Sílas — zdroj povzbudenia

ČINNOSŤ verných cestujúcich dozorcov bola už od samého začiatku kresťanských dejín veľmi dôležitá tak pri povzbudzovaní Božieho ľudu, ako aj pri šírení dobrého posolstva do najvzdialenejších končín zeme. Medzi prvými dozorcami, ktorí boli vymenovaní do tejto služby, bol Sílas, prorok a popredný člen jeruzalemského zboru. Zohrával kľúčovú úlohu pri dôležitých krokoch vpred v súvislosti s kazateľskou službou a bol jedným z prvých misionárov, ktorí evanjelizovali na území Európy. Vďaka čomu bol Sílas zvlášť spôsobilý na všetku túto prácu? A aké črty jeho osobnosti by sme mali napodobňovať?

Spor o obriezku

Keď bola okolo roku 49 n. l. vznesená potenciálne rozdeľujúca otázka obriezky, vedúci zbor v Jeruzaleme potreboval oboznámiť kresťanov s jasnými pokynmi, aby sa tento spor vyriešil. Za týchto okolností sa v biblickom zázname objavuje Sílas, známy aj ako Silvánus. Možno bol jedným z tých, ktorí o záležitosti rozhodovali, a potom bol vybratý ako posol ‚apoštolov a starších‘, aby oznámil ich rozhodnutie „bratom v Antiochii, Sýrii a Cilícii“. Sílas a Judáš (Barsabáš) spolu s Barnabášom a Pavlom odovzdali posolstvo, ktoré prinášali, bratom v Antiochii zrejme tak, že im rozprávali o tom, ako prebiehalo jeruzalemské stretnutie, k akým záverom sa dospelo a čo obsahuje list. Okrem toho „povzbudili bratov mnohými rozhovormi a posilnili ich“. Priaznivým výsledkom bolo to, že kresťania v Antiochii sa „zaradovali“. — Skutky 15:1–32.

Sílas tak zohral významnú úlohu pri riešení tohto dôležitého problému. No jeho úloha nebola ľahká. Nedalo sa vopred predvídať, ako zareaguje zbor v Antiochii na rozhodnutie vedúceho zboru. Preto si to „vyžadovalo niekoho veľmi múdreho a taktného, kto by vysvetlil to, o čom písali apoštoli vo svojom liste,“ poznamenáva jeden komentátor. Výber Sílasa pre túto chúlostivú úlohu nám prezrádza niečo o tom, akým človekom Sílas bol. Vedúci zbor sa naňho mohol spoľahnúť, že pokyny odovzdá verne. Musel byť aj múdrym dozorcom, ktorý mal zmierlivý vplyv v čase, keď bol zbor ohrozený spormi.

Cestuje s Pavlom

Nie je isté, či sa Sílas po splnení tohto poverenia vrátil do Jeruzalema, alebo nie. V každom prípade však vieme, že po tom, čo medzi Barnabášom a Pavlom vznikol spor pre Jána Marka, Pavol si vybral Sílasa, ktorý bol v tom čase v Antiochii, aby ho sprevádzal na ďalšej ceste, ktorej pôvodným cieľom bolo opätovne navštíviť mestá, kde Pavol kázal počas svojej prvej misionárskej cesty. — Skutky 15:36–41.

K výberu Sílasa mohla prispieť aj skutočnosť, že mal pozitívny postoj k misii medzi pohanskými národmi, a tiež autorita, o ktorú sa ako prorok a hovorca vedúceho zboru mohol opierať, keď bude predkladať jeho rozhodnutia veriacim v Sýrii a Cilícii. Výsledky boli vynikajúce. Kniha Skutky o tom hovorí: „Keď cestovali mestami, odovzdávali im tam ustanovenia, o ktorých rozhodli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ich zachovávali. A tak sa zbory upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň.“ — Skutky 16:4, 5.

Keď misionári cestovali ďalej, svätý duch ich dvakrát odvrátil od ich plánovaného smeru. (Skutky 16:6, 7) Cestou sa k nim v Lystre pripojil Timotej, krátko nato, ako boli v súvislosti s ním vyslovené bližšie nešpecifikované ‚predpovede‘. (1. Timotejovi 1:18; 4:14) Prostredníctvom videnia, ktoré dostal Pavol, ktorý mal aj dar prorokovania, boli títo cestujúci spoločníci nasmerovaní, aby sa plavili do Macedónie na európskom kontinente. — Skutky 16:9, 10.

Bitie a väznenie

Vo Filipi, ‚najdôležitejšom meste tejto oblasti‘, zažil Sílas nezabudnuteľnú skúšku. Keď Pavol vyhnal ducha veštenia z jednej otrokyne, jej majitelia, vidiac, že prišli o zdroj príjmu, privliekli Sílasa a Pavla pred úradníkov správy mesta. Potom títo dvaja muži podstúpili nedôstojné zaobchádzanie, keď boli na verejnosti označení za zločincov, boli im strhnuté vrchné odevy a boli bití prútmi na trhovisku. — Skutky 16:12, 16–22.

Nielenže bolo takéto bitie strašným trestom, ktorý človeka vyskúšal až do krajnosti, ale v prípade Pavla a Sílasa bol tento trest ešte aj nezákonný. Prečo? Rímske zákony určovali, že rímskych občanov nie je dovolené biť. Pavol mal rímske občianstvo a Sílas pravdepodobne tiež. Keď Pavol a Sílas dostali „mnoho úderov“, boli hodení do väzenia, kde im dali nohy do klady. Gustav Stählin vysvetľuje, že tieto klady boli „hrozným nástrojom, v ktorom boli väzňovi nohy roztiahnuté tak naširoko, ako trýznitelia chceli, a takým spôsobom, aby väzeň nemohol zaspať“. Napriek tomu sa Pavol a Sílas, ktorí mali chrbty nepochybne pokryté bolestivými ranami, uprostred noci „modlili a spievali Bohu chvály“. — Skutky 16:23–25.

To nám o Sílasovej osobnosti prezrádza ďalšiu vec. Mal radostný postoj, lebo zakúšali utrpenie pre Kristovo meno. (Matúš 5:11, 12; 24:9) Bol to zjavne ten istý duch, ktorý Sílasovi a jeho spoločníkom pomohol počas predchádzajúcej misie v Antiochii účinne povzbudiť a posilniť zbor, čím rozradostnili svojich spolukresťanov. Pavlova a Sílasova radosť musela byť ešte väčšia, keď boli z väzenia zázračne vyslobodení zemetrasením, a dokonca mohli pomôcť dozorcovi väzňov, ktorý chcel spáchať samovraždu, ako aj jeho rodine, aby prejavovali vieru v Boha. — Skutky 16:26–34.

Ani Pavlovi, ani Sílasovi bitie a väznenie nenahnalo strach. Keď bol poslaný odkaz, že majú byť prepustení, odmietli tajne opustiť Filipi, ako by to od nich očakávali úradníci správy mesta. Pavol a Sílas sa nepoddali nátlaku, a tak sa karta obrátila proti arogantným a svojvoľným úradníkom. „Verejne nás zbičovali bez súdu, nás, rímskych občanov, a uvrhli nás do väzenia. A teraz nás tajne vyháňajú?“ pýtal sa Pavol. „To teda nie, ale nech prídu sami a vyvedú nás.“ Úradníci správy mesta, bojac sa následkov, museli teraz úpenlivo prosiť týchto dvoch mužov, aby opustili mesto. — Skutky 16:35–39.

Keď Pavol a Sílas takto pripomenuli vrchnostiam svoje práva rímskych občanov, podriadili sa žiadosti úradníkov správy mesta — ale najprv sa ešte rozlúčili so svojimi priateľmi. V súlade s tým, čo bolo teraz už charakteristickou črtou celej kazateľskej cesty, Sílas a jeho spoločník znovu „povzbudili“ bratov a potom odišli. — Skutky 16:40.

Z Macedónie do Babylona

Pavol, Sílas a ich spoločníci sa nenechali zbaviť odvahy tým, čo by inak mohlo byť negatívnou skúsenosťou, a pokračovali ďalej v práci na nových misionárskych poliach. V Tesalonike opäť čelili ťažkostiam. Odporcovia, žiarliví na Pavlov úspech v službe počas troch sabatov, pobúrili dav, a tak bolo múdre, aby títo misionári mesto v noci opustili. Pokračovali v ceste do Beroy. Keď sa odporcovia dozvedeli, čo Pavol a jeho spoločníci v tomto meste dosiahli, prišli tam až z Tesaloniky. Pavol pokračoval ďalej sám, kým Sílas a Timotej zostali v Beroe a starali sa o skupinu nových záujemcov. (Skutky 17:1–15) Sílas a Timotej sa k Pavlovi znovu pripojili v Korinte, kam mu priniesli dobré správy a možno aj dar od verných priateľov v Macedónii. Vďaka tomu mohol tento apoštol trpiaci núdzou prerušiť svoju svetskú prácu, ktorej sa medzičasom venoval, a vrátiť sa s elánom ku kázaniu celým časom. (Skutky 18:1–5; 2. Korinťanom 11:9) Sílas a Timotej boli v Korinte známi ako evanjelisti a Pavlovi spoločníci. Je teda zrejmé, že ani v tomto meste nepoľavili vo svojom úsilí. — 2. Korinťanom 1:19.

Používanie zámena „my“ v listoch Tesaloničanom — oba boli napísané v tomto období a v Korinte — sa považuje za dôkaz toho, že Sílas a Timotej tiež prispeli k ich napísaniu. Myšlienka, že Sílas slúžil aj ako pisár, je však založená v prvom rade na tom, čo hovorí Peter o jednom zo svojich listov. Peter hovorí, že svoj prvý list napísal z Babylona „prostredníctvom Silvána, verného brata“. (1. Petra 5:12, 13) Hoci to mohlo jednoducho znamenať, že Silvánus bol doručiteľom listu, rozdielnosť štýlu Petrových dvoch listov môže naznačovať, že Peter použil Sílasa ako svojho pisára na napísanie prvého listu, ale nie druhého. Takže ďalšou z mnohých Sílasových schopností a teokratických výsad bola možno aj tá, že bol tajomníkom.

Príklad hodný napodobňovania

Keď sa na chvíľu zastavíme a zamyslíme sa nad tým, čo vieme o Sílasovej činnosti, uvedomíme si, aký je záznam o ňom pôsobivý. Je vynikajúcim príkladom pre novodobých misionárov a cestujúcich dozorcov. Nesebecky precestoval veľké vzdialenosti za cenu značných osobných obetí, a to nie preto, aby získal hmotné výhody alebo prestíž, ale preto, aby pomohol druhým. Jeho cieľom bolo povzbudiť bratov múdrymi a taktnými radami, dobre pripravenými a vrúcnymi prejavmi, ako aj horlivosťou vo zvestovateľskej službe. Nech už je tvoja úloha v Jehovovom organizovanom ľude akákoľvek, je pravdepodobné, že ak sa budeš podobne snažiť o pozitívny postoj — a to aj tvárou v tvár nepriateľstvu —, staneš sa aj ty povzbudením pre svojich spoluveriacich.

[Mapa na strane 29]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Pavlova druhá misionárska cesta

Veľké more

Antiochia

Derbe

Lystra

Ikónium

Troada

Filipi

Amfipolis

Tesalonika

Beroa

Atény

Korint

Efez

Jeruzalem

Cézarea

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.