Choď v súlade s duchom a získaš život a pokoj
„Nechodíme v súlade s telom, ale v súlade s duchom.“ (RIM. 8:4)
1., 2. a) Aké vážne následky môže mať to, keď sa vodič pri šoférovaní rozptyľuje? b) Aké nebezpečenstvo hrozí človeku, ktorý sa rozptyľuje v duchovnom ohľade?
„NEPOZORNOSŤ pri šoférovaní sa šíri ako epidémia a zdá sa, že sa to z roka na rok zhoršuje,“ povedal minister dopravy Spojených štátov. Mobilné telefóny patria k veciam, ktoré môžu rozptyľovať vodiča pri jedinej činnosti, ktorá sa od neho očakáva, a tou je šoférovanie. V istom prieskume viac ako jedna tretina ľudí uviedla, že do nich narazilo alebo takmer narazilo vozidlo, ktorého vodič používal mobilný telefón. I keď sa zdá výhodné robiť pri šoférovaní aj iné veci, výsledok môže byť katastrofálny.
2 Podobne môže byť ohrozený aj náš vzťah k Bohu. Tak ako si nepozorný vodič často nevšimne hroziace nebezpečenstvo, aj človek, ktorý je rozptyľovaný v duchovnom ohľade, sa môže ľahko dostať do nebezpečenstva. Ak sa dáme odviesť od kresťanského spôsobu života a teokratických činností, výsledkom môže byť stroskotanie našej viery. (1. Tim. 1:18, 19) Apoštol Pavol varoval pred týmto nebezpečenstvom spolukresťanov v Ríme, keď povedal: „Telesné zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ (Rim. 8:6) Čo tým Pavol myslel? Ako sa môžeme vyhýbať ‚telesnému zmýšľaniu‘ a usilovať sa o „duchovné zmýšľanie“?
Niet pre nich „žiadneho odsúdenia“
3., 4. a) O akom osobnom boji písal Pavol? b) Prečo by nás mala zaujímať Pavlova situácia?
3 V liste Rimanom písal Pavol o boji, ktorý sám zvádzal — o zápase medzi telom a mysľou. (Prečítajte Rimanom 7:21–23.) Pavol sa neospravedlňoval ani neľutoval sám seba. Netvrdil, že je skrz-naskrz hriešny a nič s tým nedokáže urobiť. Veď to bol zrelý kresťan pomazaný duchom, vybratý, aby bol „apoštolom pre národy“. (Rim. 1:1; 11:13) Prečo potom písal o osobnom boji?
4 Pavol poctivo priznal, že sám od seba nie je schopný vykonávať Božiu vôľu v takej miere, ako by si to želal. Prečo? „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu,“ povedal. (Rim. 3:23) Keďže bol Adamovým potomkom, na jeho nedokonalom tele sa prejavovali účinky hriechu. Vieme sa s ním stotožniť, lebo aj my sme nedokonalí a podobný zápas musíme viesť každý deň. Okrem toho je okolo nás veľa rozptyľujúcich činiteľov, ktoré by mohli odviesť našu pozornosť a zviesť nás z ‚úzkej cesty vedúcej do života‘. (Mat. 7:14) Pavol však nebol v beznádejnej situácii, a nie sme v nej ani my.
5. Čo Pavlovi pomáhalo a poskytovalo útechu?
5 Pavol napísal: „Kto ma vyslobodí...? Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rim. 7:24, 25) Potom oslovil tých „v spojení s Kristom Ježišom“ — pomazaných kresťanov. (Prečítajte Rimanom 8:1, 2.) Jehova ich prostredníctvom svojho svätého ducha prijal za synov a povolal ich, aby boli „spoludedičia s Kristom“. (Rim. 8:14–17) Vďaka Božiemu duchu a viere v Kristovu výkupnú obeť môžu vyjsť víťazne z boja, ktorý opisoval Pavol, takže pre nich „niet žiadneho odsúdenia“. Sú oslobodení „od zákona hriechu a smrti“.
6. Prečo by mali Pavlovým slovám rozumieť všetci Boží služobníci?
6 Hoci Pavol adresoval svoje slová pomazaným kresťanom, z toho, čo povedal o Božom duchu a Kristovej výkupnej obeti, môžu mať úžitok všetci Jehovovi služobníci bez ohľadu na to, akú nádej prechovávajú. Aj keď Pavol dal toto inšpirované nabádanie pomazaným kresťanom, pre všetkých Božích služobníkov je životne dôležité, aby rozumeli tomu, čo napísal, a mali z toho úžitok.
Ako Boh „odsúdil hriech v tele“?
7., 8. a) V akom zmysle bol Zákon „slabý prostredníctvom tela“? b) Čo Boh dosiahol prostredníctvom svojho ducha a výkupného?
7 V 7. kapitole Rimanom Pavol uznal, že hriech má nad nedokonalým telom veľkú moc. V 8. kapitole rozoberal moc svätého ducha. Vysvetlil, ako môže Boží duch pomôcť kresťanom v boji s mocou hriechu, aby tak mohli žiť v súlade s Jehovovou vôľou a získať Božie schválenie. Pavol poukázal na to, že Boh prostredníctvom svojho ducha a výkupnej obete svojho Syna dosiahol niečo, čo mojžišovský Zákon nemohol dosiahnuť.
8 Zákon so svojimi mnohými prikázaniami odsudzoval hriešnikov. Okrem toho izraelskí veľkňazi slúžiaci pod Zákonom boli nedokonalí a nemohli priniesť zodpovedajúcu obeť za hriech. Preto bol Zákon „slabý prostredníctvom tela“. Ale tým, že Boh „poslal... svojho vlastného Syna v podobe hriešneho tela“ a dal ho ako výkupné, „odsúdil hriech v tele“, a tak premohol „nespôsobilosť Zákona“. Z tohto dôvodu sú pomazaní kresťania na základe svojej viery v Ježišovu výkupnú obeť počítaní medzi spravodlivých. Sú nabádaní, aby ‚nechodili v súlade s telom, ale v súlade s duchom‘. (Prečítajte Rimanom 8:3, 4.) A toto nabádanie musia verne poslúchať, až kým neskončia svoj pozemský beh, aby mohli dostať „korunu života“. (Zjav. 2:10)
9. V akom význame je slovo „zákon“ použité v Rimanom 8:2?
9 Okrem „Zákona“ sa Pavol zmienil o ‚zákone toho ducha‘ a ‚zákone hriechu a smrti‘. (Rim. 8:2) Aké sú to zákony? Slovo „zákon“ sa tu nevzťahuje na určité nariadenia, aké boli napríklad v mojžišovskom Zákone. Jedno odborné dielo predkladá takýto názor: „Grécky výraz pre zákon tu znamená vnútorný vzorec správania — buď dobrého, alebo zlého —, ktorý pôsobí ako zákonitosť. Tento výraz tiež označuje normu, podľa ktorej človek žije.“
10. V akom zmysle podliehame zákonu hriechu a smrti?
10 Apoštol Pavol napísal: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rim. 5:12) Sme Adamovi potomkovia, a preto všetci podliehame zákonu hriechu a smrti. Naše hriešne telo nás stále zvádza robiť to, čo sa Bohu nepáči, no výsledkom toho nie je nič iné len smrť. V liste Galaťanom označil Pavol také konanie a črty za „skutky tela“. A dodal: „Tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ (Gal. 5:19–21) Títo ľudia sú tí istí ako ľudia, ktorí chodia v súlade s telom. (Rim. 8:4) Ich „vnútorný vzorec správania“ a ‚norma, podľa ktorej žijú‘, sú úplne telesné. Ale chodia v súlade s telom len tí, ktorí smilnia, zapájajú sa do modlárstva či špiritizmu alebo sa dopúšťajú iných ťažkých hriechov? Nie, lebo medzi skutky tela patrí aj to, čo môžu niektorí považovať za chyby osobnosti, napríklad žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry a závisť. Kto môže povedať, že celkom prestal chodiť v súlade s telom?
11., 12. Čo Jehova urobil, aby nám pomohol premôcť zákon hriechu a smrti, a čo musíme robiť, ak sa chceme tešiť z Božej priazne?
11 Môžeme byť veľmi šťastní, že Jehova sa postaral o to, aby sme mohli premôcť zákon hriechu a smrti. Ježiš povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ Keď reagujeme na Božiu lásku a prejavujeme vieru vo výkupnú obeť Ježiša Krista, môžeme byť oslobodení spod rozsudku, ktorý vyplýva z nášho zdedeného hriechu. (Ján 3:16–18) Tak ako Pavol môžeme byť podnietení zvolať: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“
12 Naša situácia sa podobá tomu, keď sa liečime z vážnej choroby. Aby sme úplne vyzdraveli, musíme robiť to, čo nám hovorí lekár. Hoci prejavovanie viery vo výkupné nás môže oslobodiť od zákona hriechu a smrti, stále sme nedokonalí a hriešni. Ak chceme získať dobré duchovné zdravie a tešiť sa z Božej priazne a Božieho požehnania, potrebné je aj niečo ďalšie. Keď Pavol hovoril o ‚spravodlivej požiadavke Zákona‘, spojil to s myšlienkou chodiť v súlade s duchom.
Ako chodiť v súlade s duchom?
13. Čo znamená chodiť v súlade s duchom?
13 Chôdzou sa postupne dostávame k určitému miestu alebo k cieľu. Chodiť v súlade s duchom si teda vyžaduje neustály duchovný pokrok — nie duchovnú dokonalosť. (1. Tim. 4:15) Deň čo deň sa musíme zo všetkých síl snažiť ‚chodiť duchom‘, čiže žiť tak, aby to bolo v súlade s tým, ako nás vedie duch. Keď to robíme, vedie to k Božiemu schváleniu. (Gal. 5:16)
14. Čím sa vyznačujú tí, ktorí sú „v súlade s telom“?
14 V liste Rimanom Pavol pokračoval tým, že hovoril o dvoch typoch ľudí s opačným spôsobom myslenia. (Prečítajte Rimanom 8:5.) „Telo“ sa tu nevzťahuje iba na doslovné telo. V Biblii sa toto slovo niekedy používa na označenie hriešnej a nedokonalej podstaty padlého tela. Práve tá je príčinou boja medzi telom a mysľou, o ktorom sa Pavol zmienil už skôr. Na rozdiel od Pavla sa však tí, ktorí „sú v súlade s telom“, ani nesnažia viesť nejaký boj. Neuvažujú nad tým, čo od nich Boh vyžaduje, a neprijímajú pomoc, ktorú poskytuje, ale „zameriavajú svoju myseľ na veci tela“. Sústreďujú sa najmä na to, aby žili pohodlne a uspokojovali svoje telesne túžby. Naproti tomu tí, ktorí sú „v súlade s duchom“, zameriavajú svoju myseľ na „veci ducha“ — na duchovné opatrenia a činnosti.
15., 16. a) Ako to, na čo človek zameriava svoju myseľ, ovplyvňuje postoj jeho mysle? b) Na čo dnes zameriava svoju myseľ väčšina ľudí?
15 Prečítajte Rimanom 8:6. Ak má človek niečo urobiť — či je to dobré, alebo zlé —, musí na to zamerať svoju myseľ. U ľudí, ktorí stále zameriavajú svoju myseľ na veci tela, sa čoskoro rozvinie taký postoj mysle, že sa sústreďujú výlučne na veci tela. Zvyčajne tomu podriadia všetky svoje názory, záujmy a pocity.
16 Čím sa dnes väčšina ľudí zamestnáva? Apoštol Ján napísal: „Všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta.“ (1. Jána 2:16) Tieto žiadosti zahŕňajú napríklad promiskuitu a túžbu po významnom postavení a majetku. Knihy, časopisy, noviny, filmy, televízne programy a internet sú zaplavené materiálom tohto druhu, a to hlavne preto, lebo na tieto veci zameriava väčšina ľudí svoju myseľ a po týchto veciach v skutočnosti túži. No „telesné zmýšľanie znamená smrť“ — v duchovnom ohľade teraz a v telesnom v blízkej budúcnosti. Prečo je to tak? „Pretože telesné zmýšľanie znamená nepriateľstvo s Bohom, lebo sa nepodrobuje Božiemu zákonu, ani sa v skutočnosti nemôže. Preto sa tí, ktorí sú v súlade s telom, nemôžu páčiť Bohu.“ (Rim. 8:7, 8)
17., 18. Ako sa môžeme usilovať o duchovné zmýšľanie a k čomu to povedie?
17 Na druhej strane „duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj“ — večný život v budúcnosti a vnútorný pokoj i pokojný vzťah s Bohom dnes. Ako sa môžeme usilovať o „duchovné zmýšľanie“? Tak, že pravidelne zameriavame svoju myseľ na veci ducha a umožňujeme, aby sa v nás rozvinul duchovný postoj. Keď to robíme, náš spôsob uvažovania sa ‚podrobuje Božiemu zákonu‘ a je „v súlade s“ Božími myšlienkami. A keď sa stretneme s pokušením, nebudeme v neistote, čo máme urobiť. Budeme podnietení vybrať si správne — tak, aby naša voľba bola v súlade s duchom.
18 Preto je životne dôležité zameriavať svoju myseľ na veci ducha. Robíme to tak, že ‚prepásavame svoju myseľ k činnosti‘ a svoj život upriamujeme na duchovné veci, ku ktorým patrí pravidelná modlitba, čítanie a štúdium Biblie, návšteva zhromaždení a kresťanská služba. (1. Petra 1:13) Nedovoľme, aby nás rozptyľovali žiadosti tela, ale zameriavajme svoju myseľ na veci ducha. Tak budeme stále chodiť v súlade s duchom. To nám prinesie požehnanie, lebo duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj. (Gal. 6:7, 8)
Vieš vysvetliť?
• V čom spočívala „nespôsobilosť Zákona“ a ako ju Boh premohol?
• Čo je ‚zákon hriechu a smrti‘ a ako môžeme byť od neho oslobodení?
• Čo musíme robiť, aby sme si pestovali „duchovné zmýšľanie“?
[Obrázky na stranách 12, 13]
Chodíš v súlade s telom alebo v súlade s duchom?