Bázeň vzbudzujúci vesmír
‚Niečo chýba‘ — čo to je?
PO TOM, čo sme za jasnej tmavej noci pozorovali hviezdy, vchádzame dnu, premrznutí a žmurkajúc, zatiaľ čo v hlave nám víria úvahy o nesmiernej kráse a množstvo otázok. Prečo existuje vesmír? Ako vznikol? Kam smeruje? To sú otázky, na ktoré sa mnohí pokúšajú odpovedať.
Vedecký spisovateľ Dennis Overbye zaoberajúci sa päť rokov kozmologickým výskumom, ktorý ho priviedol na vedecké konferencie a do výskumných stredísk celého sveta, opísal svoj rozhovor so svetoznámym fyzikom Stephenom Hawkingom: „Na záver som sa chcel od Hawkinga dozvedieť niečo, na čo som vždy chcel poznať jeho názor: Kam ideme po smrti.“
Hoci s nádychom irónie, tieto slová prezrádzajú mnoho o našej dobe. Otázky sa nesústreďujú predovšetkým na samotné hviezdy, na teórie a na protichodné názory kozmológov, ktorí ich skúmajú. Ľudia sú dodnes hladní po odpovediach na základné otázky, ktoré prenasledujú ľudstvo už tisícročia: Prečo sme tu? Existuje Boh? Kam ideme po smrti? Kde možno nájsť odpovede na tieto otázky? Sú vo hviezdach?
Iný vedecký spisovateľ, John Boslough, si všimol, že keď ľudia opustili náboženstvo, prevzali vedci, napríklad kozmológovia, úlohu „dokonalého kňazstva svetského veku. Už to nie sú náboženskí vodcovia, ale vedci, ktorí krôčik za krôčikom zjavujú všetky tajomstvá vesmíru, nie pod rúškom duchovného osvietenia, ale vo forme rovníc, ktorým okrem zasvätených nikto nerozumie.“ Ale dokážu odhaliť všetky tajomstvá vesmíru a odpovedať na otázky, ktoré už oddávna prenasledujú ľudstvo?
Čo odhaľujú kozmológovia v súčasnosti? Väčšina sa zastáva niektorej z verzií „teológie“ big bangu, ktorá sa stala svetským náboženstvom nášho veku, i keď o jej detailoch neustále vedú medzi sebou spory. „Avšak,“ poznamenal Boslough, „v súvislosti s novými a protirečivými pozorovaniami sa teória big bangu stále viac ukazuje ako príliš zjednodušený model v pátraní po spôsobe stvorenia. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol model big bangu... stále menej schopný poskytovať odpovede na najzákladnejšie otázky.“ Dodal, že „nemálo teoretikov vyjadrilo názor, že neprežije deväťdesiate roky“.
Možno sa niektoré dohady kozmológov preukážu ako správne, možno nie — tak ako je možné, že sa v tajuplnej žiare Veľkej hmloviny v Orióne naozaj zhlukujú planéty, ale možno aj nie. Nepopierateľnou skutočnosťou je, že to nikto na tejto Zemi nevie s istotou. Teórií je hojnosť, ale čestní pozorovatelia vyjadrujú podobné názory, ako bol bystrý postreh Margaret Gellerovej, že v súčasnom vedeckom chápaní vesmíru i napriek uhladeným vyjadreniam kozmológov zrejme niečo fundamentálne chýba.
Chýba ochota vyrovnať sa s nepríjemnými skutočnosťami
Väčšina vedcov — a medzi nich patrí aj väčšina kozmológov — súhlasí s evolučnou teóriou. Pripisovať vznik vesmíru inteligencii a zámeru považujú za nepríjemné a už len pri zmienke o Bohu ako Stvoriteľovi ich strasie. Odmietajú čo i len myšlienku o takomto kacírstve. Žalm 10:4 nehovorí lichotivo o povýšeneckom človeku, ktorý „nič neskúma; všetky jeho myšlienky sú: ‚Niet Boha.‘“ Jeho stvoriteľským božstvom je náhoda. No keďže náhoda či zhoda okolností sa pod váhou rastúceho poznania preukazuje ako nedostatočná, vedci v stále väčšej miere začínajú venovať pozornosť takému tabu, ako je inteligencia a projekt. Pouvažujme o nasledujúcich príkladoch:
„V kozmologických štúdiách zjavne chýba jedna zložka. Pôvod vesmíru si podobne ako zloženie Rubikovej kocky vyžaduje inteligenciu,“ napísal astrofyzik Fred Hoyle v knihe The Intelligent Universe, strana 189.
„Čím viac skúmam vesmír a študujem podrobnosti jeho stavby, tým viac dokladov nachádzam, že v určitom zmysle musel vesmír dopredu vedieť o tom, že prídeme.“ — Disturbing the Universe (Znepokojivý vesmír) od Freemana Dysona, strana 250.
„Ktoré vlastnosti vesmíru boli dôležité na to, aby sa mohli objaviť tvorovia, ako sme my, a bola to náhoda, alebo nejaký hlbší dôvod, že náš vesmír má tieto vlastnosti?... Existuje nejaký hlbší plán, ktorý zabezpečuje, že vesmír je pre ľudstvo akoby ušitý na mieru?“ — Cosmic Coincidences (Kozmické zhody okolností) od Johna Gribbina a Martina Reesa, strany xiv, 4.
Tieto vlastnosti komentuje aj Fred Hoyle na 220. strane svojej knihy, ktorú sme už predtým citovali: „Takéto javy sa zrejme prelínajú usporiadaním prírody ako rad šťastných náhod. Ale záhadných zhôd okolností potrebných pre život je také množstvo, že je pre ne potrebné nejaké vysvetlenie.“
„Nielen človek je prispôsobený vesmíru. Aj vesmír je prispôsobený človeku. Predstavte si vesmír, v ktorom by sa tým či oným smerom o niekoľko percent zmenila niektorá zo základných bezrozmerných fyzikálnych konštánt. V takomto vesmíre by človek ani nemohol začať existovať. To je ústredná myšlienka antropologického princípu. Podľa tohto princípu je životodarný činiteľ v centre celého mechanizmu a zloženia sveta.“ — The Anthropic Cosmological Principle (Antropologický kozmologický princíp) od Johna Barrowa a Franka Tiplera, strana vii.
Boh, projekt a fyzikálne konštanty
Čo patrí medzi tieto základné fyzikálne konštanty dôležité pre život vo vesmíre? V správe uverejnenej v novinách The Orange County Register z 8. januára 1995 boli uvedené niektoré z týchto konštánt. Správa zdôrazňuje, že tieto vlastnosti musia byť veľmi presne zladené: „Kvantitatívne hodnoty mnohých základných fyzikálnych konštánt, ktoré určujú vesmír — napríklad náboj elektrónu, pevne stanovená rýchlosť svetla alebo pomer síl základných interakcií v prírode — sú uchvacujúco presné, niektoré až na 120 desatinných miest. Vývoj vesmíru, ktorý umožňuje život, je neobyčajne citlivý na tieto normy. Akákoľvek drobná zmena — tam o nanosekundu či inde o angström — a vesmír mohol byť celkom pokojne mŕtvy a nevhodný pre život.“
Autor tejto správy potom spomenul niečo, o čom sa zvyčajne nehovorí: „Zdá sa, že je rozumnejšie predpokladať, že sa za týmto vývojom skrýva akási tajuplná protekcia, možno činnosť inteligentnej a cieľavedomej sily, ktorá pripravovala náš príchod jemným nastavením vesmíru.“
George Greenstein, profesor astronómie a kozmológie, uverejnil v knihe The Symbiotic Universe (Symbiotický vesmír) ešte dlhší zoznam týchto fyzikálnych konštánt. V zozname boli konštanty, ktoré sú tak presne dané, že keby sa i v najmenšej miere odchyľovali od svojej hodnoty, nebola by vôbec možná existencia atómov, hviezd či vesmíru. Podrobnosti o týchto vzťahoch sú uvedené v pripojenej tabuľke. Tieto vzťahy sú nevyhnutné, aby bol fyzický život možný. Sú zložité a možno nie všetci čitatelia ich pochopia, no astrofyzici, ktorí boli v tomto odbore vyškolení, ako aj mnohí ďalší ich poznajú.
Ako sa zoznam predlžoval, Greenstein sa cítil premožený. Napísal: „Tak veľa zhôd okolností! Čím viac som čítal, tým viac rástlo moje presvedčenie, že k týmto ‚zhodám okolností‘ mohlo sotva dôjsť náhodou. No ako rástlo toto presvedčenie, rástlo vo mne aj niečo iné. Ešte stále je pre mňa ťažké, aby som to ‚niečo‘ opísal slovami. Bol to silný odpor, niekedy až fyzickej povahy. Doslova som sa zvíjal od tohto nepríjemného pocitu... Je možné, že sme zrazu, bez nejakého úmyslu, narazili na vedecký dôkaz existencie Najvyššej bytosti? Bol to Boh, kto vstúpil do hry a prezieravo vytvoril vesmír na náš úžitok?“
Znechutený a zdesený touto myšlienkou, Greenstein sa rýchle kajal a vrátil sa k pravej viere vedeckého náboženstva, pričom vyhlásil: „Boh nie je vysvetlenie.“ Bez dôvodu — jednoducho preto, že mu to bolo také nepríjemné, že to nedokázal stráviť!
Prirodzená ľudská potreba
V žiadnom prípade nechceme znevažovať tvrdú prácu poctivých vedcov, vrátane kozmológov. Jehovovi svedkovia si obzvlášť vážia mnohé objavy týkajúce sa stvorenia, ktoré zjavujú moc, múdrosť a lásku pravého Boha, Jehovu. V Rimanom 1:20 je napísané: „Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“
Vedeckým výskumom a vedeckou prácou ľudstvo prirodzene reaguje na svoju potrebu, ktorá je rovnako dôležitá ako potreba jedla, strechy nad hlavou a oblečenia. Je to potreba poznať odpovede na určité otázky súvisiace s budúcnosťou a so zmyslom života. Boh „dal večnosť do srdca [ľudí], iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec“. — Kazateľ 3:11, Roháčkov preklad.
Táto správa vôbec nie je zlá. Znamená, že ľudstvo nikdy nespozná všetko a ani nikdy nevyčerpá všetky príležitosti učiť sa nové veci: „Videl som celé dielo pravého Boha, ako ľudstvo nie je schopné odhaliť dielo, ktoré bolo vykonané pod slnkom; akokoľvek namáhavo ľudstvo pracuje, aby našlo, predsa to neodhalí. A aj keby si povedali, že sú dosť múdri, aby poznali, nebudú schopní to odhaliť.“ — Kazateľ 8:17.
Niektorí vedci namietajú, že keď urobíme Boha „riešením“ problému, odstránime tým podnet na ďalší výskum. No ten, kto uzná, že Stvoriteľom neba a zeme je Boh, má stále možnosť objavovať množstvo ďalších fascinujúcich detailov a skúmať uchvacujúce záhady. Akoby sa pred ním otvárala brána, aby mohol ďalej postupovať na ceste k objavom a poučeniu!
Kto môže odolať pozvaniu z Izaiáša 40:26? „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte.“ Na týchto niekoľkých stranách sme zodvihli vysoko svoje oči a vidíme to, „čo chýba“, to, čo kozmológom uniká. Našli sme tiež základné odpovede na neodbytné otázky, nad ktorými si ľudstvo počas vekov neustále lámalo hlavu.
Odpovede sú v jednej knihe
Tieto odpovede tu boli stále, ale mnohí ľudia si podobne ako náboženskí vodcovia za čias Ježiša zatvárajú oči, zapchávajú uši a zatvrdzujú srdcia pred odpoveďami, ktoré nie sú v súlade s ich ľudskými teóriami alebo so životným štýlom, ktorý si vybrali. (Matúš 13:14, 15) Jehova nám oznámil, kde sa tu vzal vesmír, ako vznikla Zem a kto na nej bude žiť. Oznámil nám, že ľudskí obyvatelia Zeme ju musia obrábať a s láskou sa starať o rastliny a zvieratá, s ktorými sa o Zem delia. Povedal nám tiež, čo sa stane s ľuďmi, keď zomrú, ako aj to, že môžu opäť ožiť, a čo musia robiť, aby mohli na Zemi žiť navždy.
Ak máte záujem nájsť si odpovede v jazyku Božieho inšpirovaného Slova, Biblie, prečítajte si láskavo nasledujúce biblické texty: 1. Mojžišova 1:1, 26–28; 2:15; Príslovia 12:10; Matúš 10:29; Izaiáš 11:6–9; 45:18; 1. Mojžišova 3:19; Žalm 146:4; Kazateľ 9:5; Skutky 24:15; Ján 5:28, 29; 17:3; Žalm 37:10, 11; Zjavenie 21:3–5.
Niekedy večer si môžete prečítať tieto texty doma spolu s rodinou, so susedmi alebo so skupinou svojich priateľov. Môžete si byť istí, že sa rozprúdi zaujímavá a živá diskusia!
Uchvacujú vás záhady vesmíru a dojíma vás jeho nádhera? Zoznámte sa bližšie s tým, kto ho stvoril. Neživé nebesia nemôžu reagovať na náš záujem a obdiv, ale Jehova Boh, ktorý ich stvoril, stvoril aj nás a stará sa o všetkých miernych, ktorí sa zaujímajú o neho a o jeho stvoriteľské diela. Po celej Zemi zaznieva pozvanie: „‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ — Zjavenie 22:17.
Aké potešujúce je toto Jehovovo pozvanie! Vesmír nevznikol nerozumným, bezúčelným výbuchom, ale stvoril ho Boh s neobmedzenou inteligenciou a s pevným predsavzatím, pričom vás od začiatku bral do úvahy. Jeho zásoby neobmedzenej energie sú starostlivo ovládané a sú neustále k dispozícii na podporu jeho služobníkov. (Izaiáš 40:28–31) Odmena, ktorú vám prinesie zoznámenie sa s ním, je nekonečná, tak ako je nekonečný majestátny vesmír!
„Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ — Žalm 19:1.
[Rámček na strane 13]
Zoznam niektorých fyzikálnych konštánt nevyhnutných pre život
Náboj elektrónu a protónu musí byť rovnako veľký a opačný; neutrón musí byť o nepatrné percento ťažší ako protón; aby mohla prebehnúť fotosyntéza, musí byť zosúladená teplota Slnka s absorpčnou schopnosťou chlorofylu; ak by bola silná interakcia iba o niečo slabšia, nemohlo by Slnko generovať energiu pomocou jadrových reakcií, ak by však bola iba o niečo silnejšia, bolo by palivo, ktoré je potrebné na generovanie energie, veľmi nestabilné; ak by medzi jadrami atómov v jadre červeného obra nedochádzalo k dvom pozoruhodným od seba oddeleným rezonanciám, nemohol by vzniknúť žiaden iný prvok okrem hélia; ak by mal priestor menej ako tri rozmery, nebolo by možné vzájomné prepojenie medzi krvným obehom a nervovým systémom; a ak by mal priestor viac než tri rozmery, planéty by nemohli stabilne obiehať okolo Slnka. — The Symbiotic Universe, strany 256–257.
[Rámček na strane 14]
Videl niekto z vás moju chýbajúcu hmotu?
Ako všetky špirálové galaxie aj galaxia Androméda majestátne rotuje vesmírom ako obrovský hurikán. Astronómovia dokážu zo svetelného spektra vypočítať rýchlosť otáčania mnohých galaxií, no keď to urobia, objavujú niečo, čo ich privádza do rozpakov. Vychádza im rýchlosť rotácie, ktorá sa javí ako nereálna! Zdá sa, že všetky špirálové galaxie rotujú príliš rýchlo. Správajú sa tak, ako keby viditeľné hviezdy galaxie boli obklopené oveľa väčším halom tmavej hmoty, ktorú cez teleskopy nevidno. „Nepoznáme formy tejto tmavej hmoty,“ pripúšťa astronóm James Kaler. Kozmológovia odhadujú, že 90 percent chýbajúcej hmoty zostáva nevysvetlených. Intenzívne sa ju snažia nájsť, či už vo forme veľkého množstva neutrín, alebo v nejakom neznámom, ale zato hojne sa vyskytujúcom druhu hmoty.
Ak by ste teda chýbajúcu hmotu našli, určite o nej okamžite informujte miestnych kozmológov!