„Zjavenie Božích synov“

Jehova podrobil tvorstvo márnosti „na základe nádeje“, že jedného dňa bude prostredníctvom „Božích synov“ ľudskej rodine prinavrátená sloboda. Kto sú títo ‚Boží synovia‘? Sú to učeníci Ježiša Krista, ktorí sa tak ako ostatné ľudské „tvorstvo“ narodili v otroctve hriechu a nedokonalosti. Od narodenia nemajú právo na to, aby boli členmi Božej čistej, dokonalej univerzálnej rodiny. Ale Jehova robí pre nich niečo pozoruhodné. Prostredníctvom výkupnej obete Ježiša Krista ich oslobodzuje z pút zdedeného hriechu a vyhlasuje ich za „spravodlivých“ čiže duchovne čistých. (1. Korinťanom 6:11) Potom ich prijíma za „Božích synov“ a privádza ich späť do svojej univerzálnej rodiny. — Rimanom 8:14–17.

Ako Jehovovi adoptívni synovia budú mať úžasnú výsadu. Budú ‚kňazmi nášmu Bohu a budú vládnuť ako králi nad zemou‘ spolu s Ježišom Kristom ako súčasť Božieho nebeského Kráľovstva čiže vlády. (Zjavenie 5:9, 10; 14:1–4) To je vláda pevne založená na zásadách slobody a spravodlivosti — nie na útlaku a tyranii. (Izaiáš 9:6, 7; 61:1–4) Apoštol Pavol hovorí, že títo Boží synovia sú Ježišovými spoločníkmi, dávno sľúbeným ‚Abrahámovým semenom‘. (Galaťanom 3:16, 26, 29) V tomto postavení hrajú kľúčovú úlohu v spĺňaní sľubu, ktorý dal Boh svojmu priateľovi Abrahámovi. Súčasťou tohto sľubu je to, že prostredníctvom Abrahámovho semena (čiže potomstva) „sa budú určite žehnať všetky národy zeme“. — 1. Mojžišova 22:18.

Kedy sa začne „zjavenie Božích synov“? Už veľmi skoro, keď Jehova všetkým odhalí, kto sú Boží synovia. Bude to vtedy, keď títo „synovia“, vzkriesení do duchovnej ríše, sa budú s Ježišom Kristom zúčastňovať na očisťovaní tejto zeme od zla a útlaku v Božej vojne — v Har-magedone. (Daniel 2:44; 7:13, 14, 27; Zjavenie 2:26, 27; 16:16; 17:14; 19:11–21) Okolo nás vidíme stále viac dokladov toho, že sme hlboko v „posledných dňoch“. To znamená, že Boh už nebude ďalej znášať vzburu a zlo, ktoré vzbura prináša. — 2. Timotejovi 3:1–5; Matúš 24:3–31.

Kým ,očakávate zjavenie Božích synov‘, môžete si pestovať takú dôveru v Kristovu ochrannú starostlivosť a podporu, akú mal apoštol Pavol, i keď sa utrpenia a krivdy zdajú takmer neznesiteľné. Po rozobratí zjavenia Božích synov Pavol položil otázku: „Kto nás oddelí od Kristovej lásky? Súženie alebo tieseň alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečie alebo meč?“ (Rimanom 8:35) Samozrejme, ak použijeme Rousseauove slová, kresťania v Pavlových dňoch boli ešte „v reťaziach“ utláčajúcich síl rôzneho druhu. Boli „celý deň usmrcovaní“ ako „ovce na zabitie“. (Rimanom 8:36) Dovolili, aby ich to premohlo?