„Svätá služba so silou rozumu“

‚Predkladajte svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.‘ — RIMANOM 12:1.

 1, 2. V čom sa podobá učenie, ako uplatňovať biblické zásady, učeniu sa nového jazyka?

POKÚŠAL si sa niekedy naučiť ďalší jazyk? Ak áno, nepochybne budeš súhlasiť s tým, že je to tvrdá práca. Zahŕňa to viac, než len naučiť sa nové slová. Plynulé používanie jazyka si vyžaduje aj ovládanie jeho gramatiky. Musíš chápať, ako slová navzájom súvisia a ako sa spájajú, aby vytvorili úplné myšlienky.

² Podobné je to, keď prijímame poznanie Božieho Slova. Nestačí len naučiť sa určité biblické texty. Musíme sa naučiť, obrazne povedané, aj gramatiku Biblie. Je potrebné, aby sme chápali, ako biblické texty spolu súvisia a ako slúžia ako zásady, ktoré možno uplatňovať v každodennom živote. Tak sa môžeme stať ‚celkom spôsobilými, úplne vyzbrojenými pre každé dobré dielo‘. — 2. Timotejovi 3:17.

 3. K akej zmene došlo v roku 33 n. l. v súvislosti so službou Bohu?

³ Keď platil mojžišovský Zákonník, vernosť mohla byť do veľkej miery prejavovaná prísnym dodržiavaním jasne formulovaných pravidiel. V roku 33 n. l. však Jehova vymazal tento Zákon a vlastne „ho pribil na mučenícky kôl“, na ktorom bol usmrtený jeho Syn. (Kolosanom 2:13, 14) Boží ľud potom nedostal rozsiahly zoznam obetí, ktoré by mal predkladať, a pravidiel, ktorými by sa mal riadiť. Miesto toho im bolo povedané: ‚Predkladajte svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.‘ (Rimanom 12:1) Áno, kresťania sa mali celým svojím srdcom, celou svojou dušou, mysľou a silou vkladať do Božej služby. (Marek 12:30; porovnaj Žalm 110:3.) Ale čo to znamená preukazovať „svätú službu so silou rozumu“?

 4, 5. Čo patrí k službe Jehovovi so silou rozumu?

⁴ Výraz „sila rozumu“ je preložený z gréckeho slova logikos, ktoré znamená „rozumný“ alebo „inteligentný“. Od Božích služobníkov sa vyžaduje, aby používali svoje biblicky školené svedomie. Namiesto toho, že by zakladali svoje rozhodnutia na mnohých vopred stanovených pravidlách, kresťania musia starostlivo zvažovať biblické zásady. Je potrebné, aby rozumeli „gramatike“ Biblie čiže tomu, ako jej rôzne zásady vzájomne súvisia. Tak môžu robiť vyvážené rozhodnutia so silou rozumu.

⁵ Znamená to, že kresťania nemajú žiadne zákony? To určite nie. Kresťanské grécke Písma jasne zakazujú modlárstvo, sexuálnu nemravnosť, vraždu, luhanie, špiritizmus, zneužívanie krvi a rôzne ďalšie hriechy. (Skutky 15:28, 29; 1. Korinťanom 6:9, 10; Zjavenie 21:8) Avšak v oveľa väčšej miere, než sa vyžadovalo od Izraelitov, musíme používať silu rozumu na to, aby sme sa učili a uplatňovali biblické zásady. V podstate takisto, ako keď chceme rozumieť novému jazyku, vyžaduje si to čas a úsilie. Ako si môžeme rozvíjať silu rozumu?

Rozvíjať si silu rozumu

 6. Čo patrí k štúdiu Biblie?

⁶ Po prvé, musíme horlivo študovať Bibliu. Božie inšpirované Slovo je „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. (2. Timotejovi 3:16) Nemali by sme vždy očakávať, že odpoveď na nejaký problém bude vyjadrená v jednom biblickom verši. Možno skôr budeme musieť uvažovať o viacerých biblických textoch, ktoré vrhajú svetlo na určitú situáciu alebo problém. Bude potrebné, aby sme usilovne skúmali, aké je Božie zmýšľanie v tej veci. (Príslovia 2:3–5) A potrebujeme aj porozumenie, pretože „človek s porozumením, ten získava obratné vedenie“. (Príslovia 1:5) Človek, ktorý má porozumenie, dokáže oddeliť jednotlivé činitele nejakej záležitosti a potom pochopiť ich vzájomný vzťah. Tak ako pri skladačke spája jednotlivé časti, aby videl celý obraz.

 7. Ako môžu rodičia uvažovať o biblických zásadách týkajúcich sa vedenia k disciplíne?

⁷ Vezmime si ako príklad rodičovstvo. Príslovia 13:24 hovoria, že otec, ktorý miluje svojho syna, „ten ho vyhľadáva s kázňou“. Keby sa bral do úvahy iba tento biblický text, mohol by byť zneužitý na ospravedlnenie drsného, neúprosného trestania. Avšak Kolosanom 3:21 dáva vyvážené napomenutie: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“ Rodičia, ktorí používajú silu rozumu a uvádzajú tieto zásady do súladu, sa neuchýlia k disciplinovaniu, ktoré by mohlo byť označené ako ubližujúce. Zaobchádzajú so svojimi deťmi vrúcne, s porozumením a dôstojne. (Efezanom 6:4) Teda pri rodičovskej výchove či pri akejkoľvek inej záležitosti, ktorá súvisí s biblickými zásadami, si môžeme rozvíjať silu rozumu tak, že zvažujeme všetky súvisiace činitele. Tak môžeme pochopiť „gramatiku“ biblických zásad i to, aký bol Boží zámer a ako sa má uskutočniť.

 8. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme si osvojili strnulé, dogmatické názory, pokiaľ ide o zábavu?

⁸ Druhý spôsob, ako si môžeme rozvíjať silu rozumu, je vyhýbať sa tomu, že by sme si osvojovali strnulé, dogmatické názory. Nepružný náhľad bráni rastu našej sily rozumu. Pouvažujme o otázke zábavy. Biblia hovorí: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) Znamená to vari, že každá kniha, každý film či televízny program vytvorený svetom je skazený a satanský? Taký náhľad by sotva bol rozumný. Pravda, niektorí sa môžu rozhodnúť úplne sa vyhýbať televízii, filmom či svetskej literatúre. Majú na to právo a nemali by za to byť kritizovaní. Ale ani oni by sa nemali snažiť vnucovať druhým, aby zaujali rovnako prísny postoj. Spoločnosť vydala články uvádzajúce biblické zásady, ktoré by nám mali umožniť múdro si vyberať rekreáciu či zábavu. Porušovať tieto smernice a vystavovať sa nemravnému zmýšľaniu, hrubému násiliu či špiritizmu, ktorý je vo veľkej časti zábavy tohto sveta, je veľmi nemúdre. Múdry výber zábavy si skutočne vyžaduje, aby sme používali silu rozumu a uplatňovali biblické zásady, a tak mali čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi. — 1. Korinťanom 10:31–33.

 9. Čo sa myslí pod „plnou rozlišovacou schopnosťou“?

⁹ Veľká časť dnešnej zábavy je pre kresťanov jednoznačne nevhodná.a Preto musíme školiť svoje srdce, aby sme ‚nenávideli to, čo je zlé‘, a aby sme sa nestali podobní niektorým ľuďom prvého storočia, ktorí „stratili celý mravný zmysel“. (Žalm 97:10; Efezanom 4:17–19) Pre uvažovanie o takýchto veciach potrebujeme ‚presné poznanie a plnú rozlišovaciu schopnosť‘. (Filipanom 1:9) Grécke slovo preložené ako „rozlišovacia schopnosť“ označuje „citlivé mravné vnímanie“. Toto slovo sa vzťahuje na doslovné ľudské zmysly, ako je napríklad zrak. Keď ide o zábavu alebo o akúkoľvek inú záležitosť, ktorá si vyžaduje osobné rozhodnutie, náš mravný zmysel by sa mal zaostriť tak, aby sme vnímali nielen jasne vymedzené, čierno-biele záležitosti, ale aj tie so šedými odtieňmi. Zároveň by sme sa mali vyhýbať tomu, že by sme uplatňovali biblické zásady do nejakého nerozumného extrému a trvali na tom, aby to všetci naši bratia robili tiež tak. — Filipanom 4:5.

10. Ako môžeme porozumieť Jehovovej osobnosti podľa toho, ako sa odzrkadľuje v 15. žalme?

¹⁰ Tretí spôsob, ako si môžeme rozvíjať silu rozumu, je spoznávať Jehovovo zmýšľanie a vštepovať si ho hlboko do srdca. Jehova vo svojom Slove odhaľuje svoju osobnosť a svoje normy. V 15. žalme napríklad čítame o tom, akého človeka Jehova pozýva, aby bol hosťom v jeho stane. Taký človek koná spravodlivosť, hovorí pravdu vo svojom srdci, je verný svojim sľubom a druhých sebecky nevyužíva. Polož si pri čítaní tohto žalmu otázky: ‚Možno ma charakterizovať týmito vlastnosťami? Pozval by ma Jehova, aby som bol hosťom v jeho stane?‘ Naša vnímavosť sa posilní, keď sa naladíme na Jehovove cesty a na jeho zmýšľanie. — Príslovia 3:5, 6; Hebrejom 5:14.

11. Ako farizeji ‚obchádzali právo a Božiu lásku‘?

¹¹ Práve v tomto ohľade žalostne zlyhali farizeji. Farizeji vedeli, z čoho pozostáva Zákon, ale nedokázali pochopiť jeho „gramatiku“. Dokázali odrecitovať nespočetné podrobnosti Zákona, ale nedokázali pochopiť Osobnosť, ktorá bola za tým. Ježiš im povedal: „Dávate desiatky z mäty a ruty a každej inej zeleniny, ale obchádzate právo a Božiu lásku!“ (Lukáš 11:42) Farizeji so svojou strnulou mysľou a tvrdým srdcom zlyhali v používaní sily rozumu. Ich nedôsledné uvažovanie sa stalo zjavným, keď kritizovali Ježišových učeníkov za to, že v sabat trhali obilie a jedli zrná, ale ich samých neskôr v ten istý deň nehrýzlo svedomie, keď úkladne plánovali zavraždiť Ježiša! — Matúš 12:1, 2, 14.

12. Ako sa môžeme dostať do väčšieho súladu s Jehovom ako Osobou?

¹² Chceme byť odlišní od farizejov. Naše poznanie Božieho Slova nám musí pomáhať, aby sme boli vo väčšom súlade s Jehovom ako Osobou. Ako to môžeme robiť? Niektorým pomáha, keď po prečítaní určitého úseku Biblie alebo literatúry založenej na Biblii uvažujú nad takýmito otázkami: ‚Čo ma tieto informácie učia o Jehovovi a o jeho vlastnostiach? Ako môžem prejavovať Jehovove vlastnosti vo svojom správaní sa k druhým?‘ Rozjímanie o takýchto otázkach v nás rozvíja silu rozumu a umožňuje nám stať sa „napodobňovateľmi Boha“. — Efezanom 5:1.

Otroci Boha a Krista, nie ľudí

13. V čom sa farizeji správali ako morálni diktátori?

¹³ Starší musia umožňovať tým, o ktorých sa starajú, aby používali svoju silu rozumu. Členovia zboru nie sú otrokmi ľudí. „Keby som sa ešte páčil ľuďom,“ napísal Pavol, „nebol by som Kristov otrok.“ (Galaťanom 1:10; Kolosanom 3:23, 24) Naproti tomu farizeji chceli, aby ľudia verili, že dôležitejšie je získať schválenie od ľudí než Božie schválenie. (Matúš 23:2–7; Ján 12:42, 43) Farizeji urobili zo seba morálnych diktátorov, ktorí si vytvorili svoje vlastné pravidlá a posudzovali druhých podľa toho, ako ich dodržiavajú. Tí, čo nasledovali farizejov, boli oslabení v používaní svojho biblicky školeného svedomia a stali sa vlastne otrokmi ľudí.

14, 15. a) Ako sa starší môžu prejaviť ako spolupracovníci stáda? b) Ako by si starší mali počínať v záležitostiach svedomia?

¹⁴ Dnešní kresťanskí starší vedia, že stádo nenesie zodpovednosť v prvom rade pred nimi. Každý kresťan musí niesť svoj vlastný náklad. (Rimanom 14:4; 2. Korinťanom 1:24; Galaťanom 6:5) Tak by to malo byť. Keby však členovia stáda boli otrokmi ľudí, poslúchajúcimi iba preto, že sú sledovaní, čo by robili v neprítomnosti tých mužov? Pavol mal dôvod na radosť z Filipanov: „Ako ste boli vždy poslušní, nielen počas mojej prítomnosti, ale tiež omnoho ochotnejšie počas mojej neprítomnosti, stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ Boli naozaj otrokmi Krista, a nie Pavla. — Filipanom 2:12.

¹⁵ Starší teda nerozhodujú vo veciach svedomia za tých, o ktorých sa starajú. Vysvetlia biblické zásady, ktoré s danou vecou súvisia, a potom dotyčných jednotlivcov nechajú, aby použili svoju silu rozumu a urobili rozhodnutie. Je to vážna zodpovednosť, ale napriek tomu ju človek musí niesť sám.

16. Aký systém riešenia problémov existoval v Izraeli?

¹⁶ Zamysli sa nad obdobím, keď Jehova používal sudcov, aby viedli Izrael. Biblia nám hovorí: „V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý bol zvyknutý robiť to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach.“ (Sudcovia 21:25) Jehova sa však postaral o to, aby sa jeho ľudu dostávalo vedenia. V každom meste boli starší muži, ktorí mohli poskytovať uváženú pomoc v rôznych otázkach a problémoch. Okrem toho lévitskí kňazi pôsobili ako sila k dobru tým, že vyučovali ľud Božím zákonom. Keď vznikli mimoriadne ťažké problémy, veľkňaz sa mohol poradiť s Bohom prostredníctvom Urim a Tumím. Dielo Insight on the Scriptures (Hlbší pohľad na Písma) uvádza: „Človek, ktorý využíval tieto opatrenia, ktorý získaval poznanie Božieho zákona a uplatňoval ho, mal zdravé vodidlo pre svoje svedomie. Jeho konanie toho, ‚čo bolo správne v jeho vlastných očiach‘, v takom prípade neviedlo k zlému. Jehova umožnil ľudu, aby prejavoval buď ochotný, alebo neochotný postoj a správanie.“ — 2. diel, strany 162–163, angl.b

17. Ako môžu starší dávať najavo, že radia podľa Božích noriem, a nie podľa svojich vlastných?

¹⁷ Tak ako izraelskí sudcovia a kňazi, aj zboroví starší poskytujú uváženú pomoc v problémoch a dávajú cenné rady. A niekedy aj ‚karhajú, napomínajú a nabádajú s celou zhovievavosťou a umením vyučovania‘. (2. Timotejovi 4:2) Robia to podľa Božích noriem, a nie podľa svojich vlastných. Aké účinné to je, keď starší dávajú príklad a snažia sa pôsobiť na srdcia!

18. Prečo je mimoriadne účinné, keď starší pôsobia na srdcia?

¹⁸ Srdce je „motorom“ našej kresťanskej činnosti. Biblia preto hovorí: „Z neho sú zdroje života.“ (Príslovia 4:23) Starší, ktorí podnecujú srdcia, zistia, že tých, ktorí sú v zbore, to motivuje, aby robili v službe Bohu všetko, čo môžu. Budú mať ‚štartér‘ v sebe; nebude potrebné, aby ich druhí stále pobádali. Jehova si nepraje vynútenú poslušnosť. Očakáva poslušnosť, ktorá vyplýva zo srdca naplneného láskou. Starší môžu povzbudzovať k službe podnecovanej srdcom tak, že pomáhajú tým, ktorí sú v stáde, rozvíjať si silu rozumu.

Rozvíjať si „Kristovu myseľ“

19, 20. Prečo je dôležité, aby sme si rozvíjali Kristovu myseľ?

¹⁹ Ako už bolo uvedené, nestačí iba poznať Božie zákony. „Daj mi porozumieť,“ prosil žalmista, „aby som zachovával tvoj zákon a aby som ho dodržiaval celým srdcom.“ (Žalm 119:34) Jehova vo svojom Slove zjavil „Kristovu myseľ“. (1. Korinťanom 2:16) Ježiš nám zanechal dokonalý vzor v tom, ako slúžil Jehovovi so silou rozumu. Rozumel Božím zákonom a zásadám a bezchybne ich uplatňoval. Keď študujeme jeho príklad, budeme „plne schopní myšlienkovo pochopiť... aká je šírka a dĺžka a výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie“. (Efezanom 3:17–19) Áno, to, čo sa dozvedáme z Biblie o Ježišovi, oveľa prevyšuje akademické poznanie množstva faktov; dáva nám to jasný obraz o tom, aký je sám Jehova. — Ján 14:9, 10.

²⁰ Preto keď študujeme Božie Slovo, môžeme rozpoznať, ako Jehova zmýšľa o rôznych veciach, a dospieť k vyváženým rozhodnutiam. Vyžiada si to úsilie. Musíme horlivo študovať Božie Slovo a stať sa vnímavými voči Jehovovej osobnosti a jeho normám. Učíme sa akoby novú gramatiku. Tí, ktorí to robia, sa budú riadiť Pavlovým nabádaním, aby „predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu“. — Rimanom 12:1.

[Poznámky pod čiarou]

Čo si sa naučil?

◻ K akej zmene v súvislosti so službou Bohu došlo v roku 33 n. l.?

◻ Ako si môžeme rozvíjať silu rozumu?

◻ Ako môžu starší pomáhať tým v stáde, aby boli otrokmi Boha a Krista?

◻ Prečo by sme si mali rozvíjať „Kristovu myseľ“?

[Obrázok na strane 23]

Starší pomáhajú druhým používať silu rozumu