„Ďalej sa venuj... učeniu“

„OSLOVUJETE ma ‚Učiteľ‘ a ‚Pane‘, a správne hovoríte, lebo ním som.“ ​(Ján 13:13) Týmito slovami Ježiš zdôraznil učeníkom svoju úlohu učiteľa. Potom, krátko pred vystúpením do neba, svojim nasledovníkom prikázal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Mat. 28:19, 20) Neskôr aj apoštol Pavol vyzdvihol, aké dôležité je byť učiteľom Božieho Slova. Kresťanského staršieho Timoteja povzbudil: „Ďalej sa venuj verejnému čítaniu, nabádaniu, učeniu... Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ ​(1. Tim. 4:13–15)

Dnes rovnako ako vtedy je vyučovanie významnou črtou našej zvestovateľskej služby i kresťanských zhromaždení. Ako sa môžeme ďalej venovať učeniu a ako nám to pomôže napredovať vo vyučovaní z Božieho Slova?

Napodobňuj Veľkého Učiteľa

Ježišov spôsob vyučovania našiel ohlas u mnohých jeho poslucháčov. Všimnime si, ako jeho slová zapôsobili na ľudí v nazaretskej synagóge. Evanjelista Lukáš zapísal: „Všetci o ňom priaznivo svedčili a divili sa pútavým slovám, ktoré vychádzali z jeho úst.“ ​(Luk. 4:22) Ježišovi učeníci sa pri zvestovaní snažili napodobňovať príklad svojho Pána. A preto apoštol Pavol spolukresťanov povzbudil: „Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov.“ ​(1. Kor. 11:1) Keďže napodobňoval Ježišove metódy, bol v ‚učení verejne a z domu do domu‘ veľmi efektívny. (Sk. 20:20)

Vyučovanie „na trhovisku“

Vynikajúci príklad Pavlovej schopnosti vyučovať na verejnosti nachádzame v 17. kapitole Skutkov. Tam čítame o jeho návšteve Atén v Grécku. Kamkoľvek sa v meste pozrel, na uliciach, na verejných priestranstvách, všade videl modly. Nie div, že ho to veľmi rozrušilo! Napriek tomu nad svojimi pocitmi nestratil kontrolu. Ale začal sa ‚zhovárať v synagóge so Židmi a s ostatnými, ktorí uctievali Boha, a každý deň na trhovisku s tými, ktorí tam práve boli‘. (Sk. 17:16, 17) Aký vynikajúci príklad nám tým dal! Keď k ľuďom z každého prostredia či kultúry pristupujeme s úctou, nie tak, aby mali pocit, že ich odsudzujeme, môže to niektorých povzbudiť, aby nás počúvali a časom sa vyslobodili zo zajatia falošného náboženstva. (Sk. 10:34, 35; Zjav. 18:4)

Na trhovisku mnohí poslucháči neboli otvorení Pavlovmu posolstvu. Boli medzi nimi filozofi, ktorých názory nebolo možné zlúčiť s pravdami, ktoré Pavol zvestoval. Keď sa Pavol stretol s opačnými názormi, vyhol sa hádke tým, že určite bral ohľad na ich pocity. Niektorí ho označili za ‚táraja‘. Ďalší povedali: „Zdá sa, že je to zvestovateľ cudzích božstiev.“ ​(Sk. 17:18)

Pavol sa však znevažujúcimi poznámkami svojich poslucháčov nedal odradiť. Práve naopak, keď ho požiadali, aby objasnil svoje učenie, využil príležitosť a predniesol hlboký prejav, pri ktorom sa dobre ukázali jeho učiteľské schopnosti. (Sk. 17:19–22; 1. Petra 3:15) Pozrime sa na jeho prejav bližšie a zistíme, čo nám pomôže skvalitniť naše vyučovanie.

Nájdi spoločnú reč

Pavol povedal: „Muži, Aténčania, vidím, že podľa všetkého máte väčšiu bázeň pred božstvami ako iní. Lebo keď som... pozorne pozeral vaše predmety uctievania, našiel som aj oltár, na ktorom bolo napísané: ‚Neznámemu Bohu‘. Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem.“ ​(Sk. 17:22, 23)

Pavol si pozorne všímal svoje okolie. Z toho, čo spozoroval, sa veľa dozvedel o ľuďoch, ktorým sa prihováral. Ak sme všímaví, aj my sa môžeme o domácom niečo dozvedieť. Veľa napovedia napríklad hračky pred domom alebo nálepky na dverách. Keď získame určitú predstavu o možných pomeroch domáceho, môžeme si pozorne zvoliť nielen to, čo povieme, ale aj to, ako to povieme. (Kol. 4:6)

Pavol odovzdával svoje posolstvo pozitívne. Uvedomoval si však, že Aténčania preukazujú „zbožnú oddanosť“ v rozpore s presným poznaním. Pavol im jasne poukázal na to, ako môžu začať uctievať pravého Boha. (1. Kor. 14:8) Je teda veľmi dôležité, aby sme pri hlásaní dobrého posolstva o Kráľovstve hovorili jasne a pozitívne!

Buď taktný a nestranný

Pavol ďalej povedal: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch vytvorených rukami, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, lebo sám dáva všetkým život a dych a všetko.“ ​(Sk. 17:24, 25)

Tu Pavol obrátil pozornosť na nášho Životodarcu, Jehovu, ktorého taktne označil za ‚Pána neba a zeme‘. Akú výsadu máme pomáhať úprimným ľuďom z rôznych náboženstiev a kultúr uvedomiť si, že všetok život pochádza od Jehovu Boha! (Žalm 36:9)

Pavol ďalej uviedol: „A vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ... a vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ​(Sk. 17:26, 27)

Pri vyučovaní môžeme vlastným príkladom ukázať, aký je Boh, ktorého uctievame. Jehova nestranne umožňuje ľuďom zo všetkých národov „nahmatať [ho] a naozaj ho nájsť“. Podobne aj my hovoríme bez zaujatosti s každým, koho stretneme. Ľuďom, ktorí veria v Stvoriteľa, sa snažíme pomôcť rozvinúť si k nemu blízky vzťah, ktorý ich môže priviesť k večným požehnaniam. (Jak. 4:8) Ale ako môžeme pomôcť ľuďom, ktorí o existencii Boha pochybujú? Tak, že napodobníme Pavla. Všimnime si, čo povedal ďalej.

„Od neho máme život, pohybujeme sa a sme, ako aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‚Veď sme aj jeho potomstvom.‘ Teda keď sme Božím potomstvom, nemali by sme si predstavovať, že Božská bytosť je ako zlato, striebro alebo kameň.“ ​(Sk. 17:28, 29)

V tejto časti sa Pavol usiloval vyvolať pozitívnu reakciu Aténčanov citátom básnikov, ktorých poznali a uznávali. Aj my sa snažíme nájsť spoločnú reč tým, že vychádzame z toho, o čom vieme, že poslucháči prijímajú. Napríklad Pavlovo prirovnanie z listu Hebrejom je dnes rovnako presvedčivé ako v minulosti: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ ​(Hebr. 3:4) Keď sa nám podarí podnietiť domáceho, aby sa nad týmto jednoduchým prirovnaním zamyslel, môže mu to pomôcť uznať, že hovoríme pravdu. Všimnime si v Pavlovom prejave ďalší prvok dobrého vyučovania — poskytovanie motivácie.

Zdôrazňuj naliehavosť doby

Pavol uviedol: „Boh síce prehliadol časy takejto nevedomosti, ale teraz hovorí ľudstvu, že majú všetci všade robiť pokánie. Lebo určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil.“ ​(Sk. 17:30, 31)

Skutočnosť, že Boh dočasne pripúšťa zlo, nám všetkým dáva príležitosť ukázať, čo je naozaj v našom srdci. Je veľmi dôležité, aby sme zdôrazňovali naliehavosť našej doby a aby sme presvedčivo hovorili o požehnaniach vlády Kráľovstva, ktoré sú už tak blízko. (2. Tim. 3:1–5)

Rôzne reakcie

„Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, kým iní povedali: ‚Vypočujeme si ťa o tom aj inokedy.‘ Pavol teda vyšiel spomedzi nich, ale niektorí muži sa k nemu pripojili a uverili.“ ​(Sk. 17:32–34)

Niektorí prijmú naše učenie ihneď, iní možno potrebujú viac času, kým ich naše argumenty presvedčia. Ale aj keby naše jasné a jednoduché vysvetlenie pravdy pomohlo iba jednému človeku nadobudnúť presné poznanie o Jehovovi, máme veľký dôvod na vďačnosť, že Jehova prostredníctvom nás priťahuje ľudí k svojmu Synovi! (Ján 6:44)

Čo sa učíme

Pri úvahe nad Pavlovým prejavom sa môžeme veľa naučiť o tom, ako ľuďom objasňovať biblické pravdy. Ak máme výsadu mať verejné prednášky v zbore, môžeme sa usilovať napodobňovať Pavla tak, že sa budeme vyjadrovať taktne, aby sme neveriacemu pomohli pochopiť a prijať biblické pravdy. Tieto pravdy chceme predkladať jasne, ale chceme si pritom dávať pozor, aby sme neznevažovali presvedčenie nijakého neveriaceho, ktorý je azda prítomný. A rovnako vo verejnej zvestovateľskej službe sa snažíme hovoriť presvedčivo a taktne. Tak naozaj uplatníme Pavlovu radu ‚venuj sa učeniu‘.

[Obrázok na strane 30]

Pavol vyučoval jasne, jednoducho a taktne

[Obrázok na strane 31]

Pavla napodobňujeme tak, že berieme do úvahy pocity ľudí, ktorým zvestujeme