Boh nám odporúča svoju lásku

„Nezaslúžená láskavosť [bude vládnuť] ako kráľ spravodlivosťou s vyhliadkou na večný život.“ ​(RIM. 5:21)

1., 2. O akých dvoch daroch sa hovorí v týchto dvoch odsekoch a ktorý z nich je väčší?

„NAJVÄČŠÍM odkazom Rimanov pre tých, ktorí prišli po nich, bolo ich právo a ich zmysel pre spolunažívanie na základe právneho usporiadania.“ ​(Dr. David J. Williams z Melbournskej univerzity v Austrálii) Hoci toto vyjadrenie je opodstatnené, existuje dedičstvo alebo dar, ktorý je oveľa cennejší. Týmto darom je Božie opatrenie, vďaka ktorému môžeme mať pred Bohom schválené a spravodlivé postavenie a vyhliadku na záchranu a večný život.

² V istom zmysle Boh sprístupnil tento dar na základe právnych podkladov. Keď apoštol Pavol písal v 5. kapitole listu Rimanom o týchto podkladoch, nebola to len suchá, právnická úvaha. Naopak, túto úvahu začal vzrušujúcim uistením: „Boli [sme] vyhlásení za spravodlivých na základe viery, [teda] tešme sa z pokoja s Bohom prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista.“ Tí, ktorí dostávajú tento Boží dar, sú podnecovaní opätovať Bohu lásku. Pavol bol jedným z nich. Napísal: „Božia láska bola vyliata do nášho srdca prostredníctvom svätého ducha.“ ​(Rim. 5:1, 5)

 3. Aké otázky logicky vznikajú?

³ Prečo bol tento láskyplný dar nevyhnutný? Ako ho mohol Boh ponúknuť a pritom konať podľa spravodlivých noriem? A čo sa vyžaduje od jednotlivcov, aby mohli tento dar dostať? Nájdime spolu uspokojujúce odpovede a všimnime si, ako vyzdvihujú Božiu lásku.

Božia láska verzus hriech

4., 5. a) Ako Jehova prejavil svoju veľkú lásku? b) Ako nám poznanie počiatku ľudskej existencie pomáha porozumieť Rimanom 5:12?

⁴ Jehova ako prejav veľkej lásky poslal svojho jednosplodeného Syna, aby pomohol ľudom. Pavol to vyjadril takto: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ ​(Rim. 5:8) Zamyslime sa nad jednou skutočnosťou, o ktorej sa Pavol zmienil: „Kým sme ešte boli hriešnikmi.“ Všetci sa potrebujú dozvedieť, ako sme sa dostali do tohto stavu.

⁵ Pavol vo svojom liste hovoril o tejto téme a začal takto: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rim. 5:12) Táto myšlienka nám nie je cudzia, pretože Boh nechal zaznamenať, ako vznikol ľudský život. Jehova stvoril dvoch ľudí, Adama a Evu. Stvoriteľ je dokonalý a takými boli aj prví ľudia, naši predkovia. Zo všetkých príkazov, ktoré im Boh dal, ich iba jeden obmedzoval, a povedal im, že ak ho neposlúchnu, zomrú. (1. Mojž. 2:17) Rozhodli sa však konať skazonosne a porušili Boží rozumný príkaz, čím zavrhli Boha ako Zákonodarcu a Zvrchovaného panovníka. (5. Mojž. 32:4, 5)

 6. a) Prečo Adamovi potomkovia zomierali nielen predtým, ako dal Boh mojžišovský Zákon, ale aj potom? b) Čo možno znázorniť takou chorobou, ako je hemofília?

⁶ Adam mal potomstvo, až keď sa stal hriešnikom, a tak preniesol hriech a jeho účinky na všetky svoje deti. Samozrejme, ony neporušili Boží zákon ako Adam, takže neboli obvinené z rovnakého hriechu; v tom čase nebola k dispozícii ani žiadna zbierka zákonov. (1. Mojž. 2:17) Napriek tomu Adamovi potomkovia zdedili hriech. A tak hriech a smrť vládli až do času, keď Boh odovzdal Izraelitom zbierku zákonov, ktorá jasne odhalila, že sú hriešnikmi. (Prečítajte Rimanom 5:13, 14.) Účinok zdedeného hriechu by sa dal znázorniť na určitých dedičných chorobách či defektoch, akými sú napríklad stredomorská Cooleyova anémia alebo hemofília. Možno si počul, že Alexej, syn ruského cára Mikuláša II. a jeho manželky Alexandry, zdedil hemofíliu, vrodenú krvácavú chorobu. Je pravda, že v takýchto rodinách niektoré deti netrpia týmito chorobami, ale môžu ich prenášať. Ale pri hriechu to neplatí. Účinok hriechu po Adamovi je neodvratný. Všetci mu podliehajú. Vždy má smrteľné následky. A prechádza na všetky deti. Je možné, že by sa ľudia niekedy dostali z tejto neutešenej situácie?

Čo Boh poskytol prostredníctvom Ježiša Krista

7., 8. K akým rozdielnym výsledkom viedol život dvoch dokonalých mužov?

⁷ Jehova z lásky urobil opatrenie, aby sa ľudia mohli zbaviť zdedenej hriešnosti. Pavol vysvetlil, že to je možné vďaka inému človeku, ďalšiemu dokonalému mužovi, ktorý bol v skutočnosti druhým Adamom. (1. Kor. 15:45) Život týchto dvoch dokonalých ľudí však viedol k veľmi odlišným výsledkom. V akom zmysle? (Prečítajte Rimanom 5:15, 16.)

⁸ „S darom to nie je tak, ako to bolo s priestupkom,“ napísal Pavol. Adam bol vinný z toho, že sa dopustil tohto priestupku, a právom dostal nepriaznivý rozsudok — smrť. Nebol však jediný, kto mal zomrieť. Čítame: „[Týmto] priestupkom jedného človeka mnohí zomreli.“ Spravodlivý rozsudok vynesený nad Adamom vyžadoval, aby rovnaký údel postihol aj všetkých jeho nedokonalých potomkov vrátane nás. Napriek tomu pre nás môže byť útechou, keď vieme, že dokonalý človek, Ježiš, mohol spôsobiť opačný výsledok. Aký? Odpoveď nachádzame v Pavlových slovách, že „ľudia každého druhu [sú] vyhlásení za spravodlivých pre život“. (Rim. 5:18)

 9. Akým spôsobom vyhlasuje Boh ľudí za spravodlivých podľa Rimanom 5:16, 18?

⁹ Čo znamenajú pôvodné grécke vyjadrenia preložené ako „vyhlásenie za spravodlivých“ a „vyhlásení za spravodlivých“? Jeden prekladateľ Biblie o tom napísal: „Je to právnická metafora, ktorá odovzdáva akoby právnickú myšlienku. Hovorí o zmene postavenia človeka pred Bohom, nie o jeho vnútornej zmene... Táto metafora zobrazuje Boha ako sudcu, ktorý vyniesol rozsudok v prospech obvineného stojaceho pred Božím súdom na základe obvinenia z nespravodlivého konania. Ale Boh ho zbavuje viny.“

10. Čo urobil Ježiš, aby mohol byť položený základ na vyhlásenie ľudí za spravodlivých?

¹⁰ Na akom základe mohol spravodlivý „Sudca celej zeme“ oslobodiť nespravodlivého človeka? (1. Mojž. 18:25) Boh položil základ pre tento krok, keď z lásky poslal svojho jednosplodeného Syna na zem. Ježiš dokonale plnil vôľu svojho Otca napriek pokušeniam, mimoriadnemu posmechu a urážkam. Zachoval si rýdzosť až po smrť na mučeníckom kole. (Hebr. 2:10) Keď Ježiš obetoval svoj dokonalý ľudský život, predložil výkupné, ktoré mohlo oslobodiť, čiže vykúpiť, Adamovo potomstvo z hriechu a smrti. (Mat. 20:28; Rim. 5:6–8)

11. V akom zmysle je výkupné zodpovedajúce?

¹¹ Na inom mieste Pavol hovoril o tomto opatrení ako o ‚zodpovedajúcom výkupnom‘. (1. Tim. 2:6) Prečo zodpovedajúcom? Adam priviedol k nedokonalosti a smrti miliardy svojich potomkov. Je pravda, že Ježiš ako dokonalý človek mohol mať miliardy dokonalých potomkov.a A tak sa myslelo, že Ježišov život a život dokonalých potomkov, ktorých potenciálne mohol mať, tvoria obeť zodpovedajúcu Adamovi a jeho nedokonalým potomkom. Biblia však nehovorí, že nejaké Ježišovo potenciálne potomstvo tvorí časť výkupného. V Rimanom 5:15–19 sa píše, že smrťou iba „jedného človeka“ bolo poskytnuté vyslobodenie. Áno, Ježišov dokonalý život zodpovedal Adamovmu životu. Pozornosť je a mala by byť sústredená iba na Ježiša Krista. Ľuďom každého druhu bolo umožnené, aby prijali veľkorysý dar a život Ježišovým „jedným skutkom ospravedlnenia“, jeho poslušnosťou a rýdzosťou až po smrť. (2. Kor. 5:14, 15; 1. Petra 3:18) Ale ako Boh zbavuje viny?

Zbavenie viny na základe výkupného

12., 13. Prečo tí, ktorí sú vyhlásení za spravodlivých, potrebujú Božie milosrdenstvo a lásku?

¹² Jehova Boh prijal výkupnú obeť, ktorú predložil jeho Syn. (Hebr. 9:24; 10:10, 12) No Ježišovi učeníci na zemi vrátane jeho verných apoštolov zostali nedokonalí. Hoci sa usilovne vyhýbali nesprávnemu konaniu, nie vždy sa im to darilo. Prečo? Pretože zdedili hriech. (Rim. 7:18–20) Ale Boh s tým niečo mohol urobiť a aj urobil. Prijal „zodpovedajúce výkupné“ a bol ochotný ho uplatniť v prospech svojich ľudských služobníkov.

¹³ Boh však nebol povinný uplatniť výkupné na apoštolov a iných pre to, že si to zaslúžili za dobré skutky. Nie, Boh uplatnil výkupné v ich prospech na základe milosrdenstva a veľkej lásky. Rozhodol sa apoštolov a ostatných oslobodiť od rozsudku a pozeral sa na nich, akoby boli zbavení dedičnej viny. Pavol to jasne vyjadril: „Boli ste zachránení touto nezaslúženou láskavosťou prostredníctvom viery; a to nie je kvôli vám, ale je to Boží dar.“ ​(Ef. 2:8)

14., 15. Akú odmenu majú pred sebou tí, ktorých Boh vyhlásil za spravodlivých, ale čo musia naďalej robiť?

¹⁴ Zamysli sa nad tým, aký veľký dar je to od Všemohúceho, že odpúšťa človeku zdedený hriech, ako aj zlo, ktorého sa dopustil! Nedokázal by si ani spočítať, koľkých hriechov sa jednotlivci dopustili predtým, ako sa stali kresťanmi, no na základe výkupného môže Boh tieto hriechy odpustiť. Pavol napísal: „Po mnohých priestupkoch viedol dar k vyhláseniu za spravodlivých.“ ​(Rim. 5:16) Keď apoštoli a ostatní dostali tento láskavý dar (tým, že boli vyhlásení za spravodlivých), museli naďalej uctievať pravého Boha vo viere. Aká odmena ich za to v budúcnosti čakala? „Tí, ktorí dostávajú hojnosť nezaslúženej láskavosti a veľkorysý dar spravodlivosti, [budú] vládnuť ako králi v živote prostredníctvom toho jedného, Ježiša Krista.“ Áno, dar spravodlivosti má opačné účinky ako Adamov priestupok. Výsledkom tohto daru je život. (Rim. 5:17; prečítajte Lukáša 22:28–30.)

¹⁵ Tí, ktorí dostávajú tento dar a sú vyhlásení za spravodlivých, sa stávajú Božími duchovnými synmi. Ako Kristovi spoludedičia majú vyhliadku vzkriesenia k životu v nebi, kde budú ako skutoční duchovní synovia „vládnuť ako králi“ s Ježišom Kristom. (Prečítajte Rimanom 8:15–17, 23.)

Božia láska zjavená ďalším

16. Aký dar môžu ľudia s pozemskou nádejou dostať?

¹⁶ Nie všetci, ktorí prejavujú vieru a slúžia Bohu ako verní kresťania, očakávajú, že budú „vládnuť ako králi“ s Kristom v nebesiach. Mnohí majú biblickú nádej podobnú Božím predkresťanským služobníkom. Dúfajú, že budú žiť navždy na rajskej zemi. Môžu už dnes dostať láskavý dar od Boha a byť považovaní za spravodlivých s vyhliadkou žiť na zemi? Keď zoberieme do úvahy to, čo Pavol napísal Rimanom, odpoveď je jednoznačne áno!

17., 18. a) Za čo považoval Boh Abraháma na základe jeho viery? b) Prečo Jehova mohol považovať Abraháma za spravodlivého?

¹⁷ Pavol rozoberal jeden z najvýraznejších príkladov — Abraháma, muža viery, ktorý žil predtým, ako Jehova dal Izraelitom zbierku zákonov, a dávno predtým, ako Kristus otvoril cestu k nebeskému životu. (Hebr. 10:19, 20) Čítame: „Lebo Abrahám alebo jeho semeno nedostali prostredníctvom zákona sľub, že budú dedičmi sveta; ale prostredníctvom spravodlivosti z viery.“ ​(Rim. 4:13; Jak. 2:23, 24) Preto Boh považoval verného Abraháma za spravodlivého. (Prečítajte Rimanom 4:20–22.)

¹⁸ To neznamená, že Abrahám sa počas tých desaťročí, keď slúžil Jehovovi, nedopustil hriechu. Nebol spravodlivý v tomto zmysle. (Rim. 3:10, 23) Jehova vo svojej nekonečnej múdrosti bral do úvahy Abrahámovu výnimočnú vieru a skutky, ktoré z nej vyplývali. Abrahám prejavoval vieru najmä v sľúbené „semeno“, ktoré sa malo objaviť v jeho rodovej línii. Toto Semeno sa stalo Mesiášom, čiže Kristom. (1. Mojž. 15:6; 22:15–18) Preto na základe ‚výkupného, ktoré zaplatil Kristus Ježiš‘, môže božský Sudca odpustiť hriechy, ktoré sa stali v minulosti. Teda Abrahám a iní verní ľudia z predkresťanských čias majú nádej na vzkriesenie. (Prečítajte Rimanom 3:24, 25; Žalm 32:1, 2)

Tešme sa zo spravodlivého postavenia už dnes

19. Prečo by malo byť pre mnohých dnes povzbudzujúce to, ako sa Boh pozeral na Abraháma?

¹⁹ Skutočnosť, že Boh lásky považoval Abraháma za spravodlivého, by mala dnes povzbudiť pravých kresťanov. Jehova ho nevyhlásil za spravodlivého v tom zmysle ako ľudí, ktorých pomazáva duchom, aby boli „spoludedičia s Kristom“. Títo pomazaní, ktorých je len obmedzený počet, sú „povolaní, aby boli svätí“, a stávajú sa „Božími synmi“. (Rim. 1:7; 8:14, 17, 33) Naproti tomu Abrahám sa stal ‚Jehovovým priateľom‘, a to ešte predtým ako bola položená výkupná obeť. (Jak. 2:23; Iz. 41:8) Ale ako je to s pravými kresťanmi, ktorí dúfajú, že budú žiť na obnovenej rajskej zemi?

20. Čo Boh očakáva od tých, ktorých dnes považuje za spravodlivých v tom zmysle ako Abraháma?

²⁰ Títo neprijali „veľkorysý dar spravodlivosti“ s vyhliadkou na život v nebi „pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš“. (Rim. 3:24; 5:15, 17) Napriek tomu prejavujú hlbokú vieru v Boha a v jeho opatrenia a svoju vieru dávajú najavo dobrými skutkami. Jedným z takýchto skutkov je ‚zvestovanie Božieho kráľovstva a vyučovanie o Pánu Ježišovi Kristovi‘. (Sk. 28:31) Jehova sa preto môže pozerať na nich ako na spravodlivých v tom zmysle, ako sa pozeral na Abraháma. Dar, ktorý dostávajú — priateľstvo s Bohom —, sa líši od ‚veľkorysého daru‘, ktorý dostávajú pomazaní. No rozhodne je to dar, ktorý prijímajú s hlbokou vďačnosťou.

21. Aké požehnania máme pred sebou vďaka Jehovovej láske a spravodlivosti?

²¹ Ak dúfaš vo večný život na zemi, mal by si si uvedomiť, že túto príležitosť si nedostal len kvôli náhodnému rozhodnutiu ľudského vládcu. Naopak, odráža sa v nej múdre predsavzatie Zvrchovaného Panovníka celého vesmíru. Jehova podnikol kroky, ktoré postupne vedú k uskutočneniu jeho predsavzatia. Tieto kroky sú v súlade s pravou spravodlivosťou. A nielen to, sú tiež prejavom Božej veľkej lásky. Preto Pavol mohol vhodne povedať: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ ​(Rim. 5:8)

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Aké dedičstvo zdedili Adamovi potomkovia a k čomu to viedlo?

• Ako bolo poskytnuté zodpovedajúce výkupné a v akom zmysle bolo zodpovedajúce?

• Akú máš vyhliadku vďaka daru vyhlásenia za spravodlivých?

[Obrázok na strane 13]

Dokonalý človek Adam zhrešil. Dokonalý človek Ježiš poskytol „zodpovedajúce výkupné“

[Obrázok na strane 15]

Prostredníctvom Ježiša môžeme byť vyhlásení za spravodlivých. Nie je to úžasné dobré posolstvo?