„Naplnení radosťou a svätým duchom“

1., 2. Čím bola cesta, ktorú mali Barnabáš a Saul podniknúť, jedinečná a ako ich služba prispela k spĺňaniu Skutkov 1:8?

PRE zbor v Antiochii je to vzrušujúci deň. Zo všetkých prorokov a učiteľov, ktorí pôsobia v tomto zbore, sú svätým duchom vybratí Barnabáš a Saul, aby zaniesli dobrú správu na odľahlé miesta.a (Sk. 13:1, 2) Je pravda, že to nie je prvý raz, čo sú nejakí spôsobilí muži niekam vyslaní. V minulosti však cestovali do oblastí, kde sa kresťanstvo už ujalo. (Sk. 8:14; 11:22) Tentoraz budú Barnabáš a Saul – spolu s Jánom Markom, ktorý im bude slúžiť ako pomocník – poslaní do krajín, kde o dobrej správe väčšina ľudí ešte nepočula.

² Asi pred 14 rokmi Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až v najvzdialenejších končinách zeme.“ (Sk. 1:8) Poverenie Barnabáša a Saula, aby slúžili ako misionári, je ďalším krokom v spĺňaní týchto Ježišových prorockých slov.b

 3. Prečo bolo prekonávanie veľkých vzdialeností v prvom storočí také náročné?

³ Dnes môžu ľudia vďaka takým vynálezom, ako je automobil alebo lietadlo, precestovať už za hodinu či za dve pomerne veľkú vzdialenosť. V prvom storočí n. l. to tak nebolo. Keď sa ľudia chceli po súši niekam dostať, obyčajne museli ísť pešo, a to často nie po rovných cestách, ale náročným terénom. Za deň sa dalo prejsť možno len 30 kilometrov, ale bolo to veľmi namáhavé.c Preto hoci sa Barnabáš a Saul určite veľmi tešili na svoju novú úlohu, nepochybne si uvedomovali, že si to od nich bude vyžadovať značné úsilie a obete. (Mat. 16:24)

 4. a) Ako boli vybratí Barnabáš a Saul a ako na ich vymenovanie reagovali bratia v zbore? b) Ako môžeme podporovať tých, ktorí sú poverení nejakou teokratickou úlohou?

⁴ Prečo však svätý duch určil, že na zvestovanie vo vzdialených oblastiach majú byť vyčlenení práve Barnabáš a Saul? (Sk. 13:2) To Biblia nehovorí. Hovorí len, že výber týchto mužov bol vedený svätým duchom. Nič nenaznačuje, že by proroci a učitelia v Antiochii s týmto rozhodnutím nesúhlasili. Naopak, vymenovanie týchto mužov plne podporili. Skús si predstaviť, ako sa Saul a Barnabáš asi cítili, keď ich duchovní bratia bez štipky závisti na nich „po pôste a modlitbách položili ruky a nechali ich odísť“. (Sk. 13:3) Aj my by sme mali podporovať tých, ktorí sú poverení nejakou teokratickou úlohou, napríklad mužov, ktorí boli v zbore ustanovení za dozorcov. Tým, ktorí dostávajú takéto výsady, by sme nemali závidieť, ale mali by sme si ich „mimoriadne vážiť a milovať ich pre prácu, ktorú robia“. (1. Tes. 5:13)

 5. Opíš, čo museli Barnabáš a Saul urobiť, aby mohli vydať svedectvo na Cypre.

⁵ Barnabáš a Saul prešli do Seleucie, prístavu blízko Antiochie, a odtiaľ sa preplavili loďou na ostrov Cyprus, vzdialený asi 200 kilometrov.d Barnabáš ako rodák z Cypru nepochybne túžil priniesť dobrú správu ľuďom vo svojej domovine. Keď títo misionári dorazili do Salamíny na východnom pobreží tohto ostrova, nestrácali čas. Ihneď „zvestovali Božie slovo v židovských synagógach“.e (Sk. 13:5) Prešli Cyprus z jedného konca na druhý a cestou pravdepodobne vydávali svedectvo vo väčších mestách. V závislosti od toho, kadiaľ išli, mohli prejsť pešo asi 160 kilometrov!

6., 7. a) Kto bol Sergius Paulus a prečo sa ho Barjezus snažil odvrátiť od dobrej správy? b) Ako Saul zmaril Barjezusove snahy?

⁶ V prvom storočí bujnelo na Cypre falošné náboženstvo. To sa zvlášť jasne ukázalo, keď Barnabáš a Saul dorazili do Pafosu, mesta na západnom pobreží ostrova. Tam stretli „istého Žida, ktorý sa volal Barjezus. Bol to čarodejník a falošný prorok a bol u prokonzula Sergia Paula, rozumného muža.“f V prvom storočí sa mnohí Rimania z vyššej vrstvy – dokonca aj taký „rozumný muž“, ako bol Sergius Paulus – často obracali na nejakého čarodejníka alebo astrológa, keď stáli pred dôležitým rozhodnutím. No Sergia Paula zaujala správa o Kráľovstve a „túžil počuť Božie slovo“. Tým však nebol nadšený Barjezus, ktorý bol známy aj pod titulom Elymas, čo znamená „čarodejník“. (Sk. 13:6–8)

⁷ Barjezus sa posolstvu o Kráľovstve staval na odpor. A nie div, veď svoje vplyvné postavenie, ktoré mal ako poradca Sergia Paula, si mohol udržať jedine vtedy, keby sa mu podarilo „odvrátiť prokonzula od viery“. (Sk. 13:8) Ale Saul sa nemienil nečinne prizerať, ako nejaký dvorný čarodejník odrádza Sergia Paula od toho, aby sa zaujímal o dobrú správu. Čo teda urobil? V správe čítame: „Saula, nazývaného aj Pavol, naplnil svätý duch, uprene sa naňho [na Barjezusa] zahľadel a povedal: ‚Ty Diablov syn, plný podvodu a zloby, ty nepriateľ všetkého dobrého, neprestaneš prekrúcať Jehovove priame cesty? Teraz na teba doľahne Jehovova ruka, oslepneš a nejaký čas nebudeš vidieť slnečné svetlo.‘ Okamžite naňho padla hustá hmla a tma, tápal dookola a hľadal niekoho, kto by ho viedol za ruku.“g K čomu viedol tento zázrak? „Keď prokonzul videl, čo sa stalo, uveril, ohromený tým, čo sa dozvedel o Jehovovi.“ (Sk. 13:9–12)

 8. Ako dnes môžeme napodobňovať Pavlovu odvahu?

⁸ Pavol sa Barjezusom nedal zastrašiť. Ani my by sme sa nemali zo strachu stiahnuť, keď sa odporcovia snažia podkopať vieru ľudí, ktorí prejavujú záujem o dobrú správu o Kráľovstve. Samozrejme, naša reč by mala byť „vždy príjemná, akoby ochutená soľou“. (Kol. 4:6) Na druhej strane však nechceme ohroziť duchovné blaho človeka, ktorý prejavil záujem, len preto, aby sme sa vyhli konfliktu. Ani sa nechceme zo strachu zdráhať odhaľovať falošné náboženstvo, ktoré tak ako Barjezus stále „prekrúca Jehovove priame cesty“. (Sk. 13:10) Kiež ako Pavol odvážne hlásame pravdu a pôsobíme na srdce úprimných ľudí. A aj keď v našom prípade Božia podpora nemusí byť taká viditeľná ako v prípade Pavla, môžeme si byť istí, že Jehova prostredníctvom svojho svätého ducha pritiahne k pravde tých, ktorí si to zaslúžia. (Ján 6:44)

 9. Aký vynikajúci príklad dali Pavol a Barnabáš tým, ktorí sa dnes v zbore ujímajú vedenia?

⁹ Keď sa bratia vydali loďou z Pafosu do Pergy, ktorá ležala na pobreží Malej Ázie asi 250 kilometrov od Cypru, zjavne sa niečo zmenilo. V Skutkoch 13:13 je táto skupina opísaná ako „Pavol a jeho spoločníci“. Táto formulácia naznačuje, že Pavol sa teraz medzi týmito bratmi ujal vedenia. Nič však nenasvedčuje tomu, že by Barnabáš začal Pavlovi závidieť. Naopak, títo muži ďalej spolupracovali na uskutočňovaní Božej vôle. Pavol a Barnabáš sú vynikajúcim príkladom pre tých, ktorí sa dnes v zbore ujímajú vedenia. Kresťania medzi sebou nebojujú o nejaké postavenie, ale pamätajú na Ježišove slová: „Vy všetci ste bratia.“ A Ježiš dodal: „Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Mat. 23:8, 12)

10. Opíš cestu z Pergy do pisídskej Antiochie.

¹⁰ Keď sa títo misionári vylodili v Perge, Ján Marek ich opustil a vrátil sa do Jeruzalema. Dôvod jeho náhleho odchodu Biblia nevysvetľuje. Pavol a Barnabáš však išli ďalej. Z Pergy sa vydali do pisídskej Antiochie, mesta v provincii Galácia. Bola to náročná cesta, lebo pisídska Antiochia ležala v nadmorskej výške asi 1 100 metrov. Museli teda ísť po nebezpečných horských chodníkoch, o ktorých bolo okrem toho známe, že na nich číha veľa lupičov. A akoby to všetko nestačilo, pravdepodobne v tom čase sa u Pavla prejavili nejaké zdravotné ťažkosti.h

11., 12. Aký prístup Pavol zvolil, aby zapôsobil na srdce svojich poslucháčov v synagóge v pisídskej Antiochii?

¹¹ Keď Pavol a Barnabáš prišli do pisídskej Antiochie, vošli v sabat do synagógy. Správa uvádza: „Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy poslali odkaz: ‚Bratia, ak máte pre ľud nejaké povzbudivé slová, povedzte ich.‘“ (Sk. 13:15) Pavol teda vstal, aby prehovoril.

¹² Začal tým, že svojich poslucháčov oslovil: „Izraelskí muži a vy všetci, čo sa bojíte Boha.“ (Sk. 13:16) Jeho poslucháčmi boli Židia a prozelyti. Aký prístup Pavol zvolil, aby zapôsobil na srdce týchto ľudí, ktorí neuznávali Ježišovu úlohu v Božom zámere? Najprv stručne zhrnul dejiny židovského národa. Zmienil sa o tom, ako Jehova z ich predkov urobil „veľký národ, keď žili ako cudzinci v Egypte“, a ako po ich oslobodení 40 rokov „znášal ich správanie na pustatine“. Zmienil sa aj o tom, ako Izraeliti dokázali vziať do vlastníctva Zasľúbenú krajinu a ako im ju Jehova dal „do dedičstva“. (Sk. 13:17–19) Niektorí sa domnievajú, že Pavol sa odkazoval na určité pasáže z Písma, ktoré zazneli krátko predtým v rámci sabatného čítania. Ak to tak naozaj bolo, je to ďalší príklad toho, že Pavol vedel, ako sa „pre ľudí každého druhu stať všetkým“. (1. Kor. 9:22)

13. Ako môžeme zapôsobiť na srdce svojich poslucháčov?

¹³ Aj my by sme sa mali snažiť zapôsobiť na srdce ľudí, ktorým zvestujeme. Napríklad keď vieme, akého náboženstva je človek, s ktorým sa rozprávame, môže nám to pomôcť zvoliť taký námet, ktorý ho bude zvlášť zaujímať. Môžeme tiež citovať z tých častí Biblie, ktoré by mohli byť tomu človeku známe. Môže byť účinné poprosiť ho, aby si priniesol vlastnú Bibliu a prečítal si to priamo v nej. Proste hľadaj spôsoby, ako zapôsobiť na srdce svojich poslucháčov.

14. a) Ako sa Pavol dostal k oznámeniu dobrej správy o Ježišovi a pred čím svojich poslucháčov varoval? b) Ako zástup reagoval na Pavlovu reč?

¹⁴ Pavol ďalej hovoril o tom, ako línia izraelských kráľov viedla k „záchrancovi, Ježišovi“, pred ktorým prišiel Ján Krstiteľ. Potom opísal, ako bol Ježiš usmrtený a neskôr vzkriesený z mŕtvych. (Sk. 13:20–37) „Chcem, aby ste vedeli,“ vyhlásil Pavol, „že prostredníctvom neho vám zvestujeme odpustenie hriechov. Každý, kto v neho verí, je prostredníctvom neho vyhlásený za nevinného.“ Potom tento apoštol predložil svojim poslucháčom varovanie: „Dajte si pozor, aby na vás neprišlo to, čo sa hovorí v Prorokoch: ‚Pozrite, posmeškári, divte sa tomu a zahyňte, lebo vo vašich dňoch vykonám niečo, čomu neuveríte, aj keby vám o tom niekto rozprával.‘“ Reakcia jeho poslucháčov bola pozoruhodná. Biblia uvádza: „Ľudia ich prosili, aby im o tom rozprávali aj na budúci sabat.“ Okrem toho keď sa zhromaždenie v synagóge rozišlo, „mnohí Židia a prozelyti, ktorí uctievali Boha, nasledovali Pavla a Barnabáša“. (Sk. 13:38–43)

15. Čo sa stalo v sabat nasledujúci po Pavlovej reči?

¹⁵ Nasledujúci sabat sa zišlo „takmer celé mesto“, aby si vypočuli Pavla. To sa určitým Židom nepáčilo, a tak „rúhavo protirečili Pavlovým slovám“. Nato im Pavol a Barnabáš smelo povedali: „Božie slovo sme mali oznámiť najprv vám. Ale keďže ho odmietate a nepovažujete sa za hodných večného života, obraciame sa k iným národom. Lebo Jehova nám dal tento príkaz: ‚Budeš svetlom pre národy, aby si priniesol záchranu až do najvzdialenejších končín zeme.‘“ (Sk. 13:44–47; Iz. 49:6)

16. Ako Židia zareagovali na ostré slová misionárov a čo Pavol a Barnabáš urobili, keď sa stretli s odporom?

¹⁶ Poslucháči z iných národov sa zaradovali a „všetci, ktorí mali správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu, uverili“. (Sk. 13:48) Jehovovo slovo sa čoskoro rozšírilo po celej krajine. Reakcia Židov však bola úplne odlišná. Títo misionári im vlastne povedali, že hoci Božie slovo bolo oznámené najprv im, oni sa rozhodli odmietnuť Mesiáša, a tak ich čaká Boží nepriaznivý rozsudok. Židia poštvali ženy z vyšších kruhov a vplyvných mužov mesta proti Pavlovi a Barnabášovi, „vyvolali prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho územia“. Ako na to Pavol a Barnabáš zareagovali? „Striasli prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim a odišli do Ikónia.“ Bol to koniec kresťanstva v pisídskej Antiochii? Kdeže! Učeníci, ktorí tam zostali, boli aj ďalej „naplnení radosťou a svätým duchom“. (Sk. 13:50–52)

17. – 19. Ako môžeme napodobňovať vynikajúci príklad, ktorý nám dali Pavol a Barnabáš, a ako to prispeje k našej radosti?

¹⁷ Zo spôsobu, akým títo verní bratia zareagovali na odpor, sa môžeme naučiť niečo dôležité. Neprestávame zvestovať, ani keď sa nám významní ľudia tohto sveta snažia zabrániť v ohlasovaní nášho posolstva. Všimni si tiež, že keď ľudia v Antiochii odmietli dobrú správu, Pavol a Barnabáš „striasli prach zo svojich nôh“. Toto gesto nebolo prejavom hnevu. Dali ním najavo, že odmietajú niesť zodpovednosť za to, čo sa s týmito ľuďmi stane. Uvedomovali si, že reakcia ľudí nezávisí od nich. Od nich závisí len to, či budú ďalej zvestovať. A to aj robili, keď prešli do Ikónia!

¹⁸ A čo učeníci, ktorí zostali v Antiochii? Je pravda, že slúžili v nepriateľskom prostredí. Ale ich radosť nezávisela od reakcie ľudí. Ježiš povedal: „Šťastní [sú] tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho!“ (Luk. 11:28) A presne to boli učeníci v pisídskej Antiochii odhodlaní robiť.

¹⁹ Kiež aj my tak ako Pavol a Barnabáš vždy pamätáme na to, že našou zodpovednosťou je zvestovať dobrú správu. To, či ju naši poslucháči prijmú, alebo odmietnu, je len a len na nich. Ak sa zdá, že ľudia, ktorým vydávame svedectvo, na dobrú správu nereagujú, môžeme si vziať poučenie od učeníkov z prvého storočia. Keď si ceníme pravdu a nechávame sa viesť svätým duchom, aj my sa môžeme radovať i napriek odporu. (Gal. 5:18, 22)