kornélius nebol v tom čase oddaný Jehovovi, dostal odpoveď na svoje modlitby. Ale podľa anjelovho nariadenia poslal pre Petra.
15. Čo sa stalo, kým sa Peter modlil na streche Šimonovho domu?
15 Medzitým mal Peter videnie, zatiaľ čo sa modlil na streche Šimonovho domu. (10:9–23) Vo vytržení videl, ako z neba zostupuje akási nádoba podobná prestieradlu, plná nečistých štvornohých tvorov, toho, čo sa plazí, a vtákov. Keď Peter dostal pokyn, aby to zabíjal a jedol, povedal, že nikdy nejedol nič poškvrnené. „Prestaň nazývať poškvrneným to, čo Boh očistil,“ znela odpoveď. Videnie Petra zmiatlo, ale riadil sa vedením ducha. Preto so šiestimi židovskými bratmi sprevádzal Kornéliových vyslancov. — Skutky 11:12.
16, 17. a) Čo povedal Peter Kornéliovi a ľuďom zhromaždeným v jeho dome? b) Čo sa stalo, kým Peter ešte hovoril?
16 Teraz mali dobrú správu počuť prví pohania. (10:24–43) Keď Peter a jeho druhovia prišli do Cézarey, Kornélius, jeho príbuzní a jeho dôverní priatelia čakali. Kornélius padol Petrovi k nohám, ale apoštol pokorne odmietol takú poctu. Hovoril o tom, ako Jehova pomazal Ježiša svätým duchom a mocou ako Mesiáša, a vysvetlil, že každý, kto v neho uverí, dosiahne odpustenie hriechov.
17 Jehova teraz zasiahol. (10:44–48) Kým ešte Peter hovoril, Boh dal týmto veriacim pohanom svätého ducha. Ihneď boli splodení svätým duchom a inšpirovaní k hovoreniu cudzími jazykmi a velebeniu Boha. Preto boli riadne pokrstení v mene Ježiša Krista. Tak použil Peter tretí kľúč, aby otvoril bohabojným pohanom dvere poznania a príležitosti k vstupu do nebeského kráľovstva. — Matúš 16:19.
18. Ako reagovali židovskí bratia na Petrovo vysvetlenie, že pohania boli „pokrstení v svätom duchu“?
18 Neskôr sa v Jeruzaleme s Petrom preli zástancovia obriezky. (11:1–18) Keď vysvetlil, ako boli pohania „pokrstení v svätom duchu“, jeho židovskí bratia sa upokojili a oslavovali Boha slovami: „Teda Boh aj ľuďom z národov poskytol pokánie, ktoré vedie k životu.“ Aj my by sme mali byť prístupní, keď nám je objasnená Božia vôľa.
Vytvorenie nežidovského zboru
19. Ako sa stalo, že učeníci boli nazvaní kresťanmi?
19 Tak teraz vznikol prvý nežidovský zbor. (11:19–26) Keď boli učeníci rozptýlení súžením, ktoré nastalo kvôli Štefanovi, niektorí odišli do Sýrskej Antiochie, známej nečistým uctievaním a mravnou skazenosťou. Keď tam oznamovali dobré posolstvo grécky hovoriacim ľuďom, „Jehovova ruka bola s nimi“ a mnohí uverili. Barnabáš a Pavol tam počas roka vyučovali, a „v Antiochii to bolo po prvý raz, keď učeníkov božskou prozreteľnosťou nazvali kresťanmi“. Jehova to nepochybne sám riadil, aby boli takto nazvaní, lebo grécke slovo chrematizo znamená „byť nazvaný božskou prozreteľnosťou“ a v Písme sa vždy používa v spojení s tým, čo je od Boha.
20. Čo predpovedal Agabus a ako reagoval antiochijský zbor?
20 Do Antiochie prišli z Jeruzalema aj bohabojní proroci. (11:27–30) Jedným z nich bol Agabus, ktorý „naznačoval prostredníctvom ducha, že na celú obývanú zem má prísť veľký hlad“. Toto proroctvo sa splnilo za vlády rímskeho cisára Klaudia (41–54 n. l.) a o tomto „veľkom hlade“ hovorí historik Josephus. (Židovské starožitnosti, xx, 51 [i., 5]; xx, 101 [v, 2]) Antiochijský zbor z lásky poslal príspevok núdznym bratom v Judei. — Ján 13:35.
Prenasledovanie nemá úspech
21. Ako zaobchodil Herodes Agrippa I. s Petrom, ale k čomu to viedlo?
21 Obdobie pokoja sa skončilo, keď Herodes Agrippa I. začal v Jeruzaleme prenasledovať tých, ktorí sa báli Jehovu. (12:1–11) Jakoba dal popraviť mečom. Možno ho dal sťať ako prvého apoštola, ktorý bol umučený. Keď videl, že sa to Židom páči, uväznil Petra. Apoštol bol zrejme z oboch strán pripútaný reťazami k vojakom, zatiaľ čo ďalší dvaja strážili jeho celu. Herodes mal v pláne popraviť ho po pesachu a dňoch nekvasených chlebov (14.–21. nisana). Ale modlitby zboru za apoštola boli vypočuté práve včas, ako bývajú často vypočuté aj naše. Stalo sa to, keď ho Boží anjel zázračne oslobodil.
22. Čo sa stalo, keď Peter prišiel do domu Markovej matky Márie?
22 Peter bol zavčasu pri dome Márie (matky Jána Marka), zrejme tam, kde sa kresťania zhromažďovali. (12:12–19) Slúžka Rodé aj za tmy poznala Petrov hlas, ale nechala ho za zamknutou bránou. Učeníci si možno najprv mysleli, že Boh poslal anjelského posla v Petrovej podobe a hovoriaceho jeho hlasom. Ale keď Petra vpustili, povedal im, aby podali správu o jeho oslobodení Jakobovi a bratom (asi starším). Potom odišiel a ukryl sa, pričom neoznámil, kam ide, aby ani ich ani seba neuviedol do nebezpečenstva v prípade výsluchu. Herodes márne pátral po Petrovi a stráže boli potrestané, možno dokonca aj popravené.
23. Ako sa skončila vláda Herodesa Agrippu I., a čo by sme sa mali z toho naučiť?
23 V roku 44 n. l., keď mal Herodes Agrippa I. päťdesiatštyri rokov, naraz skončilo jeho panstvo v Cézarei. (12:20–25) Bol v bojovnej nálade proti týrskym a sidonským Feníčanom. Tí podplatili jeho sluhu Blasta, aby dosiahli prijatie a mohli prosiť o mier. V „určený deň“ (bol tiež sviatok na počesť Caesara Klaudia) si Herodes obliekol kráľovské rúcho, posadil sa na sudcovskú stolicu a predniesol verejnú reč. Poslucháči nato vykríkli: „Boží hlas, a nie ľudský!“ Jehovov anjel ho ihneď udrel, „lebo nevzdal Bohu slávu“. Herodesa ‚zožierali červy až skonal‘. Nech nás tento výstražný príklad vedie k tomu, aby sme stále chodili v bázni pred Jehovom, vyhýbali sa pýche, a jemu vzdávali slávu za to, čo robíme ako jeho ľud.
24. Čo ukáže jeden z budúcich článkov o ďalšom rozmachu?
24 Napriek Herodesovmu prenasledovaniu „Jehovovo slovo... rástlo a šírilo sa“. Ako ukáže jeden z budúcich článkov, učeníci dokonca mohli očakávať ďalší rozmach. Prečo? Lebo ‚kráčali v bázni pred Jehovom‘.
Ako by si odpovedal?
◻ Ako Štefan dokázal, že sa bojí Jehovu ako mnohí Boží služobníci odvtedy?
◻ Ako Štefanova smrť ovplyvnila činnosť hlásania kráľovstva? Má to novodobú obdobu?
◻ Ako sa začal báť Jehovu prenasledovateľ Saul z Tarzu?
◻ Kto boli prví pohanskí veriaci?
◻ Ako ukazuje 12. kapitola Skutkov, že prenasledovanie nezastaví tých, ktorí sa boja Jehovu?
[Obrázok na stranách 16, 17]
Z neba ho ožiarilo svetlo a hlas sa spýtal: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“