Jehova je náš panovník
„Ako panovníka musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — SKUTKY 5:29.
1, 2. Aký apoštolský postoj zaujímajú Jehovovi svedkovia, keď sú ľudské požiadavky v protiklade s božskou vôľou?
BOH Jehova pripustil, aby bolo dvanásť mužov predvedených pred najvyšší súd. Písal sa rok 33 n. l. a súdom bol židovský sanhedrin. Súdení boli apoštoli Ježiša Krista. Počúvaj! ‚Nariadili sme vám, aby ste ďalej nevyučovali v tom mene,‘ hovorí veľkňaz, ‚ale vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením.‘ Nato Peter a ostatní apoštoli vyhlásia: „Ako panovníka musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ (Skutky 5:27–29) V skutočnosti tým povedali: „Náš panovník je Jehova!“
2 Áno, Jehova je panovníkom Ježišových pravých nasledovníkov. Jasne to ukazuje biblická kniha Skutky apoštolov, napísaná v Ríme okolo roku 61 n. l. ‚milovaným lekárom Lukášom‘. (Kolosanom 4:14) Rovnako ako apoštoli, poslúcha aj dnes Jehovov ľud svojho nebeského panovníka, keď sú požiadavky ľudí v protiklade s jeho vôľou. Čo ďalšie sa ešte môžeme naučiť z knihy Skutky apoštolov? (Odporúčame, aby si si pri osobnom štúdiu prečítal tie časti knihy, ktoré sú v odkazoch vytlačené tučne.)
Ježiš poveruje svedkov
3. Čo malo byť prvou starosťou Ježišových nasledovníkov, keď boli „pokrstení svätým duchom“?
3 Apoštoli mohli zaujať pevný postoj pre Boha, pretože boli duchovne posilnení. Kristus zomrel na mučeníckom kole, ale oni vedeli, že bol vzkriesený. (1:1–5) Ježiš sa ‚ukázal živý‘ a celých štyridsať dní učil pravdy o kráľovstve v zhmotnených telách. Svojim učeníkom tiež povedal, aby čakali v Jeruzaleme na krst „svätým duchom“. Potom bude ich prvou starosťou hlásanie, rovnako ako dnes pre Jehovových svedkov. — Lukáš 24:27, 49; Ján 20:19–21:24.
4. Čo sa malo stať, keď svätý duch príde na Ježišových nasledovníkov?
4 Apoštoli ešte neboli pokrstení svätým duchom, a tak nesprávne pomýšľali na pozemské panstvo, ktoré by skoncovalo s rímskou nadvládou, keď sa pýtali: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ (1:6–8) Ježiš vlastne povedal nie, lebo ‚nebolo ich vecou poznať časy alebo doby‘. ‚Keď na nich príde svätý duch‘, splnomocní ich svedčiť o Božom nebeskom kráľovstve, nie o pozemskom. Budú hlásať v Jeruzaleme, v Judei a v Samárii „až do najvzdialenejšej časti zeme“. S pomocou ducha vykonávajú v týchto posledných dňoch takéto dielo v celosvetovom rozsahu Jehovovi svedkovia.
5. Ako mal Ježiš prísť rovnakým spôsobom, ako odišiel?
5 Ježiš práve vydal toto celosvetové zvestovateľské poverenie, keď začal vystupovať do neba. Výstup začal pohybom smerom nahor od učeníkov a neskôr Ježiš vstúpil do prítomnosti svojho nebeského panovníka a začal činnosť v duchovnej ríši. (1:9–11) Keď ho pred apoštolmi skryl oblak, odhmotnil svoje mäsité telo. Objavili sa dvaja anjeli a povedali, že „príde tým istým spôsobom“. Tak sa aj stalo. Len učeníci videli Ježiša odchádzať a len Jehovovi svedkovia rozpoznávajú jeho neviditeľný návrat.
Jehova robí voľbu
6. Ako bola vyhľadaná náhrada za Judáša Iškariotského?
6 Čoskoro boli apoštoli opäť v Jeruzaleme. (1:12–26) V hornej miestnosti (možno v dome Markovej matky Márie) zotrvávalo jedenásť verných apoštolov v modlitbe s Ježišovými nevlastnými bratmi, s jeho ďalšími učeníkmi a s jeho matkou Máriou. (Marek 6:3; Jakub 1:1) Ale kto dostane Judášov „úrad dozorcu“? (Žalm 109:8) Bolo prítomných asi 120 učeníkov, keď si Boh vyvolil muža, ktorý by nahradil Ježišovho zradcu Judáša a obnovil počet dvanástich apoštolov. Vyvolený musel byť niekto, kto bol učeníkom počas Ježišovej služby a svedkom jeho vzkriesenia. Prirodzene musel tiež uznávať Jehovu ako svojho panovníka. Po modlitbe sa losovalo medzi Matejom a Jozefom Barsabášom. Boh nechal lós padnúť na Mateja. — Príslovia 16:33.
7. a) Ako Judáš „získal pole za mzdu nespravodlivosti“? b) Ako Judáš zomrel?
7 Judáš Iškariotský rozhodne neuznával Jehovu ako svojho panovníka. Veď zradil Božieho Syna za tridsať strieborných! Judáš vrátil tie peniaze popredným kňazom, ale Peter povedal, že zradca „získal pole za mzdu nespravodlivosti“. Ako to? Nuž, obstaral peniaze a dôvod na kúpu „Poľa krvi“, ako bolo nazvané. Je stotožňované s rovnou plochou na južnej strane údolia Hinnom. Keďže Judášov vzťah k nebeskému panovníkovi bol celkom zničený, Judáš sa „obesil“. (Matúš 27:3–10) Možno, že sa povraz pretrhol alebo konár zlomil, takže „sa zrútil dolu hlavou s rachotom, [a] roztrhol sa napoly“, keď dopadol na rozoklané skaly. Kiež nie je nikto z nás falošným bratom!
Naplnení svätým duchom
8. Kedy boli Ježišovi učeníci pokrstení svätým duchom a k čomu to viedlo?
8 A čo sľúbený krst svätým duchom? Došlo k nemu na Letnice 33 n. l., desať dní po Ježišovom výstupe do neba. (2:1–4) To bola vzrušujúca udalosť. Predstav si to. Asi 120 učeníkov bolo v hornej miestnosti, keď „nastal z neba hukot, ako keď sa preženie silný závan a naplnil celý dom“. Nebol to vietor, ale znelo to tak. Na každom učeníkovi a apoštolovi sa usadil jazyk „akoby z ohňa“. „Všetci boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi.“ Keď došlo k tomuto krstu, boli tiež splodení svätým duchom, pomazaní a zapečatení na znamenie duchovného dedičstva. — Ján 3:3, 5; 2. Korinťanom 1:21, 22; 1. Jána 2:20.
9. O čom hovorili duchom naplnení učeníci?
9 Táto udalosť zapôsobila na Židov a prozelytov „z každého národa pod nebom“, ktorí boli v Jeruzaleme. (2:5–13) Ohromene sa pýtali: „Ako to, že každý z nás počuje svoj vlastný jazyk, v ktorom sme sa narodili?“ Mohol to byť jazyk takých krajín ako Média (východne od Judey), Frýgia (v Malej Ázii) a Rím (v Európe). Keď učeníci hovorili rôznymi jazykmi „o nádherných Božích veciach“, mnohí poslucháči boli ohromení, ale posmievači naznačovali, že sú opití.
Peter vydáva burcujúce svedectvo
10. Aké proroctvo sa splnilo udalosťou na Letnice 33 n. l.? Má to v súčasnosti obdobu?
10 Peter začal svedčiť, ale najprv povedal, že deväť hodín ráno je skoro na to, aby boli opití. (2:14–21) Naopak, táto udalosť bola splnením sľubu, že Boh vyleje na svoj ľud svätého ducha. Boh inšpiroval Petra, aby poukázal na našu dobu tým, že dodal slová „v posledných dňoch“ a „budú prorokovať“. (Joel 2:28–32) Jehova dá divy na nebi a znamenia na zemi pred svojím veľkým dňom a len tí, ktorí budú vo viere vzývať jeho meno, budú zachránení. Podobné vyliatie ducha na pomazaných umožnilo aj dnes „prorokovať“ veľmi živo a účinne.
11. Čo urobili s Ježišom Židia a čo s ním urobil Boh?
11 Potom Peter oznámil totožnosť Mesiáša. (2:22–28) Boh potvrdil Ježišovo mesiášstvo tým, že mu dal moc konať mocné skutky, znamenia a predzvesti. (Hebrejom 2:3, 4) Ale Židia ho dali pribiť na kôl „rukou nezákonných ľudí“, Rimanov, ktorí nedbajú na Boží zákon. Ježiš „bol vydaný podľa ustanoveného rozhodnutia a Božieho poznania budúcich vecí“ v tom zmysle, že to bola božská vôľa. Boh však Ježiša vzkriesil a odstránil jeho ľudské telo tak, že nepocítilo rozklad. — Žalm 16:8–11.
12. Čo vopred videl Dávid a od čoho závisí záchrana?
12 Peter vo svojom svedectve ďalej zdôrazňoval mesiášske proroctvo. (2:29–36) Pripomenul, že Dávid predvídal vzkriesenie svojho najväčšieho syna, Ježiša, Mesiáša. Z vyvýšeného miesta po Božej pravici Ježiš vylial svätého ducha, ktorého dostal od svojho Otca. (Žalm 110:1) Petrovi poslucháči ‚videli a počuli‘ jeho pôsobenie, keď pozorovali nad hlavami učeníkov jazyky akoby z ohňa a počuli, ako hovoria cudzími jazykmi. Peter tiež poukázal na to, že záchrana závisí od uznania Ježiša ako Pána a Mesiáša. — Rimanom 10:9; Filipanom 2:9–11.
Jehova dáva vzrast
13. a) Čo museli uznať Židia a prozelyti, aby mohli byť pokrstení? b) Koľko ich bolo pokrstených a čo to spôsobilo v Jeruzaleme?
13 Petrove slová boli veľmi účinné. (2:37–42) Jeho poslucháčov bodlo v srdci, pretože súhlasili s popravou Mesiáša. Vyzval ich teda: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov a dostanete veľkorysý dar svätého ducha.“ Židia a prozelyti už uznávali Jehovu ako Boha, aj to, že potrebujú jeho ducha. Teraz bolo treba robiť pokánie a prijať Ježiša ako Mesiáša, aby boli pokrstení v mene (uznali úrad alebo úlohu) Otca, Syna a svätého ducha. (Matúš 28:19, 20) Tým, že vydal svedectvo týmto Židom a prozelytom, použil Peter prvý duchovný kľúč, ktorý mu dal Ježiš, aby otvoril Židom dvere poznania a príležitosti uveriť a vstúpiť do nebeského kráľovstva. (Matúš 16:19) V tom jednom dni bolo pokrstených 3000! Predstav si také množstvo Jehovových svedkov, ako hlása v malom obvode Jeruzalema!
14. Prečo a ako mali veriaci „všetko spoločné“?
14 Mnohí zo vzdialených krajov nemali zásoby na dlhší pobyt, ale priali si dozvedieť sa viac o svojej novej viere a oznamovať ju druhým. Preto si Ježišovi raní nasledovníci s láskou pomáhali, ako to robia Jehovovi svedkovia dnes. (2:43–47) Veriaci mali dočasne „všetko spoločné“. Niektorí predávali majetok a výťažok rozdeľovali núdznym. Tak zbor prežíval znamenitý rozmach, lebo „Jehova k nim každý deň pripájal tých, ktorí boli zachraňovaní“.
Dôsledky jedného uzdravenia
15. Čo sa stalo, keď Peter a Ján vstupovali do chrámu a ako reagovali ľudia?
15 Jehova podporoval Ježišových nasledovníkov pomocou „znamení“. (3:1–10) A tak keď Peter a Ján vchádzali o tretej hodine odpoludnia do chrámu na hodinu modlitby spojenú s večernou obeťou, pri Krásnej bráne prosil jeden od narodenia chromý muž o „dary milosrdenstva“. „Striebro ani zlato nemám,“ povedal Peter, „ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského, choď!“ Muž sa okamžite uzdravil. Keď vošiel do chrámu, „chodil a skákal a chválil Boha“, a ľudia ‚boli naplnení nadšením‘. Niektorí si možno spomenuli na slová o tom, že „chromý bude liezť ako jeleň“. — Izaiáš 35:6.
16. Ako mohli apoštoli uzdraviť chromého?
16 Prekvapení ľudia sa zhromaždili v Šalamúnovom stĺporadí, krytej predsieni na východnej strane chrámu. Tam im Peter vydal svedectvo. (3:11–18) Ukázal, že Boh splnomocnil apoštolov uzdraviť chromého prostredníctvom Božieho osláveného služobníka Ježiša. (Izaiáš 52:13–53:12) Židia „toho svätého a spravodlivého“ zapreli, ale Jehova ho vzkriesil. Hoci ľud a jeho vládcovia nevedeli, že usmrcujú Mesiáša, Boh tak splnil prorocké slová, že „jeho Kristus bude trpieť“. — Daniel 9:26.
17. a) Čo mali teraz Židia robiť? b) Čo sa stalo po ‚vyslaní Krista‘ v našich dňoch?
17 Peter ukázal Židom, čo majú robiť pre to, ako zaobchádzali s Mesiášom. (3:19–26) Bolo treba ‚robiť pokánie‘ čiže mať výčitky svedomia pre svoje hriechy a ‚obrátiť sa‘ čiže nastúpiť opačnú cestu. Ak budú prejavovať vieru v Ježiša ako Mesiáša a prijmú výkupné, prídu im časy osvieženia od Jehovu ako tým, ktorým boli odpustené hriechy. (Rimanom 5:6–11) Pripomenul Židom, že sú synmi zmluvy, ktorú uzavrel Boh s ich predkami, keď povedal Abrahámovi: „V tvojom semene budú požehnané všetky rodiny zeme.“ Boh teda najprv vyslal svojho mesiášskeho služobníka oslobodiť kajúcnych Židov. Je zaujímavé, že od ‚vyslania Krista‘ v nebeskej kráľovskej moci roku 1914 nastalo medzi Jehovovými svedkami osviežujúce obnovenie právd a teokratickej organizácie. — 1. Mojžišova 12:3; 18:18; 22:18.
Neprestali!
18. Aký „kameň“ zavrhli židovskí „stavitelia“ a jedine v kom je záchrana?
18 Poprední kňazi sa rozhnevali na to, že Peter a Ján oznamujú Ježišovo vzkriesenie, a tak ich spolu s chrámovým veliteľom a saducejmi dali do väzby. (4:1–12) Saduceji neverili vo vzkriesenie, ale mnohí iní uverili; len mužov bolo asi 5000. Keď bol Peter vypočúvaný pred jeruzalemským najvyšším súdom, povedal, že chromý bol uzdravený „v mene Ježiša Krista Nazaretského“, ktorého oni pribili na kôl, ale Boh ho vzkriesil. Tento „kameň“ zavrhnutý židovskými „staviteľmi“ sa stal „hlavným uholným kameňom“. (Žalm 118:22) Peter ďalej povedal, že „v nikom inom niet záchrany“.
19. Ako apoštoli odpovedali, keď im zakázali hlásať?
19 Kňazi sa pokúsili zamedziť také reči. (4:13–22) V prítomnosti vyliečeného nebolo možné toto „pozoruhodné znamenie“ poprieť, hoci Petrovi aj Jánovi prikázali, aby „nikde nehovorili ani nevyučovali v Ježišovom mene“. Ako odpovedali? „Nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Jehovu poslúchali ako svojho panovníka.
Modlitby vypočuté
20. O čo sa učeníci modlili a k čomu to viedlo?
20 Ako sa svedkovia modlia na zhromaždeniach, tak sa učeníci modlili, keď im prepustení apoštoli podali správu, čo sa im stalo. (4:23–31) Všimli si, že panovníci Herodes Antipas a Pontský Pilát sa s pohanskými Rimanmi a izraelským ľudom zhromaždili proti Mesiášovi. (Žalm 2:1, 2; Lukáš 23:1–12) Jehova odpovedal na modlitbu tak, že učeníkov naplnil svätým duchom, takže smelo hovorili Božie slovo. Nežiadali svojho panovníka, aby ukončil prenasledovanie, ale aby im dal silu smelo hlásať.
21. Kto bol Barnabáš a aké mal vlastnosti?
21 Veriaci mali tiež všetko spoločné a nikto nemal núdzu. (4:32–37) Jedným z tých, čo prispievali, bol Lévita Jozef z Cypru. Apoštoli mu dali priezvisko Barnabáš, „Syn útechy“, asi preto, že bol vrúcny a ochotný pomáhať. Zaiste chceme byť aj my všetci takí. — Skutky 11:22–24.
Luhári odhalení
22, 23. Aký bol hriech Ananiáša a Zafíry a čo by sme sa mali naučiť z ich skúsenosti?
22 Ananiáš a jeho manželka Zafíra však prestali uznávať Jehovu ako svojho panovníka. (5:1–11) Predali pole a nechali si nejaké peniaze, pričom predstierali, že všetky odovzdali apoštolom. Poznanie udelené Božím duchom pomohlo Petrovi spoznať ich pokrytectvo, ktoré viedlo k ich smrti. Je to varovanie pre tých, ktorých satan zvádza k luhaniu. — Príslovia 3:32; 6:16–19.
23 Po tejto príhode nemal odvahu pripojiť sa k učeníkom nikto, kto mal zlé pohnútky. Ale iní sa stali veriacimi. (5:12–16) Okrem toho, keď chorí a znepokojovaní nečistými duchmi uverili v Božiu moc, „všetci do jedného boli uzdravovaní“.
Poslúchaj viac Boha ako ľudí
24, 25. Prečo židovskí vodcovia prenasledovali apoštolov? Akú normu stanovili títo verní pre všetkých Jehovových služobníkov?
24 Veľkňaz a saduceji sa teraz pokúsili zamedziť podivuhodný vzrast uväznením všetkých apoštolov. (5:17–25) Ale v tú noc ich Boží anjel vyslobodil a za brieždenia vyučovali v chráme. Prenasledovanie nemôže zastaviť Jehovových služobníkov.
25 Ale keď boli apoštoli predvedení pred sanhedrin, bol na nich robený nátlak. (5:26–42) Keď im však prikázali, aby prestali vyučovať, povedali: „Ako panovníka musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ To sa stalo normou pre všetkých Ježišových učeníkov a dnes sa tým riadia Jehovovi svedkovia. Po výstrahe učiteľa Gamaliela, vodcovia apoštolov zbili, nariadili im, aby prestali hlásať, a prepustili ich.
26. Ako možno porovnať službu apoštolov s dnešnou službou Jehovových svedkov?
26 Apoštoli mali radosť z toho, že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre Ježišovo meno. „A každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo.“ Áno, slúžili z domu do domu. To isté robia novodobí Boží svedkovia, ktorí tiež dostali Božieho ducha, pretože ho poslúchajú a hovoria: „Jehova je náš panovník!“
Ako by si odpovedal?
◻ Aké poverenie musia spĺňať Ježišovi nasledovníci — v minulosti i dnes?
◻ Čo sa stalo na Letnice 33 n. l.?
◻ Kedy a ako použil Peter prvý duchovný kľúč, ktorý dostal od Ježiša?
◻ Čo sa môžeme naučiť zo skúsenosti Ananiáša a Zafíry?
◻ Akú normu stanovili apoštoli pre všetkých svedkov Jehovu, keď im bolo nariadené, že majú prestať hlásať?