12. Aké okolnosti prinútili Pavla a Barnabáša smelo hovoriť v Ikóniu?

¹² Všimnime si aj príklad Pavla a Barnabáša. Skutky 14:1, 2 hovoria: „V Ikóniu spoločne vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov. Ale Židia, ktorí neverili, pobúrili a zle ovplyvnili duše ľudí z národov proti bratom.“ Preklad The New English Bible hovorí: „Ale Židia, ktorí sa neobrátili, pobúrili Nežidov a vykreslili im kresťanov v nepriaznivom svetle.“ Židovskí odporcovia sa neuspokojili len s tým, že sami zavrhli posolstvo, ale pustili sa do ohováračskej kampane v snahe vštepiť nežidovskému obyvateľstvu predsudky proti kresťanom.a Aká silná musela byť ich nenávisť ku kresťanstvu! (Porovnaj Skutky 10:28.) Pavol a Barnabáš cítili, že teraz je „čas hovoriť“, lebo inak budú ich noví učeníci zastrašení verejnou potupou. „Preto [Pavol a Barnabáš] strávili mnoho času tak, že smelo hovorili s mocou od Jehovu“, a Boh im prejavil svoje schválenie tým, že im dal moc konať zázračné znamenia. To viedlo k tomu, že niektorí boli „za Židov, ale iní za apoštolov“. — Skutky 14:3, 4.