Bojujme proti hriechu, ktorý zviera naše padlé telo
„Telesné zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ — RIMANOM 8:6.
1. Prečo boli ľudia stvorení?
„BOH tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ (1. Mojžišova 1:27) Obraz odzrkadľuje nejaký objekt alebo zdroj. Ľudia boli teda stvorení, aby odzrkadľovali Božiu slávu. Keď prejavujú v každom svojom snažení zbožné vlastnosti, napríklad lásku, dobrotu, spravodlivosť a duchovnosť, prinášajú chválu a česť Stvoriteľovi a im samým to prináša šťastie a spokojnosť. — 1. Korinťanom 11:7; 1. Petra 2:12.
2. Ako prvá ľudská dvojica minula cieľ?
2 Prvá ľudská dvojica bola stvorená ako dokonalá a dobre vybavená na túto úlohu. Boli schopní vynikajúco a verne odzrkadľovať Božiu slávu, ako zrkadlá vyleštené do vysokého lesku. Dovolili však, aby sa tento vysoký lesk stratil, keď si dobrovoľne vybrali, že nebudú poslúchať svojho Stvoriteľa a Boha. (1. Mojžišova 3:6) Potom už nemohli dokonale odzrkadľovať Božiu slávu. Nedosahovali Božiu slávu a míňali cieľ, pre ktorý boli stvorení na Boží obraz. Inými slovami, zhrešili.a
3. Čo je pravou podstatou hriechu?
3 To nám pomáha porozumieť pravej podstate hriechu, ktorá človeku znemožňuje odzrkadľovať Božiu podobu a slávu. Hriech robí človeka nesvätým, to znamená nečistým a bez lesku v duchovnom a mravnom zmysle. Všetci ľudia sa ako Adamovi potomkovia rodia v tomto nečistom stave, bez lesku, nespĺňajúc to, čo Boh od nich ako od svojich detí očakáva. K čomu to vedie? Biblia vysvetľuje: „Ako pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ — Rimanom 5:12; porovnaj Izaiáša 64:6.
Hriech zviera naše padlé telo
4–6. a) Aký názor na hriech má dnes väčšina ľudí? b) Čo je výsledkom moderných názorov na hriech?
4 Väčšina ľudí si dnes o sebe nemyslí, že by boli nečistí, zakalení čiže hriešni. Slovo hriech prakticky vymizlo zo slovníka väčšiny ľudí. Možno hovoria o chybách, nerozvážnosti a nesprávnych úvahách. Ale o hriechu? To sotva. Dokonca aj podľa tých, ktorí tvrdia, že veria v Boha, „jeho učenie vytvorilo skôr súbor mravných prvkov viery než zákonník morálky, skôr ‚desať návrhov‘ než desať prikázaní“, poznamenáva Alan Wolfe, profesor sociológie.
5 Čo je dôsledkom takéhoto spôsobu myslenia? Popretie alebo prinajmenšom ignorovanie reality hriechu. Splodilo to generáciu ľudí, ktorí majú veľmi zdeformovaný zmysel pre to, čo je správne a čo nesprávne, ktorí sa neostýchajú stanovovať si vlastné normy správania a necítia sa pred nikým zodpovední za čokoľvek, čo sa rozhodnú robiť. Pre takých ľudí je dobrý pocit jediným kritériom na posúdenie, či je nejaké konanie správne alebo nie. — Príslovia 30:12, 13; porovnaj 5. Mojžišovu 32:5, 20.
6 Napríklad v jednom televíznom programe boli mladí ľudia vyzvaní, aby vyjadrili svoj názor na sedem takzvaných smrteľných hriechov.b „Pýcha nie je hriech,“ vyhlásil jeden z účastníkov. „Človek by mal mať o sebe dobrú mienku.“ O lenivosti ďalší povedal: „Niekedy je dobré byť taký... Niekedy je dobré dať si pohov a nechať si čas pre seba.“ Dokonca aj moderátor sa k tomu stručne vyjadril takto: ‚Sedem smrteľných hriechov nie sú zlé skutky, sú to skôr všeobecné ľudské nutkania, ktoré môžu byť znepokojujúce a veľmi príjemné.‘ Áno, spolu s hriechom sa vytratil aj pocit viny, veď napokon, pocit viny je presným opakom dobrého pocitu. — Efezanom 4:17–19.
7. Ako podľa Biblie pôsobí na ľudí hriech?
7 V ostrom protiklade k tomu všetkému Biblia jasne hovorí: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ (Rimanom 3:23) Aj apoštol Pavol uznal: „Viem, že vo mne, totiž v mojom tele, nebýva nič dobré; lebo schopnosť chcieť je u mňa, ale schopnosť vykonať to, čo je znamenité, tá nie je. Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem.“ (Rimanom 7:18, 19) Pavol sa neoddával sebaľútosti. Skôr si plne uvedomoval, v akej veľkej miere ľudstvo nedosahuje Božiu slávu, a preto o to bolestnejšie cítil, ako hriech zviera padlé telo. „Ja biedny človek!“ zvolal. „Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?“ — Rimanom 7:24.
8. Aké otázky by sme si mali položiť a prečo?
8 Aký názor máš na túto vec ty? Možno uznávaš, že ako Adamov potomok si nedokonalý, tak ako každý človek. Ale ako ovplyvňuje tento poznatok tvoje myslenie a tvoj spôsob života? Prijímaš to len ako životnú skutočnosť a jednoducho si robíš, čo ťa napadne? Alebo vyvíjaš neustále úsilie v boji proti hriechu, ktorý zviera padlé telo, a snažíš sa čo najjasnejšie odzrkadľovať Božiu slávu vo všetkom, čo robíš? Každý z nás by mal mať o to vážny záujem, vzhľadom na to, čo povedal Pavol: „Tí, ktorí sú v súlade s telom, zameriavajú svoju myseľ na veci tela, ale tí, ktorí sú v súlade s duchom, na veci ducha. Lebo telesné zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ — Rimanom 8:5, 6.
Telesné zmýšľanie
9. Prečo „telesné zmýšľanie znamená smrť“?
9 Čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že „telesné zmýšľanie znamená smrť“? Výraz „telo“ sa v Biblii často používa na označenie človeka v jeho nedokonalom stave, ‚počatého v hriechu‘, pretože je potomkom vzbúrenca Adama. (Žalm 51:5; Jób 14:4) Pavol teda napomínal kresťanov, aby nezameriavali svoju myseľ na hriešne sklony, popudy a túžby nedokonalého, padlého tela. Prečo? Na inom mieste nám Pavol hovorí, čo sú skutky tela, a potom pripája túto výstrahu: „Tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo.“ — Galaťanom 5:19–21.
10. Čo sa rozumie pod „zmýšľaním“?
10 Ale či nie je veľký rozdiel medzi zmýšľaním o niečom a vlastným konaním? Je pravda, že ak na niečo myslíme, nevedie to vždy aj ku konaniu toho. Ale zmýšľanie je viac než len letmá myšlienka. Grécke slovo fronéma, ktoré tu Pavol použil, označuje „spôsob myslenia, (zameranie) mysle... zámer, túžbu, snaženie“. Preto „telesné zmýšľanie“ znamená byť riadený, držaný, ovládaný a poháňaný túžbami padlého tela. — 1. Jána 2:16.
11. Ako sa u Kaina prejavilo telesné zmýšľanie a aké to malo následky?
11 Dobre to znázorňuje správanie Kaina. Keď v jeho srdci vznikla žiarlivosť a hnev, Jehova Boh ho varoval: „Prečo si sa rozpálil hnevom a prečo tvoja tvár opadla? Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe; a čo ty, ovládneš ho?“ (1. Mojžišova 4:6, 7) Kain si mohol vybrať. ‚Obráti sa robiť dobre‘, teda upriami svoju myseľ, svoj zámer a svoju túžbu na niečo dobré? Alebo bude ďalej zmýšľať telesne a zameriavať svoju myseľ na zlé sklony číhajúce v jeho srdci? Ako Jehova vysvetlil, hriech sa ‚krčil pri vchode‘, čakajúc na to, aby sa vrhol na Kaina a pohltil ho, ak mu to dovolí. Namiesto toho, aby Kain bojoval a ‚ovládol‘ svoju telesnú žiadosť, dovolil, aby ho žiadosť ovládla, čo malo katastrofálne následky.
12. Čo by sme mali robiť, aby sme nešli „Kainovou cestou“?
12 A ako je to s nami dnes? Určite nechceme ísť „Kainovou cestou“, ako niektorí kresťania prvého storočia, nad ktorými bedákal Júda. (Júda 11) Nikdy by sme si nemali odôvodňovať ani myslieť, že občas sa dopustiť nejakej malej neviazanosti alebo opovážlivosti je neškodné. Naopak, mali by sme byť bdelí, aby sme rozpoznali každý bezbožný a skazonosný vplyv, ktorý azda vstúpil do nášho srdca a do našej mysle, a mali by sme ho rýchlo odstrániť, skôr než sa zakorení. Boj s hriechom, ktorý zviera naše padlé telo, sa začína zvnútra. — Marek 7:21.
13. Ako môže byť človek „lákaný vlastnou žiadosťou“?
13 Mohol by si napríklad uvidieť nejakú šokujúcu, hroznú scénu alebo veľmi zmyselný či provokujúci obrázok. Mohol by to byť obrázok v knihe alebo v časopise, filmová scéna alebo scéna na televíznej obrazovke, reklama na plagáte alebo aj situácia zo skutočného života. To samo osebe nemusí byť alarmujúce, pretože to sa môže stať — a aj sa to stáva. Avšak tento obrázok alebo táto scéna, i keď možno trvala iba niekoľko sekúnd, môže mať tendenciu zotrvávať v mysli a z času na čas sa vynoriť na povrch. Čo urobíš, keď sa to stane? Dáš sa ihneď do boja proti tejto myšlienke, aby si ju z mysle odstránil? Alebo jej dovolíš, aby sa zdržiavala v tvojej mysli, a azda si zakaždým, keď sa vynorí, oživíš ten zážitok? Robiť to znamená riskovať naštartovanie reťaze dejov, ktoré opísal Jakub: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech; a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ Preto Pavol povedal: „Telesné zmýšľanie znamená smrť.“ — Jakub 1:14, 15; Rimanom 8:6.
14. S čím sa denne stretávame a ako by sme mali na to reagovať?
14 Keďže žijeme vo svete, v ktorom sa sexuálna nemravnosť, násilie a hmotárstvo oslavujú a otvorene a v hojnej miere predkladajú v knihách, časopisoch, filmoch, televíznych programoch a v populárnej hudbe, sme doslova každý deň bombardovaní nesprávnymi myšlienkami a predstavami. Ako na to reaguješ? Berieš to všetko ako pobavenie a zabáva ťa to? Alebo sa cítiš ako spravodlivý Lót, ktorý bol ‚ťažko sužovaný voľným správaním ľudí vzdorujúcich zákonu a trápil svoju spravodlivú dušu pre ich nezákonné skutky‘? (2. Petra 2:7, 8) Aby sme boli úspešní v boji proti hriechu, ktorý zviera naše padlé telo, musíme byť rozhodnutí konať tak, ako konal žalmista: „Nepostavím si pred oči nič neužitočné. Konanie tých, ktorí odpadajú, som nenávidel; nelipne to ku mne.“ — Žalm 101:3.
Duchovné zmýšľanie
15. Akú pomoc máme v boji proti hriechu, ktorý nás zviera?
15 Pavol ďalej povedal niečo, čo nám môže pomôcť v boji proti hriechu, ktorý zviera naše padlé telo: „Duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ (Rimanom 8:6) Teda namiesto toho, že by sme sa nechali ovládať telom, musíme svoju myseľ dostať pod vplyv ducha a umožniť jej rozvíjať sa vecami ducha. Aké sú to veci? Vo Filipanom 4:8 ich Pavol vymenúva: „Konečne, bratia, všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ Pozrime sa bližšie na to, o čom by sme mali ďalej uvažovať, a lepšie si to objasnime.
16. O akých vlastnostiach máme podľa Pavlovho povzbudenia ‚ďalej uvažovať‘ a čo každá z nich znamená?
16 Pavol najprv vymenoval osem morálnych vlastností a pred nimi uviedol slovo „všetko“. Tento výraz naznačuje, že kresťania nemusia stále myslieť len na biblické alebo náukové veci. Jestvuje široká škála vecí alebo tém, na ktoré môžeme zamerať svoju myseľ. Dôležité však je, že musia zodpovedať morálnym vlastnostiam, ktoré Pavol vymenoval. Každá kategória vecí, ktoré Pavol uviedol, si zaslúži našu pozornosť. Pouvažujme o nich jednotlivo.
◻ „Pravé“ neznamená len to, že niečo je pravé ako opak falošného. Znamená to aj pravdivé, čestné a dôveryhodné, niečo, čo je skutočné, a nie iba budiace dojem, že takým je. — 1. Timotejovi 6:20.
◻ To, „čo si zasluhuje vážny záujem“, sa vzťahuje na veci, ktoré sú dôstojné a zasluhujúce si úctu. Vyvoláva to pocit hlbokej úcty, je to niečo vznešené, ušľachtilé a úctyhodné, na rozdiel od vulgárneho a nízkeho.
◻ „Spravodlivé“ znamená vyhovujúce Božím normám, nie ľudským. Svetskí ľudia zamestnávajú svoju myseľ nespravodlivými plánmi, ale my máme myslieť na také veci a tešiť sa z takých vecí, ktoré sú spravodlivé v Božích očiach. — Porovnaj Žalm 26:4; Ámosa 8:4–6.
◻ „Cudné“ znamená čisté a sväté nielen v správaní (sexuálnom alebo inom), ale aj v myšlienkach a pohnútkach. „Múdrosť zhora je predovšetkým cudná,“ hovorí Jakub. Ježiš je „čistý“, a preto je dokonalým príkladom, o ktorom máme uvažovať. — Jakub 3:17; 1. Jána 3:3.
◻ To, „čo je hodné lásky“, podnecuje a inšpiruje druhých k láske. Máme ‚dbať jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom‘, namiesto toho, že by sme zameriavali svoju myseľ na veci, ktoré vyvolávajú nenávisť, horkosť a spory. — Hebrejom 10:24.
◻ To, „o čom sa dobre hovorí“, neznamená iba, že je to „uznávané“ alebo že to má „dobrú povesť“, ale v aktívnom zmysle aj to, že je to budujúce a prinášajúce chválu. Zameriavame svoju myseľ na veci, ktoré sú zdravé a budujúce, a nie ponižujúce a pohoršujúce. — Efezanom 4:29.
◻ „Cnosť“ v podstate znamená „dobrotu“ alebo „mravnú znamenitosť“, ale môže znamenať aj znamenitosť akéhokoľvek druhu. Teda môžeme si vážiť cenné vlastnosti, zásluhy a výsledky druhých, ak sú v súlade s Božími normami.
◻ Veci „hodné chvály“ sú takými skutočne, ak chvála pochádza od Boha alebo od autority, ktorá je ním riadne uznaná. — 1. Korinťanom 4:5; 1. Petra 2:14.
Sľub života a pokoja
17. Aké požehnania vyplývajú z „duchovného zmýšľania“?
17 Keď sa budeme riadiť Pavlovým napomínaním a ‚ďalej uvažovať o týchto veciach‘, bude sa nám dariť ‚zmýšľať duchovne‘. Výsledkom bude nielen požehnanie v podobe života, to znamená večného života v sľúbenom novom svete, ale aj pokoj. (Rimanom 8:6) Prečo? Pretože naša myseľ bude chránená pred zlým vplyvom telesných vecí a nebude na nás už tak veľmi pôsobiť mučivý boj medzi telom a duchom, ktorý opísal Pavol. Keď budeme odolávať vplyvu tela, získame aj pokoj s Bohom, „pretože telesné zmýšľanie znamená nepriateľstvo s Bohom“. — Rimanom 7:21–24; 8:7.
18. Aký boj vedie Satan a ako môžeme zvíťaziť?
18 Satan a jeho prívrženci robia všetko, čo môžu, aby poškvrnili naše odzrkadľovanie Božej slávy. Snažia sa ovládnuť našu myseľ tým, že ju bombardujú telesnými žiadosťami vediac, že to nakoniec povedie k nepriateľstvu s Bohom a k smrti. Z tohto boja však môžeme vyjsť víťazne. Rovnako ako Pavol, aj my môžeme vyhlásiť: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána,“ pretože nám poskytol prostriedky na boj proti hriechu, ktorý zviera naše padlé telo. — Rimanom 7:25.
[Poznámky pod čiarou]
a Na označenie „hriechu“ Biblia obvykle používa hebrejské sloveso chattaʼ a grécke sloveso hamartanó. Obidve tieto slová znamenajú „minúť“ s významom minúť alebo nedosiahnuť cieľ či métu, alebo terč.
b Podľa tradície k siedmim smrteľným hriechom patrí pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, obžerstvo, hnev a lenivosť.
Vieš vysvetliť?
◻ Čo je to hriech a ako môže zvierať naše padlé telo?
◻ Ako môžeme bojovať proti „telesnému zmýšľaniu“?
◻ Čo môžeme robiť, aby sme podporili „duchovné zmýšľanie“?
◻ Ako prináša „duchovné zmýšľanie“ život a pokoj?
[Obrázok na strane 15]
Kain pripustil, aby ho ovládli jeho telesné sklony, a to spôsobilo jeho pád
[Obrázky na strane 16]
Duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj