Sú v Biblii rozpory?

SPISOVATEĽ Henry Van Dyke kedysi napísal: „Biblia, zrodená na Strednom východe, odetá do orientálnej formy a orientálnych obrazov, kráča cestami celého sveta, ktoré dobre pozná, a vstupuje do jednej krajiny za druhou, aby si všade našla svojich. Naučila sa rozprávať k srdcu človeka stovkami jazykov. Deti počúvajú jej príbehy s údivom a radosťou a múdri ľudia nad nimi hĺbajú ako nad životnými príkladmi. Zlí a pyšní sa trasú pred jej výstrahami, no pre zranených a kajúcnych je hlasom matky... Žiaden človek, ktorý vlastní tento poklad, nie je chudobný či opustený.“

Biblia sa skutočne „naučila rozprávať stovkami jazykov“. Najmenej jedna z jej 66 kníh bola preložená do 1 970 jazykov. Milióny ľudí sa pozerajú na Bibliu ako na dar od Boha, čítajú ju s radosťou a majú z nej úžitok. Iní však hovoria, že obsahuje rozpory, a preto je nespoľahlivá. Čo odhaľuje starostlivé skúmanie?

Ako naznačuje obrázok na titulnej strane, Boh použil na napísanie Biblie verných mužov. Skutočne, starostlivé skúmanie Biblie odhaľuje, že ju napísalo asi 40 mužov počas 16 storočí. Boli profesionálnymi spisovateľmi? Nie. Môžeme medzi nimi nájsť pastiera, rybára, vyberača daní, lekára, výrobcu stanov, kňaza, proroka i kráľa. Ich spisy sa často zmieňujú o ľuďoch a zvykoch, ktoré sú pre nás v dvadsiatom storočí neznáme. Pisatelia Biblie sami nechápali vždy význam toho, čo napísali. (Daniel 12:8–10) A tak by sme nemali byť prekvapení, ak sa stretneme pri čítaní Biblie s určitými ťažko pochopiteľnými vecami.

Možno takéto ťažko pochopiteľné veci objasniť? Sú v Biblii rozpory? Aby sme to zistili, pouvažujme o niektorých príkladoch.

Sú to skutočne ťažko pochopiteľné veci?

▪ Odkiaľ vzal Kain manželku? (1. Mojžišova 4:17)

Niekto by si mohol myslieť, že po zavraždení Ábela ostal na zemi len jeho previnilý brat Kain a rodičia týchto bratov, Adam a Eva. No Adam s Evou mali veľkú rodinu. Podľa 1. Mojžišovej 5:3, 4 mal Adam syna Seta. Táto správa dodáva: „Adamových dní potom, čo sa stal otcom Seta, bolo osemsto rokov. Medzitým sa stal otcom synov a dcér.“ Kain sa teda oženil so svojou sestrou alebo možno s niektorou zo svojich neterí. Keďže ľudstvo bolo vtedy tak blízko ľudskej dokonalosti, také manželstvo zjavne nepredstavovalo zdravotné riziko, akým by mohlo byť ohrozené potomstvo takého zväzku v dnešnej dobe.

▪ Kto predal Jozefa do Egypta?

V 1. Mojžišovej 37:27 sa hovorí, že Jozefovi bratia sa rozhodli predať Jozefa nejakým Izmaelitom. Ale nasledujúci verš hovorí: „Okolo prechádzali muži, madianski obchodníci. [Jozefovi bratia] vytiahli a vyzdvihli preto Jozefa z vodnej jamy a potom predali Jozefa Izmaelitom za dvadsať kúskov striebra. Tí priviedli Jozefa nakoniec do Egypta.“ Bol Jozef predaný Izmaelitom, či Madiancom? Madianci mohli byť nazývaní tiež Izmaeliti, s ktorými boli v príbuzenskom vzťahu cez ich praotca Abraháma. Alebo madianski kupci mohli cestovať s karavánou Izmaelitov. V každom prípade Jozefa predali jeho bratia. Neskôr im mohol Jozef povedať: „Som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta.“ — 1. Mojžišova 45:4.

▪ Koľko Izraelitov zahynulo preto, že mali nemravné styky s moábskymi ženami a že sa zaplietli do uctievania Baala z Peoru?

V 4. Mojžišovej 25:9 sa hovorí: „A počet tých, čo zomreli pohromou [od Boha za ich skazené správanie], dosiahol dvadsaťštyritisíc.“ Apoštol Pavol však povedal: „Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich [Izraeliti na pustatine], takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ (1. Korinťanom 10:8) Počet pobitých sa azda pohyboval medzi 23 000 a 24 000, takže oba údaje by boli prijateľné. No 4. Mojžišova ukazuje, že „všetkých predstavených ľudu“, ktorí sa zúčastnili na tomto hriechu, zabili sudcovia. (4. Mojžišova 25:4, 5) Týchto previnilých „predstavených“ mohlo byť 1 000, a tak mohli spolu tvoriť počet 24 000, po pripočítaní k 23 000 tých, o ktorých sa zmienil Pavol. Zatiaľ čo 23 000 osôb bolo zrejme priamymi obeťami pohromy od Boha, všetkých 24 000 stihla pohroma od Jehovu, pretože každý z nich zomrel na základe jeho nariadenia nepriaznivého rozsudku. — 5. Mojžišova 4:3.

▪ Keďže Agag bol súčasníkom izraelského kráľa Saula, nie je to v rozpore s Balaamovou oveľa skoršou zmienkou o amalekitskom panovníkovi takého istého mena?

Asi v roku 1473 pred n. l. Balaam predpovedal, že izraelský kráľ bude „vyšší ako Agag“. (4. Mojžišova 24:7) O Agagovi nie je žiadna ďalšia zmienka až do vlády kráľa Saula (1117–1078 pred n. l.). (1. Samuelova 15:8) No nie je v tom rozpor, pretože „agag“ mohol byť kráľovský titul podobne ako v Egypte titul faraón. Je tiež možné, že Agag bolo osobné meno, ktoré opätovne používali amalekitskí vládcovia.

▪ Kto zapríčinil, že Dávid spočítal Izraelitov?

Druhá Samuelova 24:1 hovorí: „Jehovov hnev sa opäť rozpálil proti Izraelu, keď niekto podnietil Dávida [alebo „keď bol Dávid podnietený“, poznámka pod čiarou v Preklade nového sveta Svätých písiem s odkazmi, angl.] proti nim a povedal: ‚Choď, spočítaj Izrael a Júdu.‘“ Ale nebol to Jehova, kto podnietil kráľa Dávida k hriechu, lebo v 1. Paralipomenon 21:1 sa hovorí: „Satan [alebo „odporca“, poznámka pod čiarou tamže] sa postavil proti Izraelovi a podnietil Dávida, aby spočítal Izrael.“ Izraeliti sa Bohu znepáčili, a preto dovolil Satanovi Diablovi, aby na nich uviedol tento hriech. Preto 2. Samuelova 24:1 znie, akoby to urobil sám Boh. Je zaujímavé, že v preklade Josepha Rortherhama sa píše: „Hnev Jahveho sa zapálil proti Izraelu, takže strpel, aby bol Dávid podnietený proti nim a povedal: Choď spočítať Izraela a Júdu.“

▪ Ako možno uviesť do súladu odlišné údaje počtu Izraelitov a Judejcov pri Dávidovom sčítaní?

V 2. Samuelovej 24:9 je uvedený počet 800 000 Izraelitov a 500 000 Judejcov, zatiaľ čo v 1. Paralipomenon 21:5 sa hovorí o 1 100 000 bojaschopných izraelských mužoch a 470 000 Judejcoch. Do služieb kráľa bolo pravidelne povolávaných 288 000 vojakov, rozdelených do 12 skupín po 24 000; každá skupina slúžila jeden mesiac v roku. Okrem toho bolo ďalších 12 000 slúžiacich pod 12 kniežatami kmeňov, teda spolu 300 000. Počet 1 100 000 v 1. Paralipomenon 21:5 zrejme zahŕňa týchto 300 000 odvedených, zatiaľ čo 2. Samuelova 24:9 ich nezahŕňa. (4. Mojžišova 1:16; 5. Mojžišova 1:15; 1. Paralipomenon 27:1–22) Čo sa týka Júdu, 2. Samuelova 24:9 zrejme zahŕňa 30 000 mužov vojska, ktoré stálo ako hliadka na filištínskych hraniciach; títo však nie sú zahrnutí do počtu v 1. Paralipomenon 21:5. (2. Samuelova 6:1) Ak si spomenieme, že 2. Samuelovu a 1. Paralipomenon napísali dvaja muži s odlišným pohľadom a zámerom, ľahko môžeme tieto údaje uviesť do súladu.

▪ Kto bol otcom Šealtiela?

Niektoré texty naznačujú, že Jekonjah (kráľ Jehojachin) bol telesným otcom Šealtiela. (1. Paralipomenon 3:16–18; Matúš 1:12) Ale pisateľ evanjelia Lukáš nazval Šealtiela ‚synom Nereiho‘. (Lukáš 3:27) Nerei dal zrejme Šealtielovi za manželku svoju dcéru. Keďže Hebreji zvyčajne hovorili o zaťovi ako o synovi, najmä v rodopisoch, Lukáš mohol správne nazvať Šealtiela synom Nereiho. Podobne Lukáš hovoril o Jozefovi ako o synovi Héliho, ktorý bol v skutočnosti otcom Jozefovej manželky, Márie. — Lukáš 3:23.

Ako uviesť do súladu texty týkajúce sa Ježiša

▪ Z koľkých mužov vyhnal Ježiš Kristus démonov, ktorí sa zmocnili veľkého stáda svíň?

Pisateľ evanjelia Matúš sa zmieňuje o dvoch mužoch, ale Marek a Lukáš iba o jednom. (Matúš 8:28; Marek 5:2; Lukáš 8:27) Zdá sa, že Marek a Lukáš obrátili pozornosť len na jedného muža posadnutého démonom, pretože sa s ním Ježiš rozprával a jeho prípad bol nápadnejší. Možno, že tento muž bol zúrivejší alebo trpel pôsobením démonov dlhší čas. Potom azda len tento jeden muž chcel sprevádzať Ježiša. (Marek 5:18–20) V jednej trochu obdobnej situácii Matúš hovoril o dvoch slepých mužoch, ktorých Ježiš uzdravil, zatiaľ čo Marek a Lukáš sa zmienili iba o jednom. (Matúš 20:29–34; Marek 10:46; Lukáš 18:35) Nebol v tom rozpor, lebo išlo najmenej o jedného slepého muža.

▪ Akej farby bol odev, ktorý mal Ježiš oblečený v deň svojej smrti?

Podľa Marka (15:17) a Jána (19:2) vojaci obliekli Ježiša do purpurového odevu. Ale Matúš (27:28) ho nazval „šarlátovým plášťom“, aby zdôraznil jeho červenú farbu. Keďže purpurová je každá farba obsahujúca červenú i modrú farbu, Marek a Ján súhlasia, že plášť mal červené zafarbenie. Odraz svetla a pozadie mohli dodávať odevu odlišné farebné odtiene, a pisatelia evanjelií sa zmienili o farbe, ktorá bola najvýraznejšia pre nich alebo pre tých, od ktorých dostali túto informáciu. Maličká odchýlka ukazuje individualitu pisateľov a dokazuje, že nebola medzi nimi žiadna tajná dohoda.

▪ Kto niesol Ježišov mučenícky kôl?

Ján (19:17) povedal: „Sám si niesol mučenícky kôl a [Ježiš] vyšiel k takzvanému Miestu lebky, ktoré sa hebrejsky volá Golgota.“ Ale Matúš (27:32), Marek (15:21) a Lukáš (23:26) hovoria, že ‚keď vychádzali, prinútili Šimona z Cyrene, aby vyniesol jeho mučenícky kôl‘. Ako povedal Ján, Ježiš si niesol svoj mučenícky kôl. Avšak Ján k svojej stručne vyjadrenej správe nepripojil, že Šimon bol neskôr prinútený k službe, aby niesol kôl. A tak sú správy evanjelií v tomto ohľade v súlade.

▪ Ako zomrel Judáš Iškariotský?

V Matúšovi 27:5 sa hovorí, že Judáš sa obesil, zatiaľ čo Skutky 1:18 hovoria, že „sa zrútil dolu hlavou s rachotom, roztrhol sa napoly a vyvalili sa všetky jeho vnútornosti“. Zdá sa, že kým sa Matúš zaoberá spôsobom, akým sa Judáš pokúšal o samovraždu, Skutky opisujú výsledok. Judáš zrejme uviazal povraz na haluz stromu, dal si slučku okolo krku a pokúšal sa obesiť zoskočením z útesu. Zdá sa, že buď sa roztrhol povraz, alebo sa zlomila haluz stromu, takže sa zrútil dole, kde sa na kameňoch roztrhol. Na základe charakteru terénu v okolí Jeruzalema môže byť takýto záver logický.

Aký názor budete mať na tieto veci?

Ak sa v Biblii stretneme so zdanlivými rozpormi, je dobré uvedomiť si, že ľudia často hovoria veci, ktoré vyzerajú protirečivo, ale dajú sa ľahko vysvetliť a pochopiť. Napríklad obchodník môže s niekým korešpondovať tak, že nadiktuje list sekretárke. Na otázku by odpovedal, že poslal list. Ale keďže tento list napísala a odoslala sekretárka, aj ona môže povedať, že ho poslala. Podobne nebolo rozporom, keď Matúš (8:5) povedal, že istý dôstojník prišiel za Ježišom a požiadal ho o priazeň, kým Lukáš (7:2, 3) povedal, že tento muž poslal zástupcov.

Predchádzajúce príklady ukazujú, že ťažko pochopiteľné veci v Biblii sa dajú vysvetliť. Teda existuje dobrý dôvod na pozitívny postoj k Písmam. Takéhoto ducha odporúčajú slová, ktoré sú uvedené v jednej rodinnej Biblii, vydanej v roku 1876:

„Správny duch, s akým by sa mali riešiť tieto nezrovnalosti, je odložiť ich, ako sa len dá, a pevne sa držať pravdy a podriadiť sa jej, aj keď sa z nej nedá odstrániť všetko, čo ju zahaľuje. Mali by sme napodobňovať príklad apoštolov, ktorí, keď sa niektorí učeníci urazili nad tým, čo nazvali ‚pohoršujúcou rečou‘, a opustili Krista, umlčali každú námietku slovami: ‚Pane, ku komu máme ísť? Ty máš slová večného života a sme si istí, že Ty si ten Kristus, Syn živého Boha.‘... Ak vidíme, že nejaká pravda je zdanlivo v rozpore s inou pravdou, pokúsme sa uviesť tieto pravdy do súladu, a takto zladené ich všetkým predkladať.“ — Ján 6:60–69.

Zaujmete takýto postoj? Dúfame, že po preskúmaní niekoľkých príkladov, ktoré ukazujú súlad Písiem, súhlasíte so žalmistom, ktorý povedal Bohu: „Podstata tvojho slova je pravda.“ (Žalm 119:160) Jehovovi svedkovia majú takýto názor na celú Bibliu a s radosťou uvádzajú dôvody, prečo v ňu veria. Prečo by ste sa s nimi neporozprávali o tejto neporovnateľnej knihe? Jej povzbudzujúce posolstvo vás môže skutočne naplniť pravou nádejou a šťastím.

[Obrázok na strane 7]

Spýtali ste sa Jehovových svedkov, prečo veria Biblii?